Historicky najvýznamnejšou udalosťou roku 1993 pre slovenský národ, teda aj pre občanov Ladiec, bol vznik Slovenskej republiky ako samostatného suverénneho štátu od 1. januára 1993. Predchádzalo mu uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, Českej národnej rady a Federálneho zhromaždenia o zániku ČSFR zo dňa 17. novembra 1992. Dňa 25. novembra 1992 prijalo FZ ČSFR ústavný zákon o zániku Československa.
Dňa 2. februára schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon o opatreniach na zabezpečenie prechodu česko-slovenskej meny na slovenskú menu. Česko-slovenská mena zanikla 7. februára 1993 (nedeľa) o 24.00 hodine a súčasne vznikla slovenská mena. Výmena sa začala vo štvrtok 4. februára ráno - v Ladcoch na poštovom úrade. Každý občan si mohol vymeniť 4000 Kčs, o čom dostal potvrdenie na poslednej strane občianskeho preukazu. Ostatné peniaze si mohli občania uložiť
do peňažných ústavov. Od polnoci 8. februára 1993 sa platnými platidlami
v Slovenskej republike stali okolkované bankovky. Nová mena dostala názov "Slovenská koruna" (Sk). Do konca roku 1993 sa potom postupne okolkované bankovky vymenili za nové - slovenské a to v hodnote 20, 50, 100, 500 a 1000 slovenských korún a mince v hodnote 10, 5, 2, 1, 0,50, 0,20 a 0,10 Sk.
V marci 1993 zvolila Národná rada SR prvého prezidenta novoutvorenej Slovenskej republiky. Stal sa ním Michal Kováč.
Celková situácia v obci bola počas roka 1993 pokojná. Občania zamestnaní v Považských cementárňach nestratili zamestnanie, ich mzdy sa relatívne zvýšili. Viacerí občania zamestnaní v dubnických závodoch, v stavebníctve, ale aj v iných odvetviach priemyslu a poľnohospodárstva stratili zamestnanie a rozšírili rady nezamestnaných. Pod vplyvom miernej inflácie a zvyšovania cien sa sociálna situácia zhoršila najmä u väčšej časti dôchodcov a u mladých rodín s deťmi.
Politické boje v parlamente a vo vyšších vládnych i nevládnych kruhoch vyvolávali u občanov nechuť k politike a i preto nebola politická aktivita vysoká. Zaujímali sa však o také otázky, ako bola občianska vojna v bývalej Juhoslávii i o problémy, ktoré vyvolávali maďarskí politici na juhu Slovenska i okolo stavby vodného diela Gabčíkovo. Občanov však zaujímali skôr bezprostredné obecné záležitosti a ich osobné ekonomické otázky. Politická indiferentnosť sa prejavila najviac u mládeže, ale i v nižšej aktivite organizácií a spolkov.

 

Všeobecné údaje

Na konci roka 1993 mala obec Ladce dovedna 2672 obyvateľov, čo je o 5 obyvateľov viac, ako v roku 1992.
V obci bolo evidovaných 695 domových čísiel. Z celkového počtu obyvateľov bolo 520 v dôchodkovom veku a občanov poberajúcich invalidný dôchodok.
Nezamestnanosť zostala zhruba na úrovni roku 1992.

Narodení v roku 1993

V roku 1993 sa rodičom v Ladcoch narodilo na rôznych miestach (najviac v Nemocnici Ilava) 42 detí, z toho 19 chlapcov a 23 dievčat.

Adamčíková Alexandra Čeligová Alexandra Daňová Miroslava Dašková Monika Demeter Juraj Dírerová Daniela Faturová Simona Hoštáková Kristína Chlebanová Vladimíra Jánošiková Alena Ježová Jana Kalusová Kristína Kalusová Kristína (2.1.1993) Kandráčová Júlia Kolenová Beata Machová Dominika Mináriková Marcela Neiplová Júlia Pastorková Tatiana Pavlačková Karolína Šrámeková Silvia Vavríková Martina Zbínová Alena Zbínová Zuzana

Fedor Dominik Janco Matúš Koňuch Daniel Kútny Tomáš Kvasnica Robert Maar Adrián Machala Jakub Makas Martin Melicher Filip Melicher Jakub Mikuška Matej (9.12.1993) Mikuška Tomáš Moško Patrik Pesničák Roman Prekop Martin Šafarik Patrik Šatka Marek Vozatár Marek

Obecný úrad uskutočnil v roku 1993 dve privítania občanov
v obradnej miestnosti obecného úradu. Na dobre pripravených podujatiach vystúpili s kultúrnym programom deti z Materskej školy Ladce a spevácky krúžok žien.

Zomreli v roku 1993

Celkom sme zaznamenali 28 úmrtí. Najstarší občania zomreli vo veku 90 rokov - Ferdinand Záhradník a Uríčková Mária. Najmladší Milan Sakala 22 - ročný a Ján Král 50 - ročný. Zomrelo 9 žien a 19 mužov. Priemerný vek zomrelých bol 68 rokov (približne o 10 rokov menej ako v roku 1992).

Baránek Anton (64) Daňová Žofia (88) Eliáš Ján (47) Haršániová Alžbeta (74) Hriadelová Mária (63) Chobot Ladislav (70) Janík Ondrej (63) Juríček Milan (57) Král Ferdinand (47) Král Ján (60) Králová Irena (66) Kvasnica Anton (78) Majerech Šimon (80) Majerík Jozef (86 rokov). Majeríková Anna (80) Moravec Jozef (81) Pagáčová Helena (79) Potočná Jozefína (88) Riecky Jozef (79 rokov) Rolín Štefan (78) Sakala Milan (22) Skibová Štefánia (75) Strakovič František (63) Suchomel Jozef (79) Šepták Pavol (65) Uríčková Mária (90) Záhradník Ferdinand (90)

Títo občania boli pochovaní na cintorínoch v Ladcoch a Tunežiciach. Rozlúčka s Ing. Františkom Strakovičom, bývalým riaditeľom Považských cementární bola za účasti občanov Ladiec v Bratislave 15. júla 1993.
Dňa 27. júla 1993 sa boli občania Ladiec a dychová hudba rozlúčiť s významným slovenským básnikom a rodákom z Ladiec - Pavlom Koyšom.
Viacerí občania a rodinní príslušníci sa boli v Prahe rozlúčiť s náhle zomrelým univerzitným profesorom, významným slovenským fyzikom, rodákom z Tunežíc - Jozefom Kvasnicom, ktorý zomrel vo veku 62 rokov.

Podujatia Obecného úradu pre občanov

Obecný úrad v Ladcoch usporiadal niekoľko podujatí, ktorých priebeh bol dôstojný a prispel k občianskemu spolužitiu.
Okrem spomínaného privítania občanov to bolo posedenie so staršími občanmi, ktoré sa konalo 5. novembra 1993. Zúčastnilo sa ho 139 občanov zo 175 pozvaných (nad 70 rokov veku). Na posedení prehovoril starosta obce Ferdinand Bušík a zástupca cementárne.
V kultúrnom programe vystúpili žiaci Materskej a Základnej školy v Ladcoch, spevácka skupina žien a súbor RADOSŤ z Trenčína. Občania, účastníci stretnutia, si toto stretnutie, ktoré má v Ladcoch mnohoročnú tradíciu pochvaľovali a vyslovili želanie stretnúť sa aj o rok.
Pri príležitosti celoslovenského stretnutia učňovskej mládeže osobitného školstva v decembri 1993 prijal zástupcov účastníkov starosta obce v obradnej miestnosti obecného úradu.

 

Volebné obvody poslancov Obecného zastupiteľstva v Ladcoch

• Ondrej Koštialik ul. Ľ. Štúra č.d. 215 - 286
  
• Ivan Kobza J. Kráľa č.d. 424 - 474
  
• Ladislav Kalus Hviezdoslavova 93 - 117, 122 - 137 Cementárska 160 - 182
  
• Stanislav Klvaňa Kukučínová 332 - 367, Vážska 369 - 423
  
• Jarmila Martináková Hviezdoslavova 4 - 92
  
• Vojtech Miklóši Záhradná 138 - 158
  
• Jozef Suchár J. Kráľa 475 - 531
  
• Miroslav Váň Ľ. Štúra 183 - 214, J. Kollára 287 - 330
  
• Oľga Melicherová Hviezdoslavova 1 - 50
  
• Milan Letko Hviezdoslavova 51 - 63, Podjavorinskej 64 - 89,
  Tajovského 90 - 106
  
• František Letko Bottova 107 - 127, Kalinčiakova 128 - 152
  
• Miroslav Kvasnica Hviezdoslavova 153 - 181, Bottova 182

Nové názvy ulíc

Ladce:

Pavla Országha Hviezdoslava 1 - 137
Záhradná 138 - 158
Cementárska 159 - 182
Ľudovíta Štúra 183 - 286
Jána Kollára 287 - 332
Martina Kukučína 333 - 368
Vážská 369 - 423
Janka Kráľa 424 - 533

Tunežice:

Pavla Országha Hviezdoslava 1 - 63 / 154 - 180
Jozefa Gregora Tajovského 94 - 106
Jána Bottu 108 - 127 / 108 - 127
Jána Kalinčiaka 128 - 153

Funkčné obsadenie obecného úradu

Obecný úrad sa nachádzal v dvoch budovách. Bývalá budova MNV s obradnou miestnosťou a renovovaná budova (bývalý Mierny).

Funkčné obsadenie:

• Ferdinand Bušík - starosta obce
  
• Ondrej Koštialik - zástupca starostu obce
  
• Jozef Vrábel - hlavný kontrolór obce
  
• Ján Turzík - obecný kontrolór
  
• Ing. Milan Pikora - ekonóm obecného úradu
  
• Ľubomíra Porubčanová - matrikárka a administratívna pracovníčka
  
• JUDr. Rudolf Beňo - právne záležitosti OÚ (12 hodín týždenne)
  
• Anna Kacinová - evidencia obyvateľstva, sociálne záležitosti
  
• Alena Suchárová - správa obecných daní a poplatkov

V druhom polroku nastúpila ako účtovníčka Anna Gachová.

Príležitostne na rôzne nárazové práce, ako bola identifikácia starých hrobov na cintoríne v Ladcoch, usporiadanie archívov a pod., zamestnával obecný úrad brigádnikov, s ktorými uzatváral zmluvy.

 

Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch zasadalo v roku 1993 pravidelne podľa plánu. Okruh problémov bol široký. Riešili sa najmä otázky hospodárstva obce, výstavby, ekologické otázky, problémy kultúry, spolunažívania občanov, sociálne a iné otázky. O mnohých sa píše na iných miestach tejto kroniky. Pre ilustráciu vyberám niektoré z problematík, ktoré obecné zastupiteľstvo riešilo.

Na aprílovom zasadaní schválili poslanci celý rad vážnych opatrení na zlepšenie situácie v obci, životného prostredia a ekonomických otázok obecného úradu. Prijali záväzné nariadenia o miestnych poplatkoch za úkony obecného úradu (uvádzam ich na záver tejto časti). Schválili odpredaj budovy Drobných prevádzok OÚ novovzniknutej firme LAHOZ. Ide o budovu bývalej robotníckej kantíny postavenej v roku 1896. Súčasne sa firme odpredávajú základné prostriedky a DKP. Poslanci pri schvaľovaní vychádzali z nerentabilnosti drobných prevádzok i z toho, že samotná budova vyžaduje náklad viac ako jeden a pol milióna korún na rekonštrukciu a vybavenie. Toto zasadanie sa zaoberalo aj informáciou o rokovaní s cementárňou o prašnosti v obci a o náhrade škôd postihnutým občanom. Rokovalo sa o dstraňovaní nadostatkov na doteraz vybudovanom vodovode, schválili výstavbu mostu na Slatinskom potoku v obci.
Toto zasadanie zmenilo platenie dane zo stavebných pozemkov tak, že 2 Sk za štvorcový meter sa bude platiť iba za 200 m2 a zvyšok ako daň z ornej pôdy. Na programe boli však aj otázky nekultúrnosti zábav v Ladcoch, dofinancovania materskej školy, zriadenie verejného telefónu v Horných Ladcoch a ďalšie.

Z ďalších zasadaní vyberám rokovanie v júni 1993. Pred fórom zastupiteľského zboru zložil slávnostný sľub nový člen obecného zastupiteľstva Miroslav Kvasnica (za odstúpivšieho Bohumila Kvasnicu). Poslanci sa znova zaoberali znečisťovaním ovzdušia cementárňou, daňou z nehnuteľností a ďalšími ekonomickými otázkami. Schválili plánovanie ďalšej plynofikácie obce, kde sa počíta s investíciou 1 milión 900 tisíc korún v roku 1994. Vzhľadom na to, že sa kultúrnosť zábav v Ladcoch neustále zhoršuje a že po zábavách vandali ničia verejný i súkromný majetok, obecné zastupiteľstvo dočasne zakázalo poriadanie zábav a diskoték.

Na augustovom zasadaní sa poslanci zaoberali otázkou cintorína, konkrétne otázkou získania ďalších miest. Na tomto zasadaní schválili erb, pečať a vlajku obce. Po zrušení drobných prevádzok sa odvoz pevného domového odpadu prideľuje firme LAHOZ. Náklady na odvoz sa týmto zvyšujú, cena pre občanov však zostane pre rok 1993 nezmenená - zvyšok uhradí obecný úrad. Zastupiteľstvo sa opäť zaoberalo vodovodom a schválilo uvedenie vodovodu do prevádzky v Horných Ladcoch, jeho prieťah pod železnicou, výstavbu plynového potrubia do Tunežíc v roku 1994 a ďalšie práce v obci. Poslanci súhlasili s poplatkom 500 Sk za jedno miesto v hrobke vybetónovanej, alebo vymurovanej. Prerokovali finančnú pomoc telovýchovným jednotám a prenájom budovy bývalej Osvetovej besedy v Tunežiciach poľovníckemu združeniu BUKOVINA.

V októbri poslanci Obecného zastupiteľstva v Ladcoch schválili všeobecne záväzné nariadenie (podľa uznesenia vlády) o zvýšení dane z nehnuteľností o 25% v roku 1993 pre podnikateľov. Ostatným občanom sa daň z nehnuteľností nezvyšovala. Na tomto zasadaní prijali uznesenie o stavebných prácach na hroboch, ktoré sa môžu v budúcnosti vykonávať iba na povolenie obecným úradom. Definitívne sa rozhodlo o prebratí kultúrneho domu, na čo sa ustanovila komisia. Schválili rekonštrukciu Domu služieb na jednoizbové byty.

V decembri schválili finančný príspevok pre Osobitnú školu v Ilave, zvolili prísediacich pre Okresný súd v Považskej Bystrici, prerokovali podmienky zavedenia káblovej televízie v Ladcoch a oboznámili sa s novou organizáciou Obecného úradu v Ladcoch. Vážnou otázkou na rokovaní bola informácia o výbere daní v roku 1993 a informácia o stave financií. Podobne aj ostatné zasadania obecného zastupiteľstva riešili problémy života obce. Zmienka o nich je v jednotlivých kapitolách tejto kroniky.

Záväzné nariadenie a štatúty

Určitou formou zákona v miestnom zmysle obce sa stali Záväzné nariadenie a štatúty, ktoré schvaľovalo obecné zastupiteľstvo. Medzi najvýznamnejšie patrili Všeobecne záväzné nariadenie o chove a držaní zvierat, týkajúce sa chovu:
- úžitkových zvierat (kone, rožný statok, ošípané, ovce, kozy atď.)
- drobné zvieratá (hydina, domáce zajace a pod.)
- chov psov a mačiek
- včely
- vtáky
- exotické zvieratá
- iné zvieratá.

Z ekologického hľadiska najdôležitejším bolo nariadenie o Prevádzkovom poriadku riadenej skládky komunálneho odpadu. Je to veľmi podrobný materiál - uvádzam iba hlavné zásady. Prevádzkový poriadok upravuje režim a podmienky prevádzky skládky komunálneho odpadu. Určuje odpadky, ktoré sa nesmú skladovať, napr. toxické, explozívne, uzavreté nádoby, odpad zo zdravotných a veterinárnych zariadení, odpadové oleje, pneumatiky i odpad, ktorý sa dá využiť ako druhotná surovina. Prevádzkový poriadok sa týkal skládky na pozemku - pasienku Poľnohospodárskeho družstva 1. máj Košeca (stredisko Ladce). Majiteľom skládky je Obecný úrad v Ladcoch. Dni prevádzky určili na stredu, piatok a sobotu od 8.00 - 20.00 hodiny.
Prevádzkový poriadok ďalej určil technológiu skladovania a spôsob ukladania odpadu. V ďalšej časti boli organizačné opatrenia, kde sa hovorí o strážcovi, vedení evidencie a pod. Vážne opatrenia v rámci prevádzkového poriadku boli zamerané na ochranu zdravia a životných podmienok pracovníkov skládky a okolia. V tejto časti sa hovorí o oplotení, zamedzení prístupu cudzím osobám, túlavým mačkám a psom, zákaz pálenia odpadu, ochrana ovzdušia pred znečistením, prašnosťou, zabezpečení kropenia v letnom období. Súčasťou tejto kapitoly je aj ochrana podzemných a povrchových vôd pred znečistením priesakmi. S tým súvisí kontrola čistoty vôd. Táto časť sa týka i ochrany pred rozmnožovaním hmyzu, hlodavcov a vtákov. V ďalších kapitolách Prevádzkového poriadku, ktorý prijalo Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch, sa hovorí o kontrole a sankciách pri porušovaní prijatých zásad, o vymedzení povinností a zodpovedností pracovníkov skládky, o opatreniach v prípade havárie a na záver osobitné ustanovenia, kde sa napr. zakazuje aj odvoz zo skládky.
V oblasti prevádzkovania skládky odpadu od roku 1993 platili aj ďalšie opatrenia zahrnuté v materiáloch Opatrenia v prípade havárie na skládke a Program odpadového hospodárstva.
Tieto podrobnosti uvádzam najmä preto, že rok 1993 v plnej miere odhalil vážne nedostatky v tejto oblasti a signalizoval vážne nebezpečenstvo najmä pre hospodárenie s vodou, ale i ďalší zdroj znečisťovania ovzdušia, ktorým skládka je.

 

V roku 1993 sa vykonalo množstvo prác, väčšieho i drobného rozsahu, ktoré pomohli zlepšiť život občanov, odstránili nedostatky technické i estetické. Pravda, občania Ladiec neustále sledujú niekoľko hlavných problémov, ktoré pokladajú za najdôležitejšie. Sú to predovšetkým otázky výstavby obecného vodovodu, ekologické problémy súvisiace s prašnosťou cementárne a plynofikácia. Všetkým trom problémom venovala obec, podľa ekonomických možností, najväčšiu pozornosť.
Obecný vodovod prešiel etapou ukončenia v Horných Ladcoch. Táto etapa bola náročná nielen pracovne, ale aj administatívne. Bolo potrebné vykonať rekonštrukciu, úpravu a dokončenie dokumentácie potrebnej k preberaciemu konaniu a podľa nej zabezpečiť montážne práce. Osobnými rokovaniami sa pripravili a vykonali schvaľovacie a legislatívne rokovania s Okresným úradom životného prostredia, Severoslovenskými vodárňami a kanalizáciami, Ústavom hygieny a epidemiológie a s projekčnými kanceláriami. Veľkú zásluhu pri organizovaní tejto úlohy mal Ing. Ladislav Letko. Na záver roka sa realizovala dôležitá etapa pre prechod potrubia pod železničnú trať do obce. Stavebná firma z Prievidze uskutočnila pretlačenie potrubia pod železničné koľajište za prechodom pri cementárni.
Značne sa zlepšila situácia v časti riečisk oboch potokov, ktoré pretekajú cez Ladce. Na veľkej časti sa vyčistil Slatinský potok a vystaval sa most v obci. Čistenie za pomoci žiakov odborného učilišťa urobili aj v časti Lúčkovského potoka - v jeho záverečnom toku. V roku 1993 sa skončila regulácia Slatinského potoka v obci Beluša. Po jej ukončení prepustili vodu aj do koryta, ktoré prechádza Ladcami. Nízky stav vody následkom dlhotrvajúceho sucha a narušené svahy potoka v Hloži spôsobili, že voda sa do našej obce nedostala. Potok bol suchý až do jesene
a začiatku zimy. Odborníci počítali s tým, že sneh a väčšie množstvo vody režim potoka upravia a voda Slatinského potoka do Ladiec pritečie. Tak sa aj stalo a už v decembri voda tiekla cez celé riečište až do odpadového kanála Vodnej elektrárne.
Veľké náklady si vyžiadali aj také, pre občanov dôležité akcie, ako úprava chodníkov, odkanalizovanie cesty a oprava betónových poklopov v Tunežiciach.
Obec zakúpila a dala osadiť dve nové autobusové zastávky, urobili sa čiastočné opravy ciest asfaltom a ďalšie menšie práce na komunikáciách.
Obecný úrad v značnej miere prispel Materskej škole v Ladcoch pri opravách, zakúpení rôzneho vybavenia, najmä však pri rekonštrukcii kúpaliska.
Finančné príspevky obecného úradu plynuli aj do Dobrovoľného požiarneho zboru, jeho techniky a v roku 1993 do opravy požiarnej zbrojnice.
V roku 1993 sa začala rekonštrukcia Domu služieb na jednoizbové byty, určené najmä dôchodcom, ktorí o ne budú mať záujem.
Medzi každoročné práce patrí údržba a zlepšovanie technického vybavenia oboch cintorínov. V roku 1993 to bolo zavedenie vody, vylepšenie rozhlasového zariadenia a príprava rekonštrukcie cintorína v Ladoch na získanie nových miest.
Dôležité práce sa vykonali pri konzervácii rozostavanej budovy obchodu v Horných Ladcoch, nakoľko nie sú predpoklady pre jeho dostavbu v najbližšom čase.

Z ostatných nákladov obce spomeniem aspoň:
Finančný príspevok na šport obom telovýchovným jednotám,
identifikačné a meracie práce na obecnom majetku,
rekonštrukciu miestneho rozhlasu,
knihy a časopisy do obecnej knižnice,
pouličné osvetlenia a ďalšie.

Občania s vďakou kvitovali seriózny prístup obecného zastupiteľstva a Obecného úradu v Ladcoch k pamiatke padlých v druhej svetovej vojne, ktorý vyjadrili tým, že dali zhotoviť nové vkusné oplotenie okolo areálu pomníka a vybudovali chodník. Tieto stavebné akcie značne pozdvihli aj estetický vzhľad stredu obce.

Jestvujúci Dom smútku v Ladcoch už nezodpovedá súčasným nárokom na dôstojné konanie smútočných obradov. Nevhodné je i umiestnenie pri rušnej hlavnej ceste. Prijalo sa rozhodnutie v budúcich rokoch vybudovať nový Dom smútku. Umiestnený bude v časti cintorína za druhým vchodom z vedľajšej cesty. Obecné zastupiteľstvo uznalo za vhodný projekt, ktorý spracoval Ing. arch. Ján Remo. Podľa tohoto projektu je základný pôdorys osemuholníkový. Centrálna časť obradnej miestnosti má prevýšenie, čo umožní vznik pavlače nad celým obvodom. Nad centrálnym priestorom sa predpokladá zvonica tvaru sedlovej strechy. Súčasťou Domu smútku majú byť aj sociálne zariadenia a hlavne chladiace boxy. Celá stavba mala v dnešných cenách stáť 5 miliónov korún.

Bytové hospodárstvo

Domová správa zriadená pri Obecnom úrade v Ladoch spravovala v roku 1993 11 bytoviek s 83 bytmi. Obecný úrad cez Domovú správu zabezpečoval údržbu bytoviek, z ktorých väčšina vzhľadom na svoj vek vyžadovala oveľa viac nákladov, ako bol zisk z nájomného.
V roku 1993 to boli najmä rekonštrukcie kúpeľní, nátery, maľovanie chodieb a schodíšť, hydroizolačné práce na strechách, podlahové krytiny a mnohé ďalšie bežné práce.
Vedúcim Domovej správy bol Valter Fábry.
Príležitostne zamestnávali brigádnikov na práce menšieho rozsahu (opravy elektrické, zámočnícke, stolárske, inštalatérske).

 

V roku 1993 začali na území našej obce platiť "Všeobecné záväzné nariadenia o podmienkach určovania, vyberania a správy dane z nehnuteľností". Daňovníci vcelku disciplinovane, od polovice februára, podávali daňové priznania, prevzali viac ako 500 platobných výmerov a začali platiť príslušné sumy. Neplatili zväčša iba tí, ktorí si z rôznych dôvodov podali žiadosti o zľavu - najviac občania zdravotne postihnutí. Viacerí občania poukazovali na zhoršené podmienky bývania následkom prášenia z cementárne, ale i blízkosti štátnej cesty a veľkej frekvencie automobilovej dopravy.

Okrem seriózneho prístupu väčšiny daňových poplatníkov, rozhodujúcu úlohu zohrala aj informovanosť prostredníctvom brožúry, ktorú vydal Obecný úrad v Ladcoch a ktorá podrobne inštruovala občanov o všetkom, čo o daniach mali vedieť.

Daň z nehnuteľností

Daň z nehnuteľností platili fyzické i právnické osoby. Právnických osôb bolo oveľa menej, zato však výmera a tým aj suma vyrúbenej dane bola oveľa vyššia.
609 fyzických a 5 právnických osôb platilo daň z pozemkov. Dovedna to bolo z výmery 131 302 m2. Celkom vyrúbili daň 745 256 Sk občanom a podnikom (právnickým osobám) 604 370 Sk. Z toho sa odpočítali úľavy z daňových povinností.
678 daňovníkov platilo daň zo stavieb zo 145 592 m2 zastavanej plochy (občania 82 613 m2, podniky 62 929 m2). Celkom vyrúbili v dani zo stavieb 742 391 Sk. Aj táto suma bola po udelení úľav o niečo nižšia. Celkom bolo v roku 1993 v obci Ladce 701 daňovníkov (z toho 7 právnických osôb), ktorí platili 1 479 575 Sk daní z nehnuteľností.
Obecné zastupiteľstvo udelilo už spomínané daňové úľavy z nehnuteľností. 11 osobám z Tunežíc vyhoveli pre znečisťovanie ovzdušia, ďalším 48 občanom Ladiec a Tunežíc úľavu z dane za domy a garáže, pretože sú zdravotne ťažko postihnutí. Ďalších majiteľov domov oslobodili podľa zákona o nároku na zníženie na 15 rokov.
Neplatičov bolo v roku 1993 málo, ale Poľnohospodárske družstvo Košeca zostalo dlžné 463 tisíc korún pre absolútnu nesolventnosť. Naproti tomu Stredoslovenské kameňolomy (Tunežice), ktoré v roku 1993 takmer nevyrábali si daň z nehnuteľností - viac ako 100 000 Sk vyrovnali.

Uznesenie o správnych poplatkoch

Správne poplatky, ktoré vyrubuje Obecný úrad sú jeho príjmom, ak nie sú platené kolkom. Uznesenie Obecného zastupiteľstva z apríla 1993 stanovuje, kto a za čo platí správne poplatky a kto je od nich oslobodený. Sadzobník správnych poplatkov obsahoval celkom 72 položiek so stanovením sumy v Sk. Boli tu také položky ako podanie žiadosti, nahliadnutie do matriky, overovanie spisu, vydanie osvedčenia o právnej spôsobilosti na uzavretie manželstva v cudzine. Zo sadzobníka vyberám:
Vydanie ročného rybárskeho lístka stojí občana SR 30 Sk, pre cudzincov 3000 Sk. Platí sa i za povolenie vyrúbať strom mimo lesa (100 Sk). Za povolenie zmeny hanlivého, smiešneho, výstredného, či skomoleného mena zaplatí občan 20 Sk, ale v ostatných prípadoch 500 Sk.
V ďalšom sú povolenia rôzneho druhu týkajúce sa uzatvorenia manželstva. Platí sa aj za komisionálne konanie, povolenia lotérií a tomboly, prevádzkovanie výherných prístrojov. Pri podaní oznámenia o prevádzkovaní digitálnych svetelných prístrojov a hracích zariadení a iných zariadení ľudovej zábavy (kolotoče, strelnice a pod.) sa platí za každý prístroj 200 Sk.
Posledné položky sadzobníka správnych poplatkov sa týkali komunikácií (zvláštneho užívania komunikácií, prípojky, účelových komunikácií atď.)
Uznesenie obecného zastupiteľstva vošlo do platnosti 24. júna 1993.

 

Ladecké zvesti

Spravodajca Obecného úradu v Ladcoch vychádzal v roku 1993 nepravideľne, celkom iba 4 čísla. Záujem u občanov bol veľký a poslúžil na ich informovanosť o dianí v obci. Zvlášť obľúbená bola rubrika Z obecnej kroniky. Ladecké zvesti vyšli v máji, júli, septembri a novembri 1993. Redaktorom bol Branislav Lipták st.

Publikácia k 110. výročiu založenia požiarneho zboru

Publikácia k 110. výročiu hasičstva v Ladcoch vyšla ako malá brožúrka, ktorá v stručnosti popisovala históriu i prítomnosť Dobrovoľného požiarneho zboru v obci. Náklad publikácie bol 200 kusov.

Informátor

Obecný úrad vydal tlačou brožúrku - aktuálneho Informátora obce Ladce. Obsahoval krátku históriu obce a závodu, telefónne čísla organizácií, nemocníc, lekární, pracovný čas lekárov, sporiteľne, bánk. K dispozícii boli údaje o volebných obvodoch, poslancoch, o obchodoch a službách s otváracími a zatváracími hodinami, telefónne čísla občanov, cestovný poriadok autobusov a vlakov i ďalšie potrebné údaje. Predávali ho za 10 Sk.
Okrem uvedeného vydal a vytlačil obecný úrad niektoré záväzné nariadenia, ktoré som už spomínal predtým.

Týždenník OBZOR

Okresný týždenník OBZOR vychádzajúci v Považskej Bystrici priniesol v októbri 1993 rozsiahly celostranový článok o obci Ladce a to z histórie i súčasnosti našej obce.

Všetky uvedené publikácie a periodiká sú uložené v archíve - dokumentácii obecnej kroniky na Obecnom úrade v Ladcoch.

 

Tu uvádzam niektoré zvláštne udalosti, ktoré sa stali v roku 1993 a boli nejakým spôsobom dôležité pre občanov.

Dňa 12. februára 1993 v kultúrnom dome Regionálna národná poisťovňa v Považskej Bystrici - pobočka v Dubnici nad Váhom registrovala do fondu národného poistenia dôchodcov, deti do troch rokov a študentov - vysokoškolákov. Vydali im preukaz poistenca, ktorým sa preukážu pri každej návšteve zdravotníckeho zariadenia a poisťovne.

Dňa 15. marca 1993 prekladali elektické vedenie pri pohostinstve Kopyto. Museli vymeniť stĺp, na ktorom už takmer 20 rokov hniezdili bociany. Bolo treba premiestniť aj hniezdo, čo dal Obecný úrad v Ladcoch s Obvodným úradom životného prostredia v Ilave urobiť asi o 50 metrov ďalej k drogérii A. Zábojníkovej. Bociany po prílete hniezdo prijali a v roku 1993 sa v ňom vyliahli prvé mláďatá.

V roku 1993 sa uskutočnila identifikácia neznámych hrobov. Zúčastnili sa na nej občania Michal Hriadel, Ján Rudinský, Jozef Martinák, Vincent Zajac, Oľga Hudecová, Antónia Bajzová, Jozef Vrábel.

 

Dobrovoľná požiarna ochrana

V roku 1993 mala organizácia DPO v Ladcoch 28 členov. Viedol ju výbor:

• Majerík Milan - predseda
  
• Prekop Ján - podpredseda, veliteľ
  
• Bednárik Jozef - podpredseda, preventista
  
• Herman Jozef - pokladník
  
• Kalus Vincent - hospodár
  
• Ing. Horký Karol - tajomník
  
• Kukuliaš Vincent - predseda revíznej komisie
  
• Zelíková Helena - členka revíznej komisie.

Technika pre protipožiarne zásahy bola dostatočná a dobre udržovaná. Základný technický inventár bolo nákladné auto AVIA a dve striekačky: 2 PPS a 12 R.
Medzi hlavné činnosti v roku 1993 patrili preventívne prehliadky, ktoré sa vykonali na jar 27. a 28. marca 1993 a na jeseň - pred vykurovacím obdobím 20. a 21. novembra 1993. V oboch prípadoch prehliadli takmer 300 bytov - obytných budov. Okrem toho prehliadli aj všetky malé prevádzky. Dovedna prezreli okolo 600 objektov, kde zistili 3 závady. Významným činom bolo vydanie a v obecnom zastupiteľstve schválenie Požiarneho poriadku obce. Niektoré zásady uvádzam. V druhej časti sa hovorí o povinnosti občanov počínať si tak, aby nedochádzalo ku vzniku požiarov, najmä pri používaní tepelných, elektrických, plynových a iných spotrebičov, pri skladovaní a používaní horľavých, alebo požiarne nebezpečných látok a pri manipulácii s otvoreným ohňom.
Občania sú povinní umožniť pravidelné čistenie komínov, plniť príkazy a dodržiavať zákazy týkajúce sa požiarnej ochrany na označených miestach. Obstarať, udržiavať v používateľnom stave hasiace zariadenia a iné prostriedky požiarnej ochrany. Utvárať v rodinných domoch a v iných objektoch podmienky pre rýchle zdolávanie požiarov a pre záchranné práce. Umožniť vykonávať preventívnu požiarnu kontrolu
na overenie dodržiavania predpisov. Ak sa musí prehliadka z viny občana opakovať, zaplatí občan 50 Sk. V tej istej časti Požiarneho poriadku obce sa hovorí, čo občania nesmú. Okrem iného, vykonávať práce, ktoré môžu viesť k vzniku požiaru, ak nemajú odbornú spôsobilosť pre vykonávanie týchto prác. Poškodzovať alebo zneužiť hasiace prostriedky, prístroje. Občania nesmú fajčiť a používať otvorený oheň na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. Dôležitý je aj bod o udržiavaní poriadku na povalách, v pivniciach a na iných miestach, kde môže vzniknúť požiar.

So zdolávaním požiaru súvisia aj ďalšie povinnosti:
- vykonávať nevyhnutné opatrenia na záchranu ohrozených osôb,
- ak je možné, uhasiť požiar a urobiť opatrenia proti jeho rozširovaniu,
- ohlásiť požiar na určenom mieste,
- poskytnúť osobnú pomoc požiarnej jednotke,
- poskytnúť dopravné prostriedky, zdroje vody a iné veci na zdolávanie požiaru,
- ak sú s tým spojené vecné výdavky, patrí za ne náhrada,
- vlastník nehnuteľnosti je povinný umožniť požiarnej jednotke k zásahu vstup na svoj pozemok.

V ďalšej časti sa hovorí o veľkosti a vybavení jednotky požiarnej ochrany. A napokon zdroje vody v Ladcoch, ktorými sú Lúčkovský potok, Slatinský potok, kanál z Vodnej elektrárne Ladce a verejný vodovod.
V poslednej časti sa uvádza požiarno-poplachový plán a úlohy orgánov obce a osôb poverených zabezpečovaním požiarnej ochrany v obci a v jej časti Tunežice.
Výňatky z Požiarneho poriadku obce Ladce, boli uverejnené
v Ladeckých zvestiach spolu s číslami telefónov, kde možno v prípade požiaru volať.

V roku 1993 oslávili požiarnici v Ladcoch 110. výročie organizovaného požiarnictva v Ladcoch. Podrobnosti o vzniku hasičstva, o jeho rozvoji od roku 1883 sú uvádzané dosť podrobne v tejto kronike.
Pre verejnosť vydala organizácia pri príležitosti 110-teho výročia malú publikáciu s prehľadom najdôležitejších úsekov z histórie hasičstva v Ladcoch a tejto tematike venovali jednu stranu aj Ladecké zvesti.
Oslava sa konala ako slávnostné valné zhromaždenie dňa 31. júla 1993 v Kultúrnom dome v Ladcoch. Oslavu finančne podporili Považské cementárne a značnú pozornosť im venoval aj Obecný úrad v Ladcoch. Oslavy sa ako hostia zúčastnili mjr. Michal Jurdík, náčelník okresnej správy požiarnej ochrany, Egon Grossmann, predseda OV, Pavol Opoldík, tajomník OV, Ferdinand Bušík, starosta obce, Ing. Jozef Mikušinec, námestník riaditeľa Považských cementární.

Pri príležitosti 110. výročia udelili viacerým členom vyznamenania:
- Za príkladnú prácu: Vincent Kalus, Ing. Karol Horký, Milan Bajza, Jozef Kováč
- Pozdravný list ÚV: Milan Majerík, Ladislav Nagy, Jozef Bednárik
- Ďakovný list ÚV: Obecný úrad Ladce
- Čestné uznanie OV: Ing. Vojtech Miklóši, Milan Kalus, Ivan Binka, Anton Záhradník
- Za vernosť: Estela Majeríková, Jozefína Kucharíková, Júlia Saksová

Za príkladnú prácu obdržali vyznamenanie ÚV DPO aj požiarnici Jozef Binka, Bohuslav Turza, Rudolf Bajza, Oľga Chlebanová.
Desať požiarnikov dostalo Čestné uznanie ZO DPO Považských cementární.

Slovenský rybársky zväz

Slovenský rybársky zväz patril medzi najaktívnejšie organizácie v roku 1993 v našej obci. Organizácia má sídlo v Ilave a má celkom 262 členov, z toho je 56 z Ladiec. Na čele organizácie stál 9 - členný výbor, z toho boli štyria členovia z Ladiec a to predseda organizácie Ján Sloboda, tajomník Bohuslav Ištvánik, hospodár Libor Kvasnica a člen výboru Jozef Fatura.
V roku 1993 okrem pravidelnej činnosti na úprave kaskád na potokoch a úprave ich okolia, sústredili pozornosť na dobudovanie odchovných zariadení, kde odchovali prvé násady v počte 650 kusov kaprov. Pred dokončením je aj ohrádzanie rybníkov v Tunežiciach. V roku 1993 do našich vôd nasadili 2 400 kg kaprov lovných a 3 000 ks kaprov z vlastného odchovu organizácie. Nasadili 300 kusov šťuky a 10 000 kusov plodíka šťuky. Priemerný úlovok za rok 1993 na člena SRZ v Ladcoch bol viac ako 20 kg.

Výborne pracoval opäť krúžok mladých rybárov. Bolo v ňom 18 detí z Ladiec, ktoré po pretekoch v máji 1993 dostali doklady pre výkon rybárskeho práva.
Veľkou športovou a pre všetkých aj spoločenskou udalosťou boli už tradičné preteky v love rýb udicou, ktoré sa uskutočnili v máji 1993 a zúčastnilo sa ich 152 pretekárov za účasti viac ako 400 občanov. Víťazom sa stal Pavol Riecky. Súčasťou pretekov bolo občerstvenie v podobe rybárskych pochúťok a tombola. Preteky finančne podporili Považské cementárne.

Slovenský zväz chovateľov

Organizácia mala v roku 1993 35 členov. Okrem toho evidovali a v činnosti viedli 13 mladých chovateľov z radov žiakov základnej školy. Na čele organizácie stál 7 - členný výbor s predsedom Milanom Jungom.
Hlavné poslanie tejto organizácie sa nezmenilo. Bola to predovšetkým starostlivosť o čistokrvný chov hydiny a králikov. O to sa starali špeciálne sekcie, ktoré sa osvedčili už v minulých rokoch. Veľké služby nielen členom, ale aj občanom, poskytovala
organizácia Slovenského zväzu chovateľov zabezpečovaním hydiny na konzum, ale predovšetkým na chov. Sprostredkovávali aj predaj kŕmnych moriakov - všetko v solídnych, pre občanov výhodných cenách.
Ďalšia služba, ktorú poskytovali členom i občanom, bol predaj krmív - obilia, zmesiek, šrotu. Organizácia Slovenského zväzu chovateľov v Ladcoch bola v počte aktívnych členov na 1. mieste v okrese.

Slovenský zväz záhradkárov

Vo vedení a stave členstva nedošlo v roku 1993 k nijakým zmenám. Predsedom SZZ bol Jozef Martinák a tajomníkom Pavol Kalus. V činnosti venovali najväčšiu pozornosť ošetrovaniu ovocného sadu a zberu úrody, ktorá bola v roku 1993 priemerná.
V roku 1993 sme zaznamenali opäť ich aktivitu pri skrášľovaní obce, v organizovaní každoročnej súťaže o najkrajšiu záhradku, pri strihaní živého plota pri Lúčkovskom potoku a iných prácach.

Slovenský červený kríž

Nový názov organizácie od roku 1993 znie Miestny spolok Slovenského červeného kríža Ladce - Tunežice. Sú v ňom členovia z oboch častí obce. V roku 1993 ich bolo 360, nie všetci rovnako aktívni.
Miestny spolok SČK pracoval pod vedením výboru na čele s Jánom Abrahámovským, podpredsedkyňou Gabrielou Koštialikovou, tajomníčkou Annou Ištvánikovou a pokladníčkou Tichou. Celý výbor bol 13 - členný. Poslanie SČK i po spoločensko-politických pohyboch zostalo nezmenené. Činnosti finančne veľa pomohla Cementáreň v Ladcoch.
Tak ako v roku predchádzajúcom, aj v roku 1993 venovali pozornosť darcovstvu krvi. Na spolok sa obracali aj kliniky v Banskej Bystrici, Bratislave, Nemocnice z Ilavy, Považskej Bystrice a ďalšie. Čiastočne sa spolku darila snaha rozšíriť darcovstvo najmä na mladých ľudí.
V základnej škole vytvorili skupinu mladých zdravotníkov, ktorých aktivita v príprave a účasti na súťažiach bola veľmi dobrá i zásluhou členov-dospelých, ktorí sa o nich starali. Jednou zo sfér, kde sa členovia spolku SČK uplatňovali, bola sociálna oblasť. Rovnako pôsobili pri tvorbe životného prostredia v obci, účasť však bola slabá.

Z politických strán a hnutí vyvíjali činnosť iba Hnutie za demokratické Slovensko, Kresťansko-demokratické hnutie, Komunistická strana Slovenska a čiastočne Strana demokratickej ľavice. Ani u týchto však nemožno hovoriť o vysokej aktivite, alebo o presadzovaní svojich straníckych záujmov v živote obce.

Hnutie za demokratické Slovensko

Hnutie získalo vo voľbách v roku 1992 najviac hlasov v oboch častiach obce. Taký, o niečo nižší, bol aj počet sympatizantov v roku 1993. Hnutie za demokratické Slovensko malo v obci vedenie na čele s Ing. arch. Jánom Remom. V roku 1993 uskutočnili tri stretnutia - jedno, dňa 15. júna 1993 v kultúrnom dome s občanmi. HZDS bolo v obci organizované ako voľné hnutie tých, ktorí súhlasia s volebným programom vyhláseným pri voľbách a s politikou vlády, ktorá v roku 1993 bola
zložená z príslušníkov tohoto hnutia. HZDS nemalo teda štruktúru politických strán.

Strana demokratickej ľavice

Strana demokratickej ľavice i napriek tomu, že vo voľbách v roku 1992 získala v Ladcoch i Tunežiciach veľa hlasov a i v roku 1993 mala dosť prívržencov, namala založenú organizáciu v časti Ladce, iba v časti Tunežice. Jej aktivita, ako nakoniec vo všetkých politických subjektoch, nebola vysoká.

Kresťansko-demokratické hnutie

Základňa členov Kresťansko-demokratického hnutia v Ladcoch sa v roku 1993 znížila o vystúpenie niektorých členov a ich vstupom do v roku 1992 vzniknutej Slovenskej kresťanskej únie. V roku 1993 bolo 121 platiacich členov, predsedom bol Jozef Moriš. Na schôdzach prerokovávali najmä otázky náboženského života, ale i pracovné a politické. Dňa 9. mája 1993 KDH v Ladcoch spoločne s Obecným úradom v Ladcoch usporiadali Deň matiek. Kultúrny program pripravili žiaci materskej školy, základnej školy a poprvýkrát vystúpila dychová hudba žiakov ZŠ.
Aj v roku 1993 usporiadali náboženské púte - dňa 3. júla 1993 do Mariazelu a 5. septembra do Limanovej.
Pracovná aktivita sa zamerala na čistenie a úpravu cintorína, čistenie a kvetinovú výzdobu kostola a v Horných Ladcoch úpravu priestorov pri kaplnke na Skalke. V roku 1993 zlepšili technický stav kaplnky zabudovaním elektrického kábla a prípojky elektrického prúdu.

Komunistická strana Slovenska

Základná organizácia KSS po zjednotení KSS ´91 a Zväzu komunistov Slovenska mala 53 členov. Organizáciu viedol výbor:

• Ing. Karol Horký, predseda základnej organizácie
  
• Ing. Vojtech Miklóši, podpredseda
  
• Jozefína Kalusová, tajomníčka
  
• Stanislav Klvaňa, hospodár
  
• Jozef Kováč, člen výboru
  
• Ladislav Černota, predseda revíznej komisie
  
• František Zelík, člen revíznej komisie
  
• Jozef Peterka, člen.

Organizácia bola iniciátorom celoobecných osláv oslobodenia obce, spojených s oslavou Sviatku práce 1. mája. Spolu s organizáciou Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov zabezpečili spomienkovú oslavu 49. výročia SNP spojenú s besedou s účastníkom SNP. Členovia sa zúčastnili celookresných osláv SNP vo Vrchteplej. S Ladcami bol spojený aj vznik Okresného výboru KSS, ktorý sa vytvoril v máji 1992 práve v našej obci. Aj v roku 1993 mal Okresný výbor KSS sídlo v Ladcoch. Jeho členmi boli Dušan Saksa - predseda, Ing. Karol Horký, Jozefína Kalusová a Ladislav Černota.
Významnou udalosťou bolo zasadanie Ústredného výboru KSS v Ladcoch dňa 18. decembra 1993. V tomto orgáne je členkou aj občianka Ladiec Jozefína Kalusová.

Matica slovenská

V roku 1993 si pripomenuli aj v Ladcoch 130-te výročie založenia Matice slovenskej, našej najvýznamnejšej národnej inštitúcie. V obci Ladce nie je história Matice slovenskej príliš bohatá. Súvisí s ňou však založenie miestnej knižnice. Dňa 6. januára 1926 zaslala Matica slovenská obci 30 kníh a tie tvorili základný fond novozaloženej knižnice. Vo februári toho istého roku prišlo z MS ďalších 30 kníh. Obec dala zhotoviť skriňu a učitelia striedajúc sa požičiavali knihy občanom. V roku 1931 sa stala obec kolektívnym členom Matice slovenskej. Rozhodlo tak na svojom zasadaní obecné zastupiteľstvo. Na konci roka 1993 sa v obci rozhodlo, že sa založí Miestny odbor Matice slovenskej. Vyzvali preto občanov starších ako 15 rokov, majúcich záujem o členstvo, aby sa prihlásili.
Dňa 30. decembra 1993 sa konalo ustanovujúce zhromaždenie odboru Matice slovenskej. Zúčastnilo sa ho 17 zakladajúcich členov. Slávnostný príhovor predniesol starosta obce Ferdinand Bušík. V diskusii prejavili členovia úprimnú snahu rozvíjať kultúrnu činnosť a národné povedomie našich občanov, najmä mládeže. Na ustanovujúcom zhromaždení si členovia zvolili 5-členný výbor a 3-členný dozorný výbor. V rámci zhromaždenia s kultúrnym programom prispela základná škola
a materská škola.

Telovýchova a šport v obci

Podstatu a okrem škôl jediné miesto organizovanej telovýchovy v Ladcoch bolo v TJ Tatran cementáreň Ladce a TJ Tunežice. Jediným športom, ktorý v týchto organizáciách pestovali bol futbal.
Po skončených súťažiach 1992 - 1993 vo futbale sa dalo hovoriť iba o čiastočnej spokojnosti i keď ich umiestnenie hovorilo o ich súčasných schopnostiach a možnostiach.

Družstvo futbalistov TJ Tunežice hrajúce v III. triede sa umiestnilo v hornej časti tabuľky, čo bola pre nich najúspešnejšia sezóna za posledné roky.
Starší žiaci TJ Tatran Ladce zaujali v súťaži II. triedy siedme miesto z desiatich družstiev.
Družstvo dospelých sa umiestnilo v krajskej súťaži na desiatom mieste. Po trápení ako nováčikovia na začiatku súťaže sa skonsolidovali a na záver podávali solídne výsledky a dosahovali dobré výsledky.
V novom ročníku 1993 -1994 futbalovej súťaže I. B triedy (krajská súťaž) hrali družstvá: ŠK Žilina B, Tatran Krasno nad Kysucou, Kovo Beluša, LR Crystal Lednické Rovne, ŠK Čierne pri Čadci, Tatran Rajecké Teplice, FK Nesluša, Rajecký ŠK Rajec, TJ Dohňany, Družstevník Teplička nad Váhom, ŠK Petrovice, Kysučan Korňa, Iskra Malé Lednice.
TJ Tatran Ladce mal pre súťaž k dispozícii 29 hráčov, trénerom bol Štefan Zábojník a vedúcim Vladimír Chovanec. Na záver jesennej časti viedli súťaž suverénne Dohňany s 20 bodmi - Ladce na 6. mieste mali 13 bodov.
Dorast hral v II. triede pod vedením Ferdinanda Štefanca a trénera Jána Surana. Výsledky na jeseň 1993 neboli uspokojivé a družstvo skončilo na 10. mieste z dvanástich družstiev.
Žiakov TJ Tatran trénoval Pavol Tichý a vedúcim družstva bol Cyril Kulich. Vo svojej súťaži skončili na 8. mieste z desiatich družstiev.
Futbalisti TJ Tunežice hrali v III. triede - skupine A. Trénerom bol Rudolf Kvasnica a Bohuš Kvasnica, ktorí mali k dispozícii 19 hráčov. Vedúcim družstva bol Milan Letko. Výbor TJ už od roku 1967 viedol Bohumil Kvasnica, tajomníkom bol Milan Letko, hospodárom Jozef Rohožník a členmi výboru Marián Rafko, Pavol Letko, Jozef Letko a Vladimír Minárik.
Jeseň súťaže bola pre futbalistov Tunežíc veľmi neúspešná. Na konci prvej časti súťaže boli na poslednom - dvanástom mieste - so ziskom iba 3 bodov.
Tak ako v roku 1992 i v roku 1993 zápasili obe telovýchovné jednoty s finančnými problémami. Ich príjmy boli obmedzené i keď tu bola pomoc z Považských cementární a obce. Najväčšie výdavky boli v cestovaní na zápasy, výstroje hráčov a ďalšie výdavky, ktoré naďalej i v roku 1993 narastali. Preto, ale i pre nezáujem
organizátorov sa obmedzili až zrušili ďalšie aktivity ako turistiku, stolný tenis a pod.

 

Materská škola

Materská škola v Ladcoch mala v roku 1993 tri a pol triedy s 86 deťmi. Staralo sa o nich 7 kvalifikovaných učiteliek a 6 správnych zamestnancov. Vedenie školy sa nezmenilo. Riaditeľkou bola Irena Gajdošíková. Okrem nej deti viedli: Jana Pikálková, Jana Fedorová, Alena Kukučková, Viera Kováčová, Anna Grmanová a Alena Svádová.
Zo správnych zamestnancov to boli 2 kuchárky, školníčka a dve upratovačky. Aby boli pracovníci plne využití a využívali sa mechanizmy práčovne, okrem bielizne Materskej školy Ladce sa tu prala aj bielizeň MŠ v Hloži, Základnej školy Ladce, MŠ Mojtín a pre Školu v prírode Belušské Slatiny.
V roku 1993 značnú pomoc poskytol výbor a rodičia zo Združenia rodičov pri MŠ. Pomoc poskytovali najmä pri úprave areálu školy. Vo výbore pracovali:
Vladimír Kalus, predseda
Iveta Liptáková, tajomníčka
Milada Áčková, pokladník
Júlia Hromeková a Červená ako členky výboru.
Učitelia s deťmi Materskej školy sa zúčastňovali verejného života v obci. Dodávali kultúrny program na také akcie, ako posedenie s prestárlymi občanmi, na oslavách Medzinárodného dňa detí, Dňa matiek a ďalšie. V MŠ nacvičili aj bábkové divadlá nielen pre vlastné deti, ale aj pre MŠ v Hloži a žiakov základnej školy.
Za mimoriadny čin roku 1993 v Materskej škole treba pokladať za pomoci Obecného úradu v Ladcoch zrekonštruovaný bazén. Bazén v lete využívali nielen deti MŠ, ale aj deti zo základnej školy a cez prázdniny všetky malé deti z obce.
Veľké problémy v prevádzke školy zapríčinené nízkymi financiami v značnej miere pomáhali odstraňovať sponzori, ale najmä Obecný úrad v Ladcoch.
Obecný úrad financoval projekt a rekonštrukciu spomínaného bazéna, kosenie trávy, opravy stavebného charakteru, odvoz smetí, zhotovenie záhradných lavíc a iných potrebných vecí v celkovej sume takmer 200 000 Sk.
Považské cementárne uhradili maliarske práce a zadarmo robili počas celého roka údržbárske práce.
Finančne i materiálne prispeli i niektorí obchodníci v Ladcoch.
Hospodárska situácia však i napriek spomínanej nezištnej pomoci bola nedobrá. Pre rok 1993 si nemohli kúpiť nijaké pomôcky, ktoré pre prácu s deťmi potrebovali. Školská správa v Považskej Bystrici doporučila vyberanie dobrovoľného finančného príspevku. Predpokladanú sumu 150 Sk na dieťa znížila pomoc Obecného úradu a Považských cementární, Ladce.

V roku 1993 sme zaznamenali aj mimoškolskú aktivitu učiteliek Materskej školy. Tak sa 4 učiteľky zúčastnili okresnej výstavy učebných pomôcok a jedna z nich sa umiestnila na druhom mieste. Pre deti pripravili návštevu v knižnici, bábkové divadlá a na záver roka slávnosť pod jedličkou. Medzi tieto aktivity patrili aj branné vychádzky a pre rodičov v máji a júni otvorené hodiny s praktickými ukážkami práce s deťmi.
V roku 1993 zaznamenali v Materskej škole aj dve smutné udalosti - 25. apríla a 6. novembra 1993 vlámania do budovy MŠ.

Základná škola

V školskom roku 1992 - 1993 nastali v personálnom obsadení školy niektoré zmeny. Z učiteľského zboru odišli Stanislav Kret a Ľubomíra Janovčíková. Do učiteľského zboru prišli Emília Šrámková, Alexandra Palčeková, Renáta Vojtíková, Ing. Luboš Galko, Ema Splavcová.
Vedenie školy tvorili:
Mária Letková, riaditeľka
Ľudmila Vráblová, zástupkyňa riaditeľky
Mária Bednáriková, výchovný poradca.
Štruktúra tried zostala ako po iné roky, teda 1. - 8. ročník a paralelky, spolu 16 tried. V 1. - 4. ročníku bolo 176 žiakov, v 5. - 8. ročníku 200, spolu 376 žiakov.

Z poverenia Ministerstva školstva SR boli v tomto školskom roku zriadené Kluby detí, ktoré prebrali funkciu doterajších Školských družín. Klub detí pri ZŠ v Ladcoch navštevovalo 66 žiakov, zaradených podľa ročníkov do 3 oddelení. Práca v klube bola zameraná na záujmovú činnosť. Deti pracovali v krúžkoch: montážny, prírodovedecký a zdravotnícky.
V škole bolo 16 záujmových krúžkov, štyri z toho viedli rodičia, ostatné učitelia. Žiaci mohli pracovať v týchto krúžkoch:
recitačný, redakčný, šachový, strelecký, stolovania, tanečný, nemeckého, francúzskeho jazyka, dievčenský, matematický, šikovných rúk, športových hier, rybársky, dychovej hudby, futbalový a chovateľský.
Školský časopis zmenil názov na Ladecký kamarát. Na čele redakčnej rady bola učiteľka A. Podskočová. Časopis mohol vychádzať vďaka prispeniu rodičovského združenia a Považských cementární, Ladce, kde ho tlačili. Časopis mal aj v roku 1993 dobrú úroveň a bol u žiakov obľúbený.
Združenie rodičov pracovalo v tomto zložení:
Ing. Jana Chlebanová, predsedkyňa
Ľuboš Habánek, podpredseda
Pavol Tichý, hospodár
Mária Bednáriková, tajomníčka.
Prostredníctvom a za pomoci Združenia rodičov sa uskutočnili viaceré akcie, medzi nimi posedenie pod jedličkou, burza šatstva, zakúpili knihy pre žiakov s výborným prospechom, pripravili detský karneval a ďalšie podujatia.

V školskom roku sa žiaci 1. - 5. ročníka zúčastnili v dvojtýždňových turnusoch v Škole v prírode v Lazoch pod Makytou. V prvom februárovom týždni 1993 žiaci 7. ročníka absolvovali lyžiarsky kurz na Mojtíne a žiaci 3. ročníka prešli v dňoch 8. - 12. marca 1993 plaveckým výcvikom v Púchove.
Žiaci a pracovníci školy zozbierali na účet "Liga proti rakovine" 3 052 Sk, z toho žiaci 2 211 Sk.
Vzhľadom na veľmi nepriaznivú finančnú situáciu v školstve, školská rada a riaditeľstvo školy organizovali stretnutie s podnikateľmi obce, ktorí by mohli škole robiť sponzorov v oblasti materiálno-technického zabezpečenia. Po stretnutí Považské cementárne prispeli sumou 15 000 Sk a ďalšou materiálnou pomocou (opravy). Aj ostatní podnikatelia prispeli menšími sumami.
V odborovej organizácii Základnej školy a Materskej školy v Ladcoch pracovali Viera Kováčová, Anna Grmanová, Zora Bačová, Dalimír Pružinec, Mária Bednáriková.
Ako po minulé roky aj v roku 1993 dosiahli žiaci Základnej školy úspechy v rôznych súťažiach - v obvodných, okresných i oblastných kolách. Tak v súťaži Hviezdoslavov Kubín, v okresnom kole, žiačka A. Štrbíková skončila na 3. mieste, v šachu, v oblastnej súťaži, M. K. na 1. mieste, D. Juríková na 2. mieste. Na druhom mieste okresného kola prírodovedeckej súťaže sa umiestnili E. Tichá, Záhradníková a Hlavatá.
Pri hodnotení žiakov na konci roka v júni 1993 sa ukázalo, že v ročníkoch 1. - 4. neprospeli dvaja žiaci a vo vyšších ročníkoch 4 žiaci. Samé jednotky v nižších ročníkoch malo 27 žiakov, v 5. - 8. ročníku 14 žiakov.
Žiaci končiaci dochádzku v Základnej škole sa umiestnili:
5 na gymnáziá, 17 na stredné odborné školy, 5 na SOU so 4. ročníkom,
23 na SOU s tri a pol ročným štúdiom, 5 žiakov neprijali nikde.

Za zaznamenanie stoja niektoré akcie, ktoré usporiadali učitelia, združenie rodičov a žiaci školy. V tradičnom Mesiaci knihy usporiadali výstavu kníh spojenú s predajom a pod vedením učiteľky A. Podskočovej literárne pásmo o Ľudmile Podjavorinskej.
V apríli sa konal v kultúrnom dome Detský karneval, kde odmenili 20 najlepších masiek. V programe vystúpila novozriadená dychová hudba detí ZŠ pod vedením Františka Letku. V mimoškolskom čase organizovali rôzne súťaže:
Najlepší športovec, zábavnú súťaž "Detektív", "Kufor", Bystrozraký a bystrozraká, MISS 93, Kadernícky salón, Správne dievča a mnohé ďalšie.

Medzi významné aktivity treba rátať zbery (papier, textil, železný šrot, gaštany, pomarančová kôra), ktoré priniesli do pokladne sumu 12 333 Sk.
Žiaci školy sa už okrem spomínaných súťaží zúčastnili aj na súťažiach v športoch (volejbal, basketbal, minifutbal, streľba, olympijský beh). Rovnako sa zúčastnili na vedomostných súťažiach (Olympiáda v matematike, fyzike, chémii, súťaže Zorničkin slávik, Rastliny a zvieratá, aranžovanie kvetín atď.).

Slovenský červený kríž organizoval pobyt detí z ohrozenej oblasti Černobyle v horských oblastiach Slovenska. Jedna z týchto skupín sa zotavovala na Homôlke. 60 detí tejto skupiny navštívilo Základnú školu práve v čase, keď organizovala tzv. Deň športu.

Odborné učilište

V roku 1993 prijali do učilišťa na odbory: záhradník, murár, maliar, stolár, zámočník a krajčírka 127 nových žiakov. Učilište v romto roku navštevovalo dovedna 330 žiakov.

Riaditeľom bol naďalej Vladimír Hromek, zástupcom pre teoretické vyučovanie Miroslav Sňahničan,zástupcom pre odborné vyučovanie Jozef Hladký.
Funkciu vedúceho dielní stavebného odboru mal pridelenú Ján Filo, vedúcu krajčírskych dielní vykonávala Radolfyová Margita a vedúcu záhradníkov Štefánia Galanská. Vedúcim výchovy bol Marián Justh.

V roku 1993 sa muselo vedenie školy zaoberať s priam existenčnými otázkami. Išlo o vyriešenie reštitučných nárokov zákonných majiteľov. Ukázalo sa, že o budovy a pozemky nemajú majitelia záujem, ale ich záujem sa orientuje na predaj týchto nehnuteľností. V roku 1993 to bola suma 19 500 000 Sk. Túto sumu by mal zaplatiť štát. V opačnom prípade stratí Odborné učilište Domov mládeže, školskú jedáleň, kuchyňu, skladovacie priestory, administratívnu budovu, budovu teoretického vyučovania a pozemky pre záhradníkov. Zostali by iba novovybudované dielne a krajčírske dielne v budove po bývalej ZDŠ. Učilište by sa tak stalo školou iba s dennou prevádzkou. Tieto vážne problémy a ich riešenie sa posunuli do roku 1994.
V učilišti si pripomenuli, že budova bývalej ZDŠ, terajších krajčírskych dielní, mala 100 rokov. Občania za pomoci štátu a cementárne ju postavili v roku 1893, v roku 1929 ju nadstavili o poschodie. Po prevzatí budovy odborným učilišťom ju neustále modernizovali.V roku 1993 však začala dostávať celkom novú tvár:vymieňajú okná, robia novú omietku a nátery - všetko vlastnými silami.
Rok 1993 bol v učilišti rokom mimoriadnej kultúrnej a spoločenskej aktivity. Okrem tradičných podujatí v mimoškolskej výchove spomeniem niektoré akcie, ktoré prerástli rámec školy a stali sa celoslovenskými podujatiami.

Dňa 6. mája 1993 usporiadali v Kultúrnom dome v Ladcoch súťaž MISS ´93 ODBORNÝCH UČILÍŠŤ z celého Slovenska.
Usporiadateľom okrem Odborného učilišťa Ladce bolo FUN RÁDIO Bratislava. Finančne a cenami sa na súťaži podielalo dovedna 27 sponzorov.
Súťaž mala vysokú úroveň aj vďaka kultúrnemu programu, v ktorom vystúpili Dano Junas, Robo Grigorov, skupina VEGA.

V súťaži pôsobila porota v zložení:

• riaditeľ FUN Rádia p. Abrahám
  
• Ivica Ondreičková (Život)
  
• Viera Sokolová (Nový Povex)
  
• Pavol Beka (Maxi super)
  
• Ďurišová (Považské cementárne)
  
• Vražič (firma Bauer)
  
• Biermann (Vydavateľstvo Fortuna Print).
  

V rámci súťaže adeptky absolvovali spoločenský tanec, prednes voľnej témy, spev, hru na hudobný nástroj, rozprávanie na vyžrebovanú tému a promenádu v plavkách. V súťaži získala 1. miesto Anna Medovarská z OU Hlohovec, na 2. mieste skončila Martina Pecárová z OU Nová Ves nad Žitavou a 3. miesto obsadila žiačka OU Ladce Stanislava Daubnerová. Odmeny boli pomerne vysoké - prvú cenu zájazd do Španielska venovala pre dve osoby CK NORIK Žilina. Aj vstupenky boli zlosovateľné o hodnotné ceny - 1. cena zájazd do Španielska.

Najväčším kultúrno-spoločenským podujatím roka v Ladcoch boli Vianoce s FUN RÁDIOM - stretnutie mentálne postihnutej mládeže z odborných učilíšť zo Slovenskej republiky. Konalo sa 10. decembra 1993 v Kultúrnom dome Ladce. Jeho hlavnými organizátormi boli okrem Odborného učilišťa Ladce aj FUN RÁDIO Bratislava, Slovenská televízia a Nadácia "Od srdca k srdcu".
Stretnutia sa zúčastnilo 142 detí zo 14 škôl - všetko deti v štátnej starostlivosti. Podujatie pomohlo zorganizovať, finančne zabezpečiť a dotovať cenami 34 sponzorov, medzi nimi najmä Považské cementárne, DAVAY, EUROSKOP, OPUS, I.T.S. Žilina, Sklárne Lednické Rovne a ďalší.
Ťažisko bolo v kultúrnom programe, ktorý bol mimoriadne hodnotný. Scenár autorsky pripravila Elena Galanová a vystúpili v ňom Ladislav Chudík, Július Pántik, Melánia Oláryová, skupiny Lojzo, Cheryl, folklórna skupina Prvosienka a Hydrorock - oba súbory z kultúrneho centra Hydrostav, a.s. Bratislava. Okrem toho vystúpili aj žiaci OU Tornala a OU Ladce. Program nakrúcala Slovenská televízia a odvysielala ho v hodinovom programe v rámci relácie "Podaj mi ruku" dňa 26. decembra 1993.
Na oboch podujatiach majú nesporne veľkú zásluhu pracovníci učilišťa. Osobitne vedúci výchovy Marián Justh a riaditeľstvo školy.

Z ďalších významných aktivít školy treba spomenúť účasť Divadla malých javiskových foriem na celoslovenskej prehliadke mentálne postihnutej mládeže v Liptovskom Mikuláši.
V novembri 1993 sa žiaci zúčastnili čistenia Lúčkovského potoka. Vykonali prácu za 20 tisíc korún.
V septembri 1993 založili v Odbornom učilišti Ladce pobočku Detského fondu Slovenskej republiky. Predsedom sa stal Vladimír Hromek a členmi Marián Justh, Jozef Hladký, Miroslav Sňahničan a Radolfyová Margita.

 

Kultúrny život v Ladcoch ani v roku 1993 nebol príliš bohatý. Limitujúcim faktorom bola činnosť Závodného klubu, ktorý prechádzal do zániku ako kultúrna inštitúcia. Činnosť sa zamerala iba na komerčne isté akcie, ako prenajímanie sály na zábavy a iné podujatia, kino a pod. Náklady na prevádzku stúpali, pomoc cementárne sa obmedzovala.
Okrem kina sa v kultúrnom dome usporiadalo okolo 50 podujatí, absolútna väčšina z toho tanečné zábavy. Niektoré významnejšie podujatia vyberám:
- Deň matiek
- Deň stavbárov
- Imatrikulácia prvákov OU Ladce
- Zhromaždenie pracovníkov Považskej cementárne
- Burza detského ošatenia
- Výstava kníh spojená s predajom
- Vystúpenie kúzelníka pre deti
- Estráda: Velšicová a jej hostia
- Estráda Hlaváček - Krajíček
- Výchovný koncert
- MISS OU
- MISS OU Slovenska
- Vianočný koncert "Od srdca k srdcu"
- Disco show Rádia DCA.

V roku 1993 usporiadali 24 tanečných zábav, z toho 20 organizovali súkromné osoby alebo spoločnosti. Z organizácií poriadali zábavu iba Slovenský červený kríž a združenie rodičov. Okrem toho boli v kultúrnom dome 2 detské karnevaly.

Vysoký štandard a úroveň si udržala v roku 1993 knižnica, ktorá pracovala pravidelne a bez podstatných zmien. Na činnosti knižnice sa dokonca výraznejšie neprejavili ani ekonomické problémy v spoločnosti a v kultúrnej oblasti zvlášť. Vysoké ceny kníh nedovoľujú ich nákup väčšine občanov, preto knižnica zohrala dôležitú
úlohu. V knižnici pribudli knihy za celkovú sumu viac ako 14 000 Sk. Z toho Obecný úrad v Ladcoch s mimoriadnym pochopením pre kultúrne potreby občanov poskytol na knihy a časopisy čiastku 8 200 Sk. Závodný klub nakúpil knihy za 3 700 Sk a sponzori SMENA za 1 300 Sk a nakladateľstvo IKAR za 800 Sk.
V roku 1993 dosiahla knižnica tieto výkonové ukazovatele:
čitatelia celkom 254,
z toho deti a mládež 138.
Poplatok čitateľov zostal taký ako v roku 1992: dospelí 10 Sk, deti 5 Sk .

Kino v Ladcoch viedla Zdena Hriadelová. Aj v roku 1993 pokračoval trend maximálneho výberu filmov produkcie USA - väčšinou akčných, i keď najmä na konci roka bolo badať znížený záujem. Pre absolútny nezáujem sa nepremietali filmy pre deti. Kino sa dostalo vyložene do komerčnej polohy, pretože prípadný deficit by nebolo z čoho hradiť.
V roku 1993 sa premietlo 185 celovečerných filmov za účasti 10 942 divákov (priemer 59). Na vstupnom sa vybralo 131 606 Sk.

Ďalšou kultúrnou aktivitou bola dychová hudba, ktorá účinkovala príležitostne (oslavy, pohreby) a spevácky krúžok žien, ktorý vystúpil 11-krát (pohreby, spoločenské podujatia).

 

Obchodná sieť a služby sa v roku 1993 čiastočne stabilizovali. Prakticky nepribudla nijaká predajňa, zrušili sa však predajne zeleniny, obuv, jeden bufet a jedna predajňa potravín. Najväčší problém mali občania na konci roka s nákupom zeleniny, keď nebolo predajne zeleniny a stánkový predaj podnikateľov z južného Slovenska prestal.

V roku 1993 slúžili občanom nasledovné obchody (v zátvorke majiteľ, resp. vedúci predajne):

Obchody:
- Domáce potreby (V. Lihocký)
- Drogéria (Zábojníková)
- Krištáľ (Krištáľ Valašská Belá)
- Lahôdky (Kubáň)
- Potraviny, mäso (Hofstädter)
- Potraviny, Horné Ladce (Záhumenský)
- Potraviny (Kušíková) - zrušené
- Potraviny Lenka (Jarník)
- Potraviny NIKOL (Cibičková)
- Ovocie a zelenina (Ing. Kováčik) - zrušené
- Ovocie a zelenina (M. Zajac) - zrušené
- Bufet v Považskej cementárni (Várošová)
- Bufet v OU Ladce (Prekopová) - zrušené
- Potraviny DENDRIT (Rafko)
- Potraviny Jednota, Ladce (Bieliková)
- Potraviny Jednota, Tunežice
- Textil, Ladce (Dolinková)
- Obuv (Koštialiková) - zrušené
- Obuv (Hofstädter)

Reštaurácie:
- Kopyto (J. Adamec)
- Bistro VERONIKA (V. Bobotová)
- Centrik (V. Lihocký)
- Reštaurácia a kaviareň KD (Fedor) - zrušené
- Pohostinstvo u Jozefa, Tunežice
- Pohostinstvo TJ, Tunežice

Služby:
- Autosalón SEAT (Bednárik A.)
- Autoopravovňa (Porubčan, Ondruš)
- Autoopravovňa, H. Ladce (Hriančik)
- Firma BEEL - reklama (RNDr. B. Lipták)
- Firma LAHOZ (Zajac a spol.)
- Kaderníctvo (Vaníková)
- Kameňosochárstvo (Bialon)
- Krajčírstvo (Hlúbiková)
- Krajčírstvo (Palčeková)
- Krajčírstvo (Fuknová)
- Kaderníctvo (Češková)
- Autotrans (Kútny a spol.)
- Výroba drevených obalov (Jendrol)
- Výroba drevených paliet (Chovanec)

Okrem uvedených služieb zabezpečovala firma HDK s.r.o. Považská Bystrica - sklad plynu Púchov - rozvoz plynu každý druhý týždeň so stanovišťami v Tunežiciach, v Ladcoch pri bývalej zelenine a u p. Jozefa Bednárika.

 

Prednostom Železničnej stanice Ladce v roku 1993 bol Pavol Fatura. Stanica mala plánovaný počet zamestnancov 24 - bolo ich 25. Zvýšenie oproti vykonaným racionalizačným opatreniam z roku 1992 nastalo nárastom práce v oblasti fakturácie prostredníctvom počítača.
V priebehu roka sa uskutočnilo územné prehodnotenie a zriadenie generálneho riaditeľstva a podnikových riaditeľstiev v Bratislave, Žiline, Košiciach a vo Zvolene. Stanica Ladce patrí do Podnikového riaditeľstva Žilina, v ktorom došlo k značnému posilneniu právomocí. Prevádzkovým riaditeľom je Ing. Chupek Milan a riaditeľom OZ Ing. Šulík Štefan. Všetky pobočné, pomocné podniky boli zrušené.
Dopravná intenzita bola zhruba v dimenziách ako v roku 1992. Nakládka bola nižšia - 400 970 ton v 16 447 vozových jednotkách,
čo je pokles na 97,65% oproti roku 1992.

Tržby z prepravy cestujúcich dosiahli hlavne zmenou taríf cestovného výšku 385 797 Sk, čo je oproti roku 1992 nárast na 119, 75%. Tržby v preprave tovaru, kde bola tiež zmena taríf, dosiahli sumu 41 miliónov 487 tisíc korún. Osobná preprava sa zmenila vplyvom rozdelenia ČSD na ŽSR
a ČD. Došlo najmä k zmene smerovania vlakov osobnej dopravy k centrám: Bratislave, Žiline a Košiciam. Bol zavedený systém pravidelného spojenia medzi Bratislavou a Žilinou, keď zaviedli vlaky každé dve hodiny.
V roku 1993 zaznamenali v stanici Ladce dvakrát nehodovosť a to vykoľajenie vozidiel pri posune na vlečke cementárne z viny pracovníkov Železničnej stanice Trenčianska Teplá a to v dňoch 5. augusta 1993
a 23. októbra 1993. Dvakrát nehodu pri zmene návestného znaku pre výpadok elektrického prúdu a zlou obsluhou udržujúcich pracovníkov.
Ani jedna zo spomínaných nehôd nepriniesla veľké hospodárske straty
ani nemala vplyv na chod osobných a nákladných vlakov.

Vedenie Vodnej elektrárne v Ladcoch sa v roku 1993 nezmenilo:

• Ivan Fedor - majster prevádzky a elektroúdržby VE,
  
• Štefan Zacko - majster prevádzky a strojnej údržby VE.
  

V roku 1993 pracovalo vo Vodnej elektrárni, Ladce 21 zamestnancov.
Úlohu - vattovú výrobu v roku 1993 splnili na 83%. Príčiny boli najmä v nízkom stave vody v letných a jesenných mesiacoch. Počas roku 1993 vykonali niekoľko bežných opráv: výmenu blokového transformátora T1, výmenu transformátorového oleja v blokovom trafe T2 a v októbri 1993 výmena oleja v distribučnom transformátore T3.
V letnom období vykonali revízie všetkých 110 KV vývodov. To všetko v súlade s ročným plánom revízie a opráv. V roku 1993 vo Vodnej elektrárni nezaznamenali nijakú mimoriadnu udalosť, okrem už spomínaného nedostatku vody.

 

K 28. februáru 1993 sa zrušili Drobné prevádzky Obecného úradu v Ladcoch. Vznikla nová firma za spoluúčasti už jestvujúcej firmy STAVOSPOL. Spolumajiteľmi novovzniknutého LAHOZ-u (Ladecké hospodársko-obchodné zariadenie) sú Miroslav Zajac a Radoslav Žáček.
Základným poslaním firmy sú služby občanom Ladiec a okolia: vývoz pevného domového odpadu, stavebná výroba a autodoprava. V roku 1993 zamestnávala firma LAHOZ v priemere 12 zamestnancov.
Firma LAHOZ sídli v budove bývalej robotníckej kantíny (postavenej v polovici deväťdesiatych rokov 19. storočia), kde neskoršie bol hostinec, potom drobné prevádzky MNV a OÚ. Firma LAHOZ budovu kúpila od obce Ladce. V roku 1993 pokračovala zásadná rekonštrukcia budovy tak, aby bol využitý každý štvorcový meter plochy. Vymieňali stropy, okná, dvere, omietky, vonkajšiu fasádu, elektro a vodoinštaláciu. Budova bude slúžiť obchodným účelom v oblasti služieb a stavebníctva.

 

Ani rok 1993 v hospodárení v Poľnohospodárskom družstve 1. máj Košeca nemožno hodnotiť ako dobrý. Príčin bolo niekoľko. Okrem už známych príčin to boli niektoré vplyvy, ktoré zapríčinili, že hospodárenie bolo stratové. Z objektívnych príčin spomeniem nové ekonomické nástroje v dotačnej politike štátu, ale najmä enormný nárast vstupov do poľnohospodárskej výroby. Ekonomická politika bola taká, že vstupy vzrástli o 200 až 300 percent, ale ceny poľnohospodárskej produkcie
iba o 17%. Celkove sa hospodárenie družstva a teda ani výrobného strediska v Ladcoch nelíšilo od celkového stavu poľnohospodárstva na Slovensku.
Riadenie a štruktúra organizácie družstva sa nelíšila od tých postupov, ktoré schválila ešte členská schôdza v roku 1991 - teda zabezpečovali plnenie výrobných úloh cestou jednotlivých výrobných stredísk.

Rastlinná výroba

Celý komplex družstva zabezpečoval rastlinnú výrobu na výmere 616 hektárov, z toho pšenica 358 ha, raž na 19 ha, jačmeň na 210 hektároch, tritikale na výmere 22 ha. V Ladcoch to bolo 111 hektárov pšenice, 52 ha jačmeňa. Celkom PD vyrobilo 2 538 tony obilia s výnosom 4,16 tony v priemere na jeden hektár. Podľa jednotlivých výrobných stredísk najlepšie výnosy dosiahli na stredisku Ilava 4,50 tony, Košeca 4,40 tony, Ladce 4,09 tony, Horná Poruba 3,30 a Košecké Podhradie 3,38 tony
z hektára. Na rastlinnú výrobu, osobitne na pestovanie obilia, malo negatívny vplyv enormne suché počasie.
Celková výroba obilia bola rozdelená podľa potrieb jednotlivých výrobných stredísk a požiadaviek na zabezpečenie prevádzky živočíšnej výroby. Na zabezpečenie osivového fondu odložili 207 ton, predaj na naturálie 230 ton, predaj za obrobenie cukrovej repy 70 ton, kŕmny fond spracovateľským organizáciám 910 ton, na vlastný kŕmny fond 612 ton a predaj obilovín na drobný predaj 465 ton.
Vlastný kŕmny fond 612 ton určili na výrobu vlastných kŕmnych zmesí, ktorá sa začala vo výrobnom stredisku Ladce pre chov ošípaných. Hlavným argumentom bola nižšia cena vlastných zmesí až o 80 korún na tone oproti nakúpeným zmeskám.

Ozimá repka bola pestovaná na výmere 141 hektárov a dosiahli v priemere 1,42 tony na hektári. Na tom sa podielali výrobné strediská Ladce (48 ha) 2,10 tony na hektári, Košecké Podhradie 0,30 tony, Košeca 0,90 tony, Horná Poruba 1,86 tony.

Veľmi sledovanou ekonomickou otázkou boli v rastlinnej výrobe náklady na výrobu. Vo väčšine prípadov mali najnižšie náklady na stredisku Ladce. Pri výrobe pšenice najnižšie náklady na 1 metrický cent mali v Košeci 155 Sk a v Ladcoch 159 Sk, najvyššie náklady v Hornej Porube 306 Sk. Náklad na výrobu 1 q cukrovej repy na stredisku Ladce bol iba 58,90 Sk, v Ilave 79,90 Sk, v Košeci 78 Sk a pri výrobe sena opäť v Ladcoch najnižšie, ale i tak vysoké náklady na 1q 155 Sk.

Cukrová repa bola zasiata na výrobných strediskách Ilava 38 ha, Ladce 28 ha a Košeca 24 ha. Za celé družstvo dosiahli priemerný výnos 28,61 tony. Z toho v Ilave 24,30 tony, v Košeci 27,50 tony a v Ladcoch 35,60 tony z hektára.

Krmoviny

Vo výrobe krmovín zabezpečili také množstvo, že sa predpokladá s použitím vlastných krmovín počas celej zimy. Dokonca prebytky boli v stredisku Košecké Podhradie. Dobrý stav bol aj v Ilave, kde však požiar zničil 17 vagónov slamy, čo malo negatívny vplyv na podstielku a tým aj na výrobu maštaľného hnoja. Najhoršia situácia bola v stredisku Horná Poruba a Košeca. V stredisku Ladce mali slušné výnosy zo sena, 13 vagónov z 80 hektárov a senáž 52 vagónov zo 48 ha. Kukurice na siláž, ktorá bola zasiata na 40,5 hektára, zobrali 155 vagónov. Mimoriadne veľa získali v Ladcoch na repných skrojkoch a rezkoch.

Špeciálne plodiny

Na stredisku špeciálnych plodín sa ukázala ako rentabilná výroba zemiakov skorých, kapusty skorej, poloskorej, mrkvy, petržlenu, paštrnáku. Stratová bola výroba zeleru a ostatnej zeleniny. V pestovaní ovocia bola celá výroba, okrem jabĺk, stratová (slivky, višne, ríbezle, maliny). Celkom sa zelenina pestovala na výmere 51 hektárov, z toho len kapusta biela na 20 hektároch.
Sumárne bola špeciálna výroba zisková - i keď iba 139 tisíc korún.

Pri celkovom posudzovaní rastlinnej výroby v Poľnohospodárskom družstve Košeca sa za rok 1993 javilo ako efektívne pestovanie pšenice, ovsa, jačmeňa, cukrovej repy a stratové, okrem už spomínanej zeleniny, výroba raže a repky olejnej.

Živočíšna výroba

Na konci roka 1993 mali v Poľnohospodárskom družstve 1. máj Košeca dovedna 1 080 kusov hovädzieho dobytka, z toho 575 kusov kráv.Ošípaných chovali 2 261 kusov, z toho 122 prasníc. Oviec bolo 302, z toho bahnice 200 kusov.
Najviac sledovaným odvetvím bola výroba mlieka. V úžitkovosti kráv dosiahli v stredisku Ilava 3 245 litrov, v Košeckom Podhradí 3 121 litrov, v Hornej Porube 2 924 litrov, v Ladcoch 2 635 litrov a v Košeci 2 526 litrov.
V Ladcoch a v Košeci do tejto štatistiky nebola zarátaná vnútropodniková spotreba mlieka pri odchove teliat. Celkom družstvo dodalo 1 317 451 litrov mlieka. Rozhodujúcu úlohu však zohrala kvalita, ktorá na celom družstve nebola vysoká. Do I. kategórie bolo zaradených iba 40,10% dodaného mlieka, 43,50% bolo v kategórii druhej, 15,80% v tretej a 0,6% bolo mlieko neštandardné. Z jednotlivých stredísk bolo najlepšie stredisko Ilava - 77,35% mlieka v I. kategórii, Ladce 34,10%, Košeca 14,60% a Košecké Podhradie iba 7,50%. Zatriedenie do jednotlivých kategórií malo vplyv na cenových reláciách nákupu, kde Ilava dosiahla 6,42 Sk za jeden liter, Ladce 5,83 Sk. Nízke zatriedenie spôsobilo stratu v Ladcoch 222 000 korún, v Hornej Porube dokonca 412 000 Sk. Celý chov kráv v PD Košeca bol stratový v sume 1 228 000 Sk.
Ostatné kategórie hovädzieho dobytka dosiahli stratu 7 352 000 Sk, z toho v Ladcoch 1 214 000 Sk. V chove ošípaných boli družstevníci tiež stratoví. Strata za rok 1993 bola takmer 4 milióny korún. V kategórii prasníc bola zaznamenaná strata
v Košeci, v Ladcoch i v Košeckom Podhradí. Vo výkrme a predvýkrme ošípaných najväčšia strata bola v Ladcoch vo výške 1 280 000 Sk. Výsledkom bolo, že náklad na výrobu 1 kusa odstavčiat bol v Ilave 1 745 Sk a v Ladcoch 3 089 Sk.
Strata bola aj pri chove oviec, kde nerozširovali stádo pre nezáujem zo strany odberateľov mäsa i vlny.

Podľa celoročných bilancií sa konštatovalo, že ani jedna výroba na úseku živočíšnej výroby nie je rentabilná. Podľa celkového prehľadu o hospodárení bolo však vidieť, že všetky strediská znížili straty oproti roku 1992. V Ladcoch v roku 1993 bola strata 2 292 000 Sk, v roku 1992 strata 4 363 000 Sk. Poľnohospodárske družstvo za rok 1992 malo stratu 16 000 000 korún, v roku 1993 už iba 3 a pol milióna korún.

Stredisko mäsovýroba

Toto stredisko sa ukázalo v roku 1993 ako životaschopné a ziskové. V roku 1993 spracovali 758,80 tony mäsa a celková produkcia v peniazoch znamenala viac ako 20 miliónov korún. Stratou pre výrobňu i pre celé družstvo bol požiar, ktorý zničil takmer celú údiareň mäsa.

Celkové výsledky hospodárenia

Tieto výsledky uvádzam preto, aby ich čitateľ kroniky mohol porovnať s predchádzajúcimi rokmi a urobil si tak celkový obraz o hospodárení družstva, práce vedenia - predstavenstva a všetkých členov v jednotlivých strediskách.

• Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb 55,6 mil. Sk
  
• Zmena stavu zásob vlastnej výroby - 1,4 mil. Sk
  
• Aktivácia 3,0 mil. Sk
  
• Výroba spolu 57,4 mil. Sk
  
• Ostatné prevádzkové výnosy (dotácie) 9,1 mil. Sk
  
• Hospodársky výsledok za bežnú činnosť - 8,9 mil. Sk
  
• Mimoriadny hospodársky výsledok (parafiškálne odpustenia) 5,3 mil. Sk
  
• HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK za účtovné obdobie - 3,5 mil. Sk
  

Predstavenstvo družstva

Predstavenstvo družstva pracovalo v takom zložení ako v roku 1992. Zaoberali sa otázkami týkajúcimi sa vnútropodnikových cien pre rastlinnú a živočíšnu výrobu, cenami mechanizačných prác pre jednotlivé poľnohospodárske práce. Osobitná pozornosť sa venovala tvorbe zásad pre odmeňovanie všetkých pracovníkov družstva. Najviac času venovali priebežnému hodnoteniu hospodárenia, osobitne priebehu žatevných a jesenných prác.
Vyhľadom na nepriaznivú situáciu vo vzniku požiarov (mäsovýroba, odchovňa mladého dobytka v Ukoviciach a stoh slamy v Ilave) prijali osobitné opatrenia a zabezpečili preškolenie v požiarnej ochrane.
Osobitne dôležité bolo riešenie členstva v Poľnohospodárskom družstve Košeca. Uzniesli sa napr., že tí členovia, ktorí nesplnili podmienku členského podielu vo výške 10 000 Sk a ani sa nezaviazali, že ho budú splácať, boli z radov členov vylúčení. Takto sa v roku 1993 znížil stav členov o 51, odchodom do dôchodku o 22 členov a z dôvodu nadbytočnosti o 20 členov. Okrem toho odišlo 12 členov na mimoriadny dôchodok a na úplný invalidný dôchodok 7 členov. Jeden člen bol z družstva vylúčený.
V roku 1993 malo Poľnohospodárske družstvo 1. máj v Košeci dovedna 629 členov, z toho 283 pracujúcich a 346 členov nepracujúcich.
Už na záver roka 1993 - na zasadaní v novembri - po prehodnotení stavu hospodárenia, pripravovalo predstavenstvo a vedenie družstva opatrenia na rok 1994, ktoré by mali priniesť (za priaznivých klimatických a iných okolností) ďalšie zníženie strát jednotlivých výrobných stredísk a tým aj celého družstva.

 

Už v roku 1993 sa hovorilo o tom, že sa treba preregistrovať na základe zákona 330/91 § 40 z Ministerstva vnútra SR a Obecného úradu v Ladcoch s tým, že sa doplní názov o výraz "pozemkové spoločnosti". Vzniknú dve organizácie: Urbárske pozemkové spoločenstvo a Lesné družstvo - pozemkové spoločenstvo.
Hospodárenie urbariátu v Ladcoch hodnotia členovia za rok 1993 ako dobré. Prenajali časť Prevratných Štátnym lesom na 10 rokov za ročné nájomné 20 500 Sk. Je to spolu 80 hektárov z väčšej časti vyťaženého lesa. Pritom sa dohodli, že palivové drevo budú členovia urbariátu dostávať prednostne, ak si ho sami nahotovia. Tieto lesy súčasne prenajali poľovníkom z Košeckého Podhradia za ročné nájomné 1 400 Sk. Štátne lesy i poľovníci si svoje finančné záväzky za rok 1993 splnili.
To nebolo možné povedať o obchodnej spoločnosti NICOL zo Žiliny, ktorá na sklonku roka 1993 dlhovala urbárnikom nájomné za urbársky dom (obchod) 125 tisíc korún. Na tomto dome plynuli pritom výdavky na údržbu, opravy, miestne poplatky i dane z nájomného.
V roku 1993 požiadali Poľnohospodárske družstvo Košeca o vrátenie pasienkov s tým, že sa potom prenajmú družstvu. V priebehu roka 1993 sa táto transakcia neuskutočnila.
Lesné družstvo hospodárilo v lesoch na základe lesného hospodárskeho plánu a potrieb pri ochrane lesa. Išlo hlavne o ťažbu dreva, ktoré bolo napadnuté kôrovcom a prednostne sa spracovávalo. Súčasne sa robila ochrana proti rozširovaniu kôrovca, napr. Štátnymi lesmi namontovanými freónovými lapačmi.
V roku 1993 Štátne lesy vysadili časť porastu číslo 166, ktorý vyťažili pred 5. - 6. - tymi rokmi. Vysadili ho bukom - pre sucho sa však väčšinou neprijal. Kôrovec prinútil ťažiť drevo aj v Bukovine a v Dielci. Členovia družstva vysadili 1000 kusov buka a 350 kusov smreka práve v Dielci. Okrem toho členovia družstva povykášali porast v Bukovine a v Dielci, uskutočňovali dozor v lese počas celého roka, vyznačovali drevo pre ťažbu, dozor pri ťažbe a odvoze dreva. Množstvo hodín odpracovali pri čistení lesa po ťažbe.
V roku 1993 vyťažili 695 plm dreva, z toho:
- Štátne lesy 121 plm ( 83 000 Sk)
- Drevovýroba Škuta 521 plm (456 000 Sk)
- Samovýroba členov 73 plm ( 20 000 Sk).

Na základe hospodárskych výsledkov (príjmy 819 000 Sk a výdavky 367 000 Sk), mohli zakúpiť potrebný inventár (motorové píly a pod.) a vyplatiť členom na mzdách a podieloch takmer 250 000 Sk.

POVAŽSKÉ CEMENTÁRNE, štátny podnik

 

Deväťdesiate roky sú poznamenané poklesom stavebnej výroby na Slovensku. Hlavným kritériom predaja bola aj v roku 1993 jeho cena. Ukázalo sa veľmi nutné rýchlo sa zorientovať, aby podnik zostal i naďalej špičkovým v zabezpečovaní kvality výroby, rentability a solventnosti.
Hospodárska situácia sa v roku 1993 po ťažkých rokoch 1990 - 1992 čiastočne stabilizovala. Vo výrobe i v celkovom hospodárskom výsledku dosiahol tieto hodnoty:
Vo výrobe cementu namiesto plánovaných 450 tisíc ton vyrobili 452 171 ton. Z toho cementu PC 400 viac ako 311 tisíc ton. Vo výrobe slinku z rôznych dôvodov, ktoré uvádzam ďalej, zaostali zhruba o 20 000 ton. Dôsledne obmedzili finančné výdaje - namiesto 19,5 milióna 13,1 milióna korún. Celkový hospodársky výsledok bol viac ako 70 miliónov Sk, čo je zhruba tak, ako plánovali.
V súlade s plánom bol počet pracovníkov - 507, s priemerným zárobkom 7 367 Sk, čo znamenalo mierne prekročenie.
Určujúcim kritériom výroby cementu bola výroba slinku.
Po nepriaznivých skúsenostiach z predchádzajúceho roku si podnik stanovil vyrobiť 400 tisíc ton slinku. Už v januári vyrobili 34 000 ton, oproti januáru 1992 - 5000 ton. Veľké problémy vznikli, keď po veľkých opravách bol hlavný náhon rotačnej pece a hlavne nový regulačný motor s vymenenou prevodovkou nefunkčný a museli sa opäť vymeniť. To malo vplyv na produkciu slinku.
Nárast požiadaviek, najmä zo zahraničia, na zvýšenie objemu výroby cementu PC 400 priniesol aj zvýšené požiadavky na výrobu kvalitného slinku.
Podnik počíta s tým, že z hľadiska dlhoročnej výrobnej, marketingovej a ekonomickej situácie nebude vyrábať iba cement.
Na rozšírenie výrobných aktivít cementárne sa urobili v roku 1993 už prvé konkrétne kroky. Ide napr. o to, že v lome Butkov sa nachádzajú vápence, ktorých štruktúra a farebnosť umožňujú oveľa lepšie komerčné využitie ako je výroba cementu. Ich farebnosť možno využiť na dekoračné účely ako i na výrobu stálofarebnej drvy do betónov, na výrobu terazza a benátskej dlažby. Poloprevádzkovo to overovali v závode Syenit v Púchove.

Kvalita výroby

V roku 1993 opäť vzrástol podiel portlandských cementov na úkor cementov zmesných. V roku 1993 z dôvodov dozoru nad kvalitou produkcie sa uskutočnili skúšky (TSÚS Bratislava a LGA Norinberg) z 10 odberov vzoriek priamo na stavbách. Všetky vzorky spĺňali podmienky platných noriem. V oblasti pevnosti dosiahli potrebné rezervy, čo sa pozitívne odrazilo v obchodnom styku s odberateľmi.

Záver roku bol poznamenaný intenzívnymi prípravami na prechod z noriem ČSN na novú európsku kvalitatívnu normu, ktorá nadobudne platnosť 1. januára 1994.
V závere roka vybudovali laboratórium v lome so zámerom značne časovo i kvalitatívne priblížiť sledovanie kvality.
V decembri 1993 podalo vedenie podniku žiadosť na Rakúsky skúšobný ústav vo Viedni o dozorovanie kvality cementu podľa rakúskej normy B 3310, čo by malo mať tiež odraz v obchodnej činnosti a na zvýšení dôveryhodnosti zo strany rakúskych zákazníkov.

Rozvoj podniku

Pôvodný plán rozvoja podniku na rok 1993 sa z rôznych dôvodov menil. Tak napr. z plánu vyradili úlohy štúdie spaľovania gumového odpadu, zateplenia baliarne, zakúpenia autocisterny a ďalšie. Naopak, do plánu zaradili viacero bodov aktuálneho charakteru, alebo také, s ktorých využitím sa počíta v najbližších rokoch. Tak sa do plánu dostala štúdia na výrobu cestného cementu, štúdia odprášenia chladiča slinku a ďalšie.

Cementáreň a ekológia

Jednou z osobitných úloh bola realizácia spaľovania farmaceutických odpadov z hľadiska vplyvu na životné prostredie okolitých obcí. V máji 1993 spracovali materiál "Vplyv cementárne na životné prostredie okolitých obcí a riešenie negatívneho vplyvu" (nachádza sa v archíve obecnej kroniky). Pokiaľ išlo o prašnosť, zostali aj v roku 1993 v platnosti podmienky, podľa ktorých elektroodlučovače rotačnej pece z dôvodov bezpečnosti prevádzky môžu každý deň prevádzkovať 20 minút bez dodržania požadovanej úrovne emisií, t.j. 2 kg/m2 za rok.
Riaditeľ podniku vydal príkaz na zamedzenie nekontrolovaného spaľovania odpadných látok cudzích organizácií. Výnimku tvorili opotrebované pneumatiky.

Modernizácia

Najrozsiahlejšou akciou bola digitalizácia telekomunikačného spojenia. Stála 5,2 milióna Sk a zahŕňala v sebe výmenu telefónnej ústredne za digitálnu, výmenu telefónnych prístrojov a celkovú rekonštrukciu telefónnej siete v závode.
Koncom roka 1993 kúpili zametací voz v hodnote 2,5 milióna Sk.

Finančná situácia

Hlavne v druhom polroku 1993 sa finančná situácia podniku zlepšila. Počas dvoch mesiacov bol podnik platobne schopný. Ku koncu roka sa však situácia opäť zhoršila tým, že podnik splácal úvery a časť nákladov na investičné akcie. Tak podnik znova vykazoval platobnú neschopnosť vo výške 20,8 milióna Sk.

Priebeh a stav privatizácie

Ešte v novembri 1992 rozhodla rezortná komisia Ministerstva hospodárstva SR o privatizácii cementárne formou verejnej súťaže. Kompletný privatizačný projekt v závode spracovali a odovzdali.
V 1. štvrťroku 1993 nebol známy ani termín vypísania verejnej súťaže, ani čas trvania procesu výberu partnera pre privatizáciu podniku, ani termín, ku ktorému by mala byť vytvorená obchodná spoločnosť privatizovanej cementárne. V tomto čase sa navrhovalo rozdelenie akcií majetku nasledovne:

• 72% - podiel na dočasné ponechanie vo Fonde národného majetku
  (pre organizáciu, ktorá bude podnik privatizovať)
  
• 18% - podiel pre kupónovú privatizáciu
  
• 7% - bezplatné odovzdanie akcií obci Ladce
  
• 3% - podiel reštitučnému investičnému fondu.

Posledné rozhodnutie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku hovorí o tom, že výber organizácie, ktorá bude privatizovať Považské cementárne bude uskutočnený verejnou dražbou.
Privatizačný projekt Považských cementární bol ku koncu roka 1993 kompletný, pripravený na odovzdanie Fondu národného majetku SR na ďalší postup. Do konca roka nebol však známy ani termín, ani podmienky vyhlásenia verejnej súťaže.
O vstupe do súťaže predbežne uvažujú tieto podniky a záujemcovia:

• Euroinvestor USA + Pulex Rakúsko
  
• Berger + Muška, Nemecko
  
• Heidelberger Zement, Nemecko
  
• CBR, Belgicko
  
• CEDEST, Francúzsko
  
• TC Glassner, Rakúsko
  
• Frattelli Buzzi, Taliansko
  
• SOOS Dunajská Streda
  
• Management PCLA.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

V roku 1993 sa stalo v závode 12 pracovných úrazov (o 3 menej ako v roku 1992). Oveľa horšia bola nepracovná úrazovosť, keď pre ňu vynechali pracovníci 2 146 pracovných dní a pre chorobu dokonca 8 745 dní. Na poslednom má zásluhu predovšetkým chrípková epidémia.

Ostatné aktivity v závode

V roku 1993 sa uskutočnili veľké opravy hlavných výrobných agregátov: cementový mlyn č. 3, baliareň, surovinové mlyny, rotačná pec, sušiareň trosky, lom, trafostanica. Všetko v termínoch január - marec 1993.
V závode vytvorili nový útvar: útvar nových výrobných programov, ktorý začal výrobu transportu betónu a betónového tovaru (obrubníky). Vedúcim sa stal RNDr. Jozef Fedor, CSc.

Dozorná rada podniku

V roku 1993 sa uskutočnili tri zasadania Dozornej rady štátneho podniku Považské cementárne.

Dňa 17. februára 1993 okrem hodnotenia výsledkov hospodárenia v roku 1992 sa konštatovalo, že bol nesprávne urobený odhad predaja cementu a tým aj rozhodnutie o znížení výroby slinku. Potom museli nakupovať slinok v Českej republike a v Poľsku za vyššie ceny, ako by ho boli vyrobili v Ladcoch. Na tomto zasadaní urobili aj personálne zmeny v dozornej rade. Predseda dozornej rady Ing. Karol Juran začal súkromne podnikať a preto z funkcie odstúpil. Na návrh zakladateľa bol za predsedu dozornej rady menovaný Ing. Jozef Naňák z Ministerstva hospodárstva SR. Za podpredsedu zvolili Ing. Pavla Martauza, výrobného námestníka Považských cementární.

Druhé zasadanie sa konalo 20. júla 1993. Členovia konštatovali, že podnik sa dostal k 31. marcu 1993 do platobnej neschopnosti vo výške 80 miliónov korún. Ako príčiny sa uvádzajú: obmedzovanie investičnej výstavby v SR, platobná neschopnosť odberateľov, pokles stavebnej aktivity obyvateľstva, obmedzenie dotácií a pôžičiek na bytovú výstavbu, vysoké úrokové sadzby na nutné úvery vo Všeobecnej úverovej banke, vysoké zásoby vzniknuté nerealizovaním odbytu. Ale príčiny vidia
aj vo vlastných radoch, najmä v nízkom stupni prispôsobivosti pracovníkov
a vo zvýšených nárokoch na riadenie a osobnú výkonnosť. Na základe doporučenia Ministerstva hospodárstva SR, aby v dozornej rade prevládal väčší počet vlastných pracovníkov, boli do dozornej rady zvolení nasledovní občania: Ing. Jaroslava Ďurišová, Anton Malovec a RNDr. Jozef Fedor, CSc.. Ing. Pavol Mastný ukončil svoje členstvo v dozornej rade - odišiel do dôchodku.

Tretie zasadanie dozornej rady bolo 2. novembra 1993. Okrem hospodárskeho stavu prerokovali zásady činnosti dozornej rady, ktoré schválilo Ministerstvo hospodárstva SR a vstúpilo do platnosti
18. októbra 1993. Dôležitým bodom rokovania bol návrh úloh roku 1994.
V hospodárení hlavnou úlohou bude dosiahnuť stav z roku 1993 doplnený
o poznanie domáceho a zahraničného trhu. Uvažovalo sa o miernom zvýšení výroby slinku a cementu, pričom celé zvýšenie predaja cementu
je premietnuté do jeho exportu so zachovaním priority udržania domáceho trhu. Tieto úlohy uvažovali splniť so 490 pracovníkmi s priemerným mesačným zárobkom 8 200 Sk.

Zo života a histórie závodu

V roku 1993 zomrelo 19 súčasných, alebo bývalých pracovníkov podniku. Medzi nimi i bývalý riaditeľ Ing. František Strakovič, vedúci odbytu a dopravy Rudolf Országh a ďalší.
Spomenuli si 25. výročie založenia závodnej zlievárne, ktorá slúžila od roku 1943 do roku 1967. Zlieváreň bola postavená na podnet technického riaditeľa Júliusa Bergmanna. Postavili ju podľa projektov pracovníkov závodu. V zlievárni bola pec valcového tvaru o priemere 800 mm, tzv. kuplovňa, v ktorej sa získaval tekutý kov tavením základných surovín, kovových zliatín a kovových odpadov s taviacimi prísadami. Kovový odpad pochádzal z vlastných domácich zdrojov od obrábacích strojov.
Boli to odpady z bronzu a šedej liatiny. Pre menšie vsádzky sa používala menšia pec o obsahu asi 20 kg.
V zlievárni pracovali štyria zlievači, vedení samostatným majstrom zlievárne. Výrobky - odliatky slúžili na výrobu náhradných dielov v závode i menších okolitých závodoch. Celkový výkon zlievárne dosiahol až 32 ton za rok. Výrobu jednotlivých modelov zabezpečovala vlastná stolárska dielňa, kombinovanejšie modely objednávali od špecializovaných firiem. Formovacie rámy vyrábala vlastná - závodná zámočnícka dielňa.
S rozvojom závodu, najmä po jeho rekonštrukcii (1969) rástli nároky na presnosť, čo zlieváreň s takým vybavením nemohla plniť. I budova zlievárne musela v rokoch 1967 a 1968 ustúpiť výstavbe závodu.
(Táto časť je prebratá zo závodnej kroniky Považskej cementárne).

Odbory v Považských cementárňach

Styk s pracovníkmi závodu mali odbory najmä cez dielenské výbory a cez verejné zhromaždenie, ktoré sa konalo v marci 1993. Závodný výbor Odborového zväzu zasadal pravidelne, niekedy i dvakrát za mesiac.
Voľby nového výboru sa uskutočnili v dňoch 6. - 9. decembra 1993. Kandidáti - celkom 16, boli volení dielenským výborom za účasti člena volebnej komisie. Päť dielenských výborov zvolilo členov ZV OZ takto:

• Bajza Milan, Kučma Ján, Suchárová Jana, Tichý Pavol, Suchár Ján, Vychopeň Dušan, Malovec Anton, Vároš Pavol, Gombár Milan, Hudec Anton, Čechuty Anton, Koiš František, Černota Milan, Kušnier Milan, Hudák Ivan, Vrábel Eduard.
  

Základnou aktivitou bola Kolektívna zmluva, ktorú uzavreli zmluvné strany Považské cementárne a Závodná organizácia Odborového zväzu stavba. Platila od 1. apríla 1993 do 31. decembra 1993. V jednotlivých častiach Kolektívnej zmluvy sa uvádzajú otázky pracovné, sociálne i kultúrne. V stati "pracovný čas" sa uvádza, že sa zavádza pružný pracovný čas a štvortýždňové pracovné obdobie. Pracovný čas je stanovený od 6.00 do 13.00 hodiny.
Podľa zmluvy zabezpečoval podnik v roku 1993 na vlastné náklady pre pracovníkov v povrchovej ťažbe zdravotnú rehabilitáciu nad rámec dovolenky. Podobne sa postupovalo aj u pracovníkov iných rizikových pracovísk. Podľa Kolektívnej zmluvy sa zavádzajú aj trestné sankcie za porušovanie pracovnej disciplíny. Napr. za preukázanú krádež majetku organizácie sa preruší pracovný pomer. Za porušenie niektorých vybraných ustanovení Pracovného poriadku sa uplatňovali sankcie vo forme krátenia tarifnej mzdy, v opakovaných prípadoch i prepustenie. Osobitne tvrdé sankcie boli za použitie alkoholu v pracovnom čase. Súčasťou zmluvy bolo aj poskytovanie finančných podpôr pri práceneschopnosti, narodení dieťaťa, úmrtí, svadbe a pod.
Medzi významné aktivity Závodného výboru Odborového zväzu patrilo organizovanie Dňa stavbárov dňa 9. júla 1993. V rámci tohoto dňa uskutočnili tradičný medzistrediskový futbalový turnaj za účasti mužstiev: údržba, výroba, opraváreň vozňov Raj a kombinované družstvo lom + baliareň.
Vo finále porazilo družstvo údržby futbalistov z opravovne Raj 2 : 1 a zopakovali tak víťazstvo z roku 1992.