Rok 1995 bol druhým rokom samostatnej Slovenskej republiky. Nesplnili sa mnohé predpovede, ktoré hovorili o ekonomickom krachu po rozdelení Česko-Slovenska. Situácia prostých občanov sa však nezlepšila i keď sa ceny, najmä potravín pomerne stabilizovali a priemerné mzdy zvýšili. Životná úroveň sa nezlepšila hlavne v mladých rodinách a u niektorých skupín dôchodcov. Na Slovensku sa podarilo udržať nízky stupeň inflácie a aj nezamestnanosť nepatrne poklesla.
Politická situácia na Slovensku však bola vyostrená medzi vládnucou koalíciou a opozíciou. Takáto konfrontácia sa občanom nepáčila a drvivá väčšina si myslela, že pokojnejšia politická atmosféra by pomohla hospodárskemu rozvoju a tým aj zvýšeniu životnej úrovne občanov.
V roku 1995 zmenila vláda a NR SR spôsob privatizácie z tzv. "kupónovej" na metódu dlhopisov.

Celkove aj v našej obci spôsobil rozruch a vyvolal diskusiu zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky i o ratifikácii Zmluvy s Maďarskou republikou.
Celá obec žila v roku 1995 pokojne, tak isto aj politické strany a hnutia v obci. Nijako sa však nezvýšila ani aktivita občanov v činnosti na prospech obce, v angažovaní sa v rôznych organizáciách a spolkoch. Pre napísanie zápisu za rok 1995 použil kronikár (Branislav Lipták) obvyklé pramene: Obecný úrad Ladce, Považskú cementáreň, a.s., Ladce, školy, Poľnohospodárske družstvo, organizácie a spolky, ostatné inštitúcie a závody.

 

Dňa 14. decembra 1995 sa v kultúrnom dome uskutočnilo Slávnostné odhalenie erbu obce Ladce. Prítomní sa zoznámili so základnými heraldickými symbolmi obce, ktorými sú:

• znak obce (pečať),
  
• vlajka obce,
  
• erb obce Ladce.
  

Slávnosť pripravila kultúrna komisia Obecného zastupiteľstva v Ladcoch pod vedením jej predsedkyne Mgr. Ľudmily Vráblovej. Slávnostný prejav mal starosta obce Ferdinand Bušík. Keďže vo svojom vystúpení podrobne rozobral, popísal a zdôvodnil obecné symboly - tú časť jeho prejavu uvádzam v doslovnom znení:
" Na Slovensku prevažná časť obcí skutočný erb nemala, mali však podobne ako naša obec svoj historický symbol. Obec Ladce mala oválnu pečiatku 24 x 27 mm z roku 1698. Kruhopis na pečiatke znie: SIGILLUM + PAGI + LIDECZ + 1698 (Pečať obce Ladce, 1698).
Symbol možno popísať ako z pažite - lúky vyrastajúci štylizovaný dub so štyrmi konármi v kompozícii šikmého - teda ondrejského kríža, ktoré sú na koncoch zakončené štyrmi veľkými žaľuďmi. Symbolika je veľmi pozoruhodná pokiaľ ide o obsah ako i o nezvyčajné výtvarné riešenie.
Nie je jednoduché vysloviť názor odkiaľ sa v historickej pečati obce zobralo práve toto znamenie. Mohli by sme sa domnievať, že pôvod erbu je v niektorom zo zemianskych rodov, ktoré v minulosti vlastnili obec - v rode Hatňanskovcov a Štefekovcov. Avšak pohľad na ich erby toto nepotvrdzuje. Nemožno ani preukázať heraldickú súvislosť naznačujúcu príslušnosť Ladiec ku Košeckému, či Ilavskému panstvu v 16. - 17. storočí.
Ako najpravdepodobnejšia zostáva slobodná voľba tohoto znamenia obcou. Dub je symbolom sily a je zvláštne, že v tomto korešponduje s významom mena Valentín, ktorý sa vykladá tiež ako "silný". Svätý Valentín je patrónom obce Ladce, pričom kaplnka v Ladcoch je jediným sakrálnym objektom zasväteným tomuto svätcovi na západnom Slovensku.
Je teda isté, že obsahom erbu Ladiec má byť dub. Išlo iba o to, aby bol stvárnený v súlade s požiadavkou heraldickej štylizácie a aby pritom nestratil charakteristickú podobu podľa historickej pečate.
Strohé konáre stromu, situované do tvaru písmena X sú vzdialené reálnej podobe duba, treba však túto jedinečnú podobu v podstate zachovať, lebo práve tým sa erb našej obce odlíši od iných mestských a obecných erbov s motívami duba."
Historicky a heraldicky správny erb obce Ladce tvorí:
V červenom štíte zo zlatej lúky vyrastajúci strieborný dub so zlatým lístím a konármi v tvare ondrejského kríža zakončenými striebornými žaľuďmi so zlatými čiaškami.

Vlajka obce Ladce je červená so žlto - bielo - štvrteným ondrejským krížom. Vlajka vexilologicky vyjadruje charakteristickú kompozíciu konárov duba v obecnom erbe.
Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom s kruhopisom: Obec Ladce.
Erb, pečať a vlajka predstavujú trojicu najvýznamnejších obecných symbolov, od ktorých možno odvodiť ďalšie.

 

Počet obyvateľov

Obec Ladce mala na konci roka 1995 celkom 2 676 obyvateľov. Spolu s novonarodenými pribudlo 54 obyvateľov a včítane zomretých ubudlo 61 byvateľov, teda Ladce mali o 7 obyvateľov menej ako v roku predchádzajúcom.

Deti narodené v roku 1995

V Nemocnici Ilava, ale i na iných miestach, sa v roku 1995 rodičom z Ladiec narodilo 22 detí, čo je o 7 menej ako v roku 1994. Z toho bolo 8 dievčat a 14 chlapcov.

Hofstädterová Nora Kandráčová Lenka Kandráčová Soňa Lihocká Simona Melicherová Natália Podmanická Kristína Štefulová Sabína Zábojníková Barbora

Barninec Andrej Bongilaj Vojtech Geleta Michal Horný Štefan Hrehuš Tomáš Hrenák Jakub Koštialik Juraj Kovács Andrej Kučma Mário Kvasnica Marek Laskovič Michal Melúch Radim Peterka Alex Zakopčan Tomáš

V roku 1995 zomreli

Počas roku 1995 zomrelo 23 občanov Ladiec. Bol to najnižší počet zomretých za posledných 21 rokov. Napr. v roku 1994 to bolo 34 a v roku 1993 zomrelo 37 občanov. Najstaršia občianka zo zomretých v roku 1995 bola Cibičková Terézia (88 rokov) a najmladší zomretý Marián Strážnický (50 rokov). Priemerný vek zomretých bol vyšší ako v roku 1994 - 71,2 roka (v roku 1994 - 68,5). Z celkového počtu občanov, ktorí zomreli v roku 1995 bolo iba 8 žien.
Dňa 15. decembra 1995 sa občania zúčastnili na pohrebe dlhoročného správcu Fary v Košeci p. preláta Jozefa Polčina. Pohrebné obrady vykonal Ján Chryzostom, kardinál Korec.

Cahelová Mária (84 rokov) Cibičková Terézia (88) Kalusová Mária (85) Klvaňová Božena (66) Kováčiková Katarína (73) Kováčiková Terézia (75) Kvasnicová Anna (80 rokov) Martináková Emília (73)

Bielik Róbert (69) Cibiček Jozef (74) Eliáš František (80) Hudec Jozef (72) Kovalčík Florián (76) Krepšo Anton (74) Kútny Vincent (64) Majerík Milan (63) Mikuška Pavol (75) Peterka Ján (85) Strážnický Marián (50) Uríček Ján (71) Vlasatý Pavol (76) Vrba Ján (80) Zábojník Štefan (66)

Podujatia pre občanov

Obecný úrad v spolupráci s ďalšími organizáciami, školami, Považskou cementárňou usporiadali počas roka 1995 viaceré kultúrno-spoločenské podujatia smerom k občanom, ucteniu si starých ľudí, žien-matiek, smerom ku školám, pri príležitosti rôznych výročí a pod. Najviac sa o to zaslúžili: kultúrna komisia Obecného zastupiteľstva v Ladcoch (predsedkyňa Mgr. Ľudmila Vráblová), Zbor pre občianske záležitosti s predsedkyňou Alžbetou Bušíkovou, spevácky krúžok žien, pracovníčky obecného úradu, učitelia MŠ a ZŠ a niektorí ďalší občania.

24. februára 1995 pripravili spoločné uvítanie detí do života pre 15 detí a ich rodičov.

14. mája 1995 sa konala oslava Dňa matiek usporiadaná Obecným úradom v Ladcoch a Kresťansko-demokratickým hnutím (podrobnejšie v časti "KDH").

28. júna 1995 sa konalo Slávnostné vyradenie žiakov Odborného učilišťa v Ladcoch.

29. júna 1995 Slávnostné vyradenie žiakov Základnej školy v Ladcoch, ktorí ukončili školskú dochádzku.

5. septembra 1995 sa konalo stretnutie občanov s podpredsedom NR SR Jánom Ľuptákom (podrobnejšie v časti "Považská cementáreň).

Na 28. októbra 1995 pozval Obecný úrad v Ladcoch 204 občanov, starších ako 70 rokov, do kultúrneho domu. Iba okolo 40 sa z nich pre rôzne, hlavne zdravotné dôvody, stretnutia nezúčastnilo. Prítomní dostali občerstvenie a darčeky, vypočuli si slávnostný príhovor starostu obce F. Bušíka, sledovali bohatý kultúrny program, v ktorom vystúpil súbor TRENČAN, deti z MŠ a Základnej školy v Ladcoch.

O ďalších kultúrno-spoločenských aktivitách píšem v časti "Kultúrno-spoločenská činnosť".

 

OBECNÝ ÚRAD

Funkčné obsadenie Obecného úradu v Ladcoch bolo nasledovné:

• Ferdinand Bušík, starosta
  
• Ing. arch. Ján Remo, zástupca starostu,
  
• Milan Bystrický, zástupca starostu od 31. augusta 1995
  
• Dalibor Pružinec, hlavný kontrolór obce
  
• Ing. Milan Pikora, ekonóm
  
• JUDr. Rudolf Beňo, právne záležitosti (zamestnaný na 12 hodín týždenne)
  
• Ľubomíra Porubčanová, matrikárka, administratívna pracovníčka
  
• Anna Kacinová, evidencia obyvateľstva, sociálne záležitosti
  
• Alena Suchárová, správa obecných daní a poplatkov
  
• Mária Gachová, účtovníčka
  
• Margita Miklóšiová, bytové hospodárstvo
  
• Alena Černotová, odpadové hospodárstvo.

OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO

Poslanci

V obecnom zastupiteľstve sa nič nezmenilo a boli v ňom tí istí poslanci, ako boli zvolení v roku 1994:
MUDr. Jarmila Martináková, Ing. Vojtech Miklóši, Ing. arch. Ján Remo, Daniela Cahelová, Viktor Lihocký, Jozef Peterka, Milan Bystrický, Pavol Fatura, Mgr. Ľudmila Vráblová, Miroslav Kvasnica, Ján Turzík, František Kováč.

Zasadania Obecného zastupiteľstva v Ladcoch

Obecné zastupiteľstvo na svojich zasadaniach v roku 1995 riešilo množstvo problémov, ktoré obec mala v rôznych oblastiach v tomto najmä ekonomicky zložitom čase. Zo všetkých zasadaní vyberám niektoré rozhodujúce otázky, ktoré mali najväčší význam pre dobré fungovanie našej obce.
Dňa 26. januára 1995 potvrdili, resp. doplnili komisie, ktoré v ďalšom období pracovali v tomto zložení:

Sociálno-zdravotná a bytová komisia:
MUDr. Jarmila Martináková, predsedkyňa
Anna Kacinová
Margita Kantoríková

Obchod, služby, doprava:
Viktor Lihocký, predseda
Július Šedík

Stavebná, životného prostredia:
Milan Bystrický, predseda
Ing. Miroslav Daňo
Ing. Zuzana Miháliková

Technická údržba obce:
Pavol Fatura, predseda
Jozef Peterka
František Kováč

Kultúra, školstvo, šport:
Ľudmila Vráblová, predsedkyňa
Daniela Cahelová
Ing. Miroslav Váň

Verejný poriadok:
Ján Turzík, predseda
Miroslav Záhradník
Daniela Cahelová
František Kováč

Bytová komisia:
Miroslav Kvasnica, predseda
Jana Suchárová
František Letko

Na tomto zasadaní schválili funkciu kontrolóra obce a menovali do nej Dalimíra Pružinca, učiteľa Základnej školy v Ladcoch. Schválili aj ďaľšie dva dôležité dokumenty: Všeobecne záväzné nariadenie o vyberaní dane z nehnuteľností a Rokovací poriadok obecného zastupiteľstva. Táto schôdza značnú časť rokovania venovala výstavbe diaľnice D1 Nemšová - Ladce. Správu podal Ing. arch. Ján Remo. Projekt odsúhlasili s pripomienkami k mŕtvemu ramenu.

Dňa 9. februára 1995 bol na zasadaní hlavným bodom programu rozpočet na rok 1995. Po pripomienkach rozpočet schválili.

Dňa 12. apríla 1995 boli hlavnými bodmi zasadania obecného zastupiteľstva plynofikácia obce a správa o prevzatí majetku z Považskej cementárne do obce Ladce. Úsek plynofikácie: pohostinstvo Kopyto - LAHOZ po informácii u dodávateľa stavby bude musieť ísť pod prekrytím Lúčkovského potoka cez hlavnú cestu a ďalej po pravej strane ulice Cementárska. V správe o prevzatí majetku od Považskej cementárne sa konštatovalo, že časť majetku je zničená a veľa z inventáru chýba. Pozemky sú čiastočne vysporiadané a prevedené do obce.
Zastupiteľstvo na aprílovom zasadaní rokovalo aj o zlej situácii požiarnictva v obci. Najhoršia bola situácia v Tunežiciach, kde si výbor neplnil základné povinnosti. V Ladcoch po úmrtí predsedu Milana Majeríka sa stal predsedom Milan Bajza, tajomníkom Ing. Vojtech Miklóši a veliteľom Štefan Kuman.

Na zasadaní 8. júna 1995 schválili poslanci podmienky na prenájom miestností kultúrneho domu a podmienky na poriadanie tanečných zábav a diskoték. Ceny za prenájom sa zvýšili o 20%. Nový systém vývozu domového odpadu zaviedla firma LAHOZ. Majitelia popolníc si zakúpia žetóny v hodnote 8 Sk. Firma vyprázdni iba popolnice označené žetónom.
Na tomto zasadaní sa opäť rokovalo o financovaní časti plynofikácie. Z dvoch možností: sponzorstvo Považskej cementárne alebo pôžička v banke, sa reálnejšou ukázala tá druhá možnosť, s čím poslanci súhlasili.

Na schôdzi obecného zastupiteľstva dňa 29. júna 1995 schválili odpredaj bytov v bytovkách číslo 138, 144, 145, 146, 147, 148, 152, 158. Ďalej prerokovali list Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR o spôsobe privatizácie Považskej cementárne (podrobne v časti "Považská cementáreň").
Zastupiteľstvo schválilo žiadosť Slovenského červeného kríža na sponzorovanie (7 000 Sk) letného tábora sociálne slabých detí a detí z Chorvátska a Rumunska.

Na zasadaní dňa 31. augusta 1995 sa zúčastnil poslanec NR SR Rastislav Šepták. Na tomto zasadaní odstúpil z funkcie zástupca starostu Ing. arch. Ján Remo. Na toto miesto poslanci schválili Milana Bystrického. Nemocnica s poliklinikou v Ilave v osobe MUDr. Kučeru žiadala obec o voľné nakladanie s budovou zdravotného strediska v Ladcoch (napr. odpredaj). Obec žiadala o bezplatný prevod budovy zdravotného strediska na obec. Treba pripomenúť, že budova, ktorá bola ešte v roku 1989 funkčná a rezort zdravotníctva ju začal rekonštruovať, z úplného nedostatku financií za 5 rokov celkom schátrala.

Dňa 20. septembra 1995 prerokovali poslanci Obecného zastupiteľstva v Ladcoch Všeobecné nariadenie o spôsobe bezúročného splácania ceny bytu a pozemku. Potom správu o oprave (rekonštrukcii) Zvonice v Horných Ladcoch, ďalej ceny, ktoré vývozcovia budú platiť za odpad v Ladcoch. Tieto ceny sú rozdelené do kategórií podľa druhu odpadu. V schválených cenách je zahrnutý index prirážky na 1 tonu a prevádzkové náklady. Organizácie mimo obce platia 100%-nú prirážku. Cena smetnej nádoby sa stanovila na 390 Sk. Skutočná cena je však 604 Sk - rozdiel uhradí obec. Zastupiteľstvo sa potom zaoberalo podlžnosťami na daniach z nehnuteľností v sume 699 tisíc korún, za predaný majetok 150 000 Sk, za alkoholické nápoje a tabakové výrobky 150 000 Sk (všetko k termínu tohoto zasadania).

Dňa 24. októbra 1995 sa Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch zaoberalo rozpočtom na rok 1996 a otázkou úveru od PKB vo výške 6 580 000 Sk. Táto suma je určená na ďalšiu plynofikáciu obce a výstavbu vodovodu. Poslanci si vypočuli správu o predaji bytov občanom. V čase zasadania bolo ešte 70 bytov nepredaných.

Jedným z hlavných bodov rokovania zastupiteľstva dňa 22. novembra 1995 bol vzťah občanov k obecnému zastupiteľstvu a osobe starostu. Išlo najmä o časté osočovanie funkcionárov obce a rozširovanie nepravdivých a nekvalifikovaných správ.

Veľmi obsažné bolo zasadanie 8. decembra 1995. Občania i niektorí poslanci upozornili na možnosť zosuvu vodojemu obecného vodovodu v Horných Ladcoch. Zastupiteľstvo rozhodlo o postupe pri odstraňovaní týchto stavebných nedostatkov a to zabezpečením odborného posudku. V ďalšom bode rokovali o otázke zhotovenia a umiestnenia pamätnej tabule rodáka - básnika Pavla Koyša a rozhodli túto vec riešiť cez fond PRO SLOVAKIA.
Poslanci obecného zastupiteľstva zrušili zmluvu s firmou LAHOZ o vývoze pevného domového odpadu a prenájom KUKA vozu. Od 1. januára 1996 bude túto činnosť zabezpečovať obecný úrad. Účtovať sa bude 10 Sk za vývoz jednej smetnej nádoby a 75 Sk za 1 tonu vyvážaného odpadu.
Na tomto zasadaní odsúhlasili výpomoc klubu stomikov vo výške 500 Sk na osobu a Slovenskému zväzu zdravotne postihnutých 3 000 Sk. Po diskusii a určitých úpravách schválili sadzby na vyberanie daní z nehnuteľností:
- záhrady a zastavané plochy: za každý i začatý meter 0,14 /m2
- ostatné plochy: 0,28 /m2
- stavebné pozemky: 1,40/m2
- stavby:
- príslušenstvo: 1,00/m2 x koeficient 1,4
- stavby poľnohospodárskej prvovýroby: 0,50/m2 x koef. 1,4
- chaty: 3,00/m2 x koef. 1,4
- garáže: 4,00/m2 x koef. 1,0
- priem. stavby: 10/ m2 x koef. 1,4

Poslanci k tomu odsúhlasili úľavy v platení priznanej dane z nehnuteľností:
- občanom, ktorí vlastnia preukaz zdravotne ťažko postihnutých sa poskytuje
úľava 50%,
- občanom starším ako 70 rokov sa poskytne rovnako úľava 50% pri dani z rodinných domov a garáží, ak majú minimálny dôchodok, alebo ak občan starší ako 70 rokov žije sám v domácnosti.

 

Podľa ročnej štatistiky za rok 1995 bolo v Ladcoch celkom 707 daňovníkov na daň z nehnuteľností. Z toho bolo 695 fyzických osôb a 12 právnických osôb. Celkom mali vymeranú daň 1 255 208 Sk. Vo výmere boli dva druhy dane: daň z pozemkov a daň zo stavieb.

Daň z pozemkov

Túto daň platilo spolu 622 daňovníkov za 1 479 parciel o výmere 1 241 hektárov. Celková suma po odpočítaní rôznych úľav bola 533 612 Sk.
Najväčšia výmera bola z ornej pôdy a sadov, trvalých trávnatých porastov a lesov. Tieto položky tvorili aj najvyššiu sumu v dani z pozemkov. Najviac parciel však bolo zo zastavanej plochy a nádvorí - 562 a záhrad - 458 parciel.

Daň zo stavieb

Tu bolo zaregistrovaných 683 daňovníkov s nasledovným počtom parciel:

• Obytné domy a ostatné stavby - 636 parciel
  
• Stavby na podnikanie - 83 parciel
  
• Rekreačné a záhradkárske chaty - 29 parciel
  
• Garáže - 220 parciel
  
• Ostatné stavby - 9 parciel.
  

Celkom 977 parciel o výmere 136 706 m2. Daň zo stavieb bola najvyššia u stavieb z podnikania (viac ako 586 000 Sk). Súhrnná suma u tohoto druhu dane bola v Ladcoch 726 180 Sk.
Podobne ako v roku 1994, občania platili dane viac-menej plynule.

 

Materská škola

Materská škola v Ladcoch tak, ako v predchádzajúcich rokoch, mala najmä finančné problémy, ktoré jej pomáhali riešiť rodičia detí, ale najmä sponzori: Obecný úrad v Ladcoch, Považská cementáreň a niektorí ďalší. S ich pomocou sa mohli realizovať viaceré údržbárske práce, mohla sa nakúpiť časť základného vybavenia. Obecný úrad zaplatil januárový poplatok na prevádzku 10 000 Sk, ďalej ho hradili rodičia vo výške 150 Sk mesačne za dieťa. Obecný úrad pomohol i pri oprave bazénu, kde veľmi pomohli rodičia detí.
Veľká bola opäť pomoc Považskej cementárne. Robili zadarmo údržbárske práce, venovali deťom posteľnú bielizeň pre detské ležadlá (15 000 Sk). Iba maľovanie niektorých priestorov MŠ stálo cementáreň 20 tisíc korún.
Z údržbárskych a rekonštrukčných prác spomeniem ešte výmenu okien na práčovni, opravu strechy na 1. pavilóne MŠ.

V školskom roku 1994 - 1995 mala škola 4 triedy (1 triedu detí vo veku 2,5 až 4 roky, 1 triedu pre 4 - 5 ročné a 2 triedy detí 5 - 6 ročné). Celkom navštevovalo MŠ v Ladcoch 90 detí.

Riaditeľkou bola Irena Gajdošíková a deti viedli učiteľky: Jana Pikálková, Alena Svádová, Alena Kukučková, Viera Kováčová, Anna Grmanová, Zlatica Pavlová, Jana Fedorová. O prevádzku sa starali správni zamestnanci (školníčka, upratovačky, práčky, kuchárky a spoločná vedúca pre školské jedálne Materskej školy a Základnej školy v Ladcoch).

Práčovňa Materskej školy slúžila aj pre Základnú školu a Školskú jedáleň v Ladcoch, Materskú školu v Hloži, Školu v prírode v Belušských Slatinách a v Mojtíne.

Už tradične príkladné boli aj mimoškolské aktivity pedagógov a žiakov tejto školy. Medzi najzaujímavejšie patrilo vysádzanie stromkov v rámci akcie "Deň zeme" v areáli školy. Akcia sa stretla s veľkým pochopením rodičov a deti prežívali veľkú radosť, že si mohli zasadiť svoj stromček. Z ďalších akcií treba spomenúť Deň matiek, Medzinárodný deň detí, účasť s výtvarnými prácami na výstave v Ilave, výlet detí autobusom do Centra voľného času v Dubnici nad Váhom, výlet autobusom na návštevu Materskej školy v Hloži, návštevy filmových predstavení, návšteva divadla. Z aktívnych a tvorivých činností treba spomenúť účinkovanie na privítaní detí do života, na posedení so starými občanmi a iných príležitostiach.
V roku 1995 pokračovali učiteľky školy vo výrobe pomôcok a účasti na výstavách. Organizovali pre rodičov burzu detského ošatenia, pripravili otvorené hodiny pre rodičov. Učitelia nacvičili pre deti dve bábkové hry, inštalovali výstavu výtvarných prác detí a ďalšie podujatia.
Tradične dobrá spolupráca bola so Základnou školou, ktorá podmieňovala plynulý prechod detí z Materskej školy do Základnej školy v Ladcoch.

Základná škola

V školskom roku 1994 - 1995 nastalo v Základnej škole Ladce dosť personálnych zmien. Zo školy odišli: Alena Palčeková, Alena Suchomelová, Daniela Kretová a Anna Podskočová. Na školu prišli Bronislava Kvasnicová, Eva Počarovská, Ivan Gregorovič a Anton Pavelka.

Vedenie školy sa nezmenilo:
Mgr. Mária Letková, riaditeľka
Mgr. Ľudmila Vráblová, zástupkyňa riaditeľky
Mgr. Mária Bednáriková, výchovná poradkyňa.
V škole ďalej pracovalo 18 učiteľov, 2 výchovné pracovníčky a 10 správnych zamestnancov, z nich Milan Hanzel - školník, Zora Bačová - vedúca školskej jedálne a ostatní pracovníci kuchyne a upratovačky.

Škola mala vo všetkých ročníkoch paralelky - teda 16 tried so 158 žiakmi v ročníkoch 1. - 4. a 180 žiakov v 5. - 8. ročníku, spolu teda 338 žiakov.
Školský rok 1994 -1995 bol ďalším rokom postupnej transformácie školstva. Medzi hlavné aktivity patrilo zlepšovanie spolupráce s rodičmi.

Rok 1995 bol Rokom ochrany európskej prírody, preto venovali pracovníci školy zvýšenú pozornosť enviromentálnej výchove žiakov.
Z vyučovacej činnosti treba zaznamenať, že žiaci mali možnosť navštevovať vyučovanie cudzích jazykov a to nemčinu a francúzštinu.
Vyučovanie rímsko - katolíckeho náboženstva vykonávali p. farár Jozef Petrek a katechétky Anna Pajánková a Edita Staňová. Pre ostatných žiakov etickú výchovu viedli A. Pavelek a Ivan Gregorovič.

Aj v tomto roku sa žiaci zúčastnili na vyučovaní v Škole v prírode Lazy pod Makytou. Celkom to bolo 35 žiakov z 3. a 4. ročníka.

V mimovyučovacom čase mali žiaci možnosť navštevovať školský klub. Od 1. marca 1995 platil každý žiak finančný príspevok 20 Sk určených na nákup rôznych pomôcok, potrebných na spestrenie činnosti klubu. Do stálej klubovej činnosti bolo denne zapojených okolo 40 detí z 1. - 4. ročníka. Vychovávateľky v školskom klube zorganizovali rôzne zbery (gaštany, starý papier, železný šrot, pomarančová kôra)
s významným finančným efektom 12 500 Sk. Z toho sa potom financovali náklady na rôzne podujatia žiakov.
V škole rozvíjalo činnosť 16 záujmových krúžkov zo športovej, kultúrnej a iných oblastí. Najlepšie hodnotili dychový orchester detí, rybársky krúžok, divadelno-dramatický a niektoré športové oddiely. Do tejto činnosti zapojili v škole 190 žiakov.
Medzi najhodnotnejšie podujatia patrilo divadelné predstavenie Rozprávka o krajci chleba, ktoré pod vedením Ivana Gregoroviča a Evy Počarovskej nacvičili členovia literárno-dramatického krúžku a predstavili sa i v okolitých školách.

Spomeniem ešte niektoré aktivity, ktoré pod vedením učiteľov a čiastočne i rodičov dosiahli dobrú úroveň a značne pomohli pri komplexnej výchove.

Triedne Posedenia pod jedličkou zorganizovali triedni učitelia. Žiaci na ne pripravili kultúrne programy.

Lyžiarsky výcvik bol pre žiakov VII. ročníka zabezpečený v januári 1995 v lyžiarskom stredisku Mojtín. Pre náhle oteplenie a pre zlé snehové podmienky musel byť výcvik po 3 dňoch zrušený.

Tradičný karneval pre žiakov ZŠ a Materskej školy bol 29. januára 1995 v Kultúrnom dome v Ladcoch.

Základný plavecký výcvik žiakov 3. ročníka sa uskutočnil v marci 1995 v krytej plavárni Púchov. Celkom sa učilo plávať 32 detí.

Medzinárodný deň detí oslávili žiaci 1. júna 1995. Konali sa rôzne športové súťaže a turistické vychádzky do prírody.

Zvýšená pozornosť sa venovala enviromentálnej výchove. Spolupracovali so Stromom života - zelenou linkou z Púchova. Jej pracovníci pripravili pre žiakov školy prednášky a besedy. Žiaci 6. ročníka absolvovali výlet do Banskej Štiavnice a Antola. V škole inštalovali výstavu o ochrane prírody a obsahovo rovnako boli zamerané cvičenia žiakov.

Školská jedáleň poskytovala obedy, mliečne desiate a denne podávala čaj približne 80 - 90 žiakom školy.

Rodičovské združenie prispelo k dobrému fungovaniu školy. Pomáhali organizačne i materiálne - finančne pri viacerých už spomínaných akciách. Na plenárnom zhromaždení zvolili nasledovný výbor:
Viera Remová, predsedníčka
Mária Bednáriková, tajomníčka
Ing. Kalusová, hospodárka.

Pre zlepšenie finančnej situácie a pracovného prostredia škole najviac pomáhala spolupráca s Považskou cementárňou a Obecným úradom v Ladcoch. Považská cementáreň zabezpečovala opravu kotolne, ústredného kúrenia, vodárne i ďalších školských zariadení. Zakúpili pre školu počítač s tlačiarňou, tlačili školský časopis a na začiatku školského roka venovali 5 000 Sk na kúpenie písacích potrieb pre žiakov.

Obecný úrad finančne pomohol pri zakúpení učebných pomôcok a značnú sumu poskytol na vypracovanie dokumentácie pre plynofikáciu kúrenia v Základnej škole, Ladce.

Odborné učilište

V školskom roku 1994 - 1995 sme nezaznamenali v Odbornom učilišti Ladce nijaké podstatné personálne zmeny. Problémy s financiami sa ešte prehĺbili. Štátne dotácie boli opäť nízke a vlastné hospodárske aktivity nestačili. Z tých istých dôvodov nepokračovala ani výstavba - menovite najviac potrebného internátu. Ani v tomto roku sa majetkovo nevysporiadali budovy a pozemky používané školou a tak školská správa i naďalej platila nájomné Rádu sestier sv. Vincenta z Pauly v sume viac ako 40 000 Sk mesačne.

Vedenie školy tvorili:
PaedDr. Vladimír Hromek, riaditeľ
Mgr. Miroslav Sňahničan, zástupca pre teoretickú výchovu
Jozef Hladký, zástupca pre odborný výcvik.

Vedúci dielní pre stavebné odbory - Ján Filo,
pre krajčírky - Margita Radolfyová,
pre záhradníkov - Júlia Hromková.

Vedúci vychovávateľ bol Marián Justh, zdravotná sestra Anna Sláviková a vedúcou školskej jedálne bola Mária Horváthová.

V tomto školskom roku do prvých ročníkov nastúpilo 127 žiakov (83 chlapcov, 44 dievčat) a to do odboru: murár, maliar, zámočník, záhradník a krajčírka.
V druhom ročníku bolo 115 žiakov (77 chlapcov, 38 dievčat) a v treťom ročníku 86 žiakov (42 chlapcov, 44 dievčat). Celkom teda 328 žiakov. V Domove mladých ubytovali 151 žiakov, čo je množstvo značne prevyšujúce možnosti solídneho ubytovania. Denne do učilišťa dochádzalo 177 žiakov. Žiaci sa vyučovali v 22 triedach a to zámočníci (6 tried), krajčírky (6), murári (3), maliari (3), záhradníci (4).
V roku 1995 ukončilo Odborné učilište v Ladcoch 85 žiakov vo všetkých odboroch. Záverečné skúšky sa uskutočnili v dňoch 15. júna - 28. júna 1995.

Z personálnych otázok treba zaznamenať, že do dôchodku odišiel Ing. Ladislav Dvorský, učiteľ, ktorý stál pri založení školy. Vynikal nielen ako dobrý učiteľ, ale aj ako dlhoročný organizátor športového života v učilišti. V tomto roku zomrel mladý učiteľ školy Roman Palček.

V učilišti sa tradičnými stali mnohé mimoškolské aktivity, najmä športové. Uvediem niektoré z nich i keď treba povedať, že ich bolo o niečo menej ako po roky minulé. Dôvody boli opäť finančné.

23. februára 1995 sa žiačky 2. a 3. ročníka zúčastnili na Celoštátnej módnej prehliadke "Třinec 1995", ktorú pripravilo odborné učilište Třinec - odbor výroba konfekcie. Modely, ktoré si žiačky samé predvádzali boli vyrobené podľa súčasného módneho trendu a materiálov.

Ľahkoatletické preteky o Pohár riaditeľa sa konali dňa 25. mája 1995 v disciplínach:
dievčatá: beh na 60 m, beh na 800 m, skok do diaľky, hod kriketovou loptičkou, vrh guľou chlapci: beh na 60 m, beh na 1 500 m, skok do diaľky, hod granátom,
vrh guľou. Zvíťazili dievčatá - krajčírky 3. ročníka a chlapci z odboru maliari.

Ako každý rok, aj v roku 1995 sa žiaci učilišťa zúčastnili na Celoslovenských športových hrách učilíšť. Dievčatá ich mali vo Valaskej. Najlepšie sa umiestnila Adriana Rusnáková, ktorá bola v behu na 100 m prvá. Volejbalistky skončili na 3. mieste a celkove v bodovaní za všetky disciplíny dievčatá z Ladiec na 5. mieste.
Chlapci mali svoje Celoslovenské hry v Starej Ľubovni od 3. mája - 3. júna 1995. Na pretekoch získali 2. miesto na 100 m (Ján Tucman), 3. miesto na 1 500 m (Ján Šedivý), 1. miesto v skoku do diaľky (Ján Tucman) a 3. miesto vo vrhu guľou (Miroslav Baláž). V celkovom bodovaní skončili na 6. mieste.
Zo športových podujatí to bola ešte účasť na športových hrách organizovaných Hnutím špeciálnych olympiád. V novembri získali 3. miesto vo volejbale v Snine a 8. - 9. decembra 1995 3. miesto na Vianočnom turnaji (medzinárodnom) v minifutbale v Bratislave.

Úspešní boli aj zamestnanci školy, ktorí pravidelne hrávajú volejbal a zúčastňujú sa na turnajoch. Za najväčší úspech sa pokladá 1. miesto na celoslovenskom turnaji zamestnancov učilíšť v Liptovskom Jáne.

Časť žiakov v štátnej starostlivosti strávila dva týždne prázdnin pri Balatóne - v Baji a zvyšok v Beňadikovej, okres Liptovský Mikuláš.

 

Kultúrny dom

Po prevzatí kutúrneho domu od Považskej cementárne musel Obecný úrad v Ladcoch urobiť mnoho organizačných opatrení, ale najmä technicko-údržbárskych prác v budove kultúrneho domu i jeho okolí. Týkalo sa to najmä starej časti kultúrneho domu, ale čiastočne i novej prístavby.
Využívanie množstva priestorov kultúrneho domu nebolo ani v roku 1995 dostatočné. Permanentne využívali kinosálu, priestory knižnice a miestnosti prenajaté firme Palivex. Hlavná sála sa využila na niekoľko zábav, karnevalov, veľkých zhromaždení. V novej prístavbe jedna miestnosť slúžila na zasadania obecného zastupiteľstva. Veľmi užitočné začali byť priestory na poschodí prístavby, kde bolo viacero podujatí a verejných zhromaždení a vďaka novému vybaveniu kuchyne začali sa tu poriadať rodinné oslavy (svadby a pod.).
Správne bolo rozhodnutie zamestnať údržbára (Štefan Hatala). Jeho prácu vidieť vo všetkých priestoroch.

Obecná knižnica

Materiálne zabezpečenie knižnice v plnom rozsahu v roku 1995 financoval Obecný úrad v Ladcoch. Rovnako aj nákup kníh, kde prispel najväčšou čiastkou 16 803 Sk. Tu čiastočne pomohlo vydavateľstvo IKAR Bratislava, ktoré poskytlo 32 kníh v hodnote 3 200 Sk. V roku 1995 bolo v obecnej knižnici 228 čitateľov, z toho 84 mládeže. Počet výpožičiek bol 11 500, čo je v priemere asi 4 výpožičky na obyvateľa Ladiec.

Kino obecného úradu

Kino obecného úradu spravovala, tak ako po minulé roky, Zdena Hriadelová. Rok 1995 sa v podstate ničím nelíšil od predchádzajúceho. Absolútna prevaha filmov produkcie USA, ktoré predtým plnili kiná neboli už také úspešné a návštevnosť i naďalej klesala do tej miery, že 24 predstavení sa vôbec nehralo. Dovedna v roku 1995 premietli 73 filmov s priemernou návštevnosťou 26 divákov na jedno predstavenie.
V roku 1995 zaviedli požičovne pevné nájomné na filmy (nie podľa vybratého vstupného). Tým sa zvýšilo riziko kina a nutnosť vysokého vstupného. To priviedlo vedenie kina k opatreniu, že sa znížil počet premietaných filmov i hracie dni.

Ostatné kultúrne aktivity

V obci naďalej pracovala a účinkovala dychová hudba detí zriadená pri ZŠ Ladce pod vedením učiteľa Základnej umeleckej školy v Ilave Františka Letku. Dychová hudba s viac ako šesťdesiatročnou tradíciou sa udržala pohromade vďaka pomerne veľkému množstvu vystúpení na rôznych oslavách, podujatiach politických strán a organizácií, ale aj na pohreboch. V dychovej hudbe účinkovalo 12 - 16 hudobníkov z Ladiec, ale aj požičaných z iných orchestrov, hoci v Ladcoch žije okolo 60 dychovkárov veľmi dobrej kvality. Vekový priemer od čias veľkého orchestra značne stúpol, veľa hudobníkov ochorelo, zomrelo, alebo celkom prozaicky - stratilo záujem.

V roku 1995 ďalej účinkovala spevácka skupina žien. Uplatnili sa na civilných sobášoch, občianskych pohreboch i pri niektorých ďalších akciách poriadaných Obecným úradom v Ladcoch a organizáciami.

Medzi kultúrne aktivity z vlastných zdrojov treba ešte zarátať detskú divadelnú skupinu pri ZŠ, bábkové divadlo učiteliek MŠ i kultúrne programy nacvičené vo všetkých troch školách.

 

Pietna spomienka

Medzi najväčšie kultúrno-spoločenské podujatia v roku 1995 patrila akcia Pietna spomienka na padlých v druhej svetovej vojne, ktorá sa uskutočnila v kultúrnom dome dňa 2. apríla 1995. Organizátorom bol Obecný úrad v Ladcoch a kultúrna komisia pri Obecnom zastupiteľstve.
Pietna spomienka sa začala zádušnou omšou v ladeckej kaplnke. Podvečer položili vence k pomníku padlých a zapálili sviečky na hroboch zavraždených Ladčanov.
Hlavný program sa uskutočnil v kultúrnom dome, kde odznel slávnostný príhovor. Účastníkom, pozostalým po padlých v 2. svetovej vojne, odovzdali pamätné listy s textom: "Pamätný list k 50. výročiu tragickej smrti 19-tich občanov Ladiec - obetí fašizmu". O úspešný priebeh sa zaslúžili organizátori: Mgr. Ľudmila Vráblová, predsedkyňa komisie, pracovníci Obecného úradu v Ladcoch, niektorí poslanci a školy. Počas programu účinkovala ladecká dychovka. I túto dobre pripravenú akciu poznamenala nízka účasť - nezáujem občanov.

50. výročie oslobodenia obce

Oslavy organizovala základná organizácia Komunistickej strany Slovenska spolu s organizáciou Zväzu protifašistických bojovníkov dňa 28. apríla 1995 v kultúrnom dome. Občania si pripomenuli dobu konca fašizmu a tragického priebehu týchto udalostí v našej obci. I na týchto oslavách nebola veľká účasť.
Po oslavách sa podávalo občerstvenie v záhradnej reštaurácii firmy LAHOZ.

Deň matiek

Organizátorom Dňa matiek bol aj v roku 1995 Obecný úrad a Kresťanskodemokratické hnutie v Ladcoch. Bol 14. mája 1995 v kultúrnom dome. V pestrom programe vystúpili žiaci škôl a dychový orchester detí.

Slávnostné zhromaždenie

Slovenská národná strana a Hnutie za demokratické Slovensko v Ladcoch pripravili pri príležitosti výročia zvrchovanosti Slovenska dňa 14. júla 1995 slávnostné zhromaždenie. Pomerne veľké možstvo občanov sa v tento večer zišlo v areáli "Pod gaštanmi", kde zapálili symbolickú vatru a posedeli pri hudbe. Na zhromaždení okrem miestnych funkcionárov a občanov bol aj poslanec za SNS Rastislav Šepták.

Oslavy SNP

Poriadateľom osláv 51. výročia Slovenského národného povstania v roku 1995 bol Obecný úrad v Ladcoch. Usporiadal spomienkové stretnutie spojené s pietnym aktom kladenia venca pri pamätníku padlých. Oslava bola dňa 28. augusta 1995.

Večer poézie Pavla Koyša

Dňa 29. septembra 1995 sa konal v Ladcoch, v priestoroch prístavby kultúrneho domu, 3. ročník Večera poézie Pavla Koyša. Dá sa povedať, že sa vytvorila tradícia týchto večerov a naviac, tohtoročný bol umocnený "krstom" novej básnickej zbierky vydanej posmrtne "Miloval vás básnik".
Program sa konal pred plnou sálou (viac ako 150 účastníkov) domácich divákov, milovníkov poézie z Bratislavy, Púchova, Považskej Bystrice a okolia.
Význam podčiarkla účasť čestných hostí, najmä Margaréty Koyšovej, manželky básnika Pavla Koyša. Ďalej sa zúčastnili Dr. Pavol Števček, literárny kritik, generálny riaditeľ úseku poradenských a koncepčných činností Ministerstva kultúry, Dr. Dalimír Hajko, DrSc., šéfredaktor Literárneho týždenníka a spisovateľ Ján Majerník, spisovateľ Vojtech Kondrót, spisovateľ Ján Lenčo, akad. maliar a ilustrátor Emil Bačík, vydavateľ Dr. Alexander Aust.
Okrem nich sme v Ladcoch privítali národnú umelkyňu Máriu Kráľovičovú, herečku SND, zaslúžilú umelkyňu, herečku divadla Andreja Bagára v Nitre Hildu Augustovičovú, Angeliku Vargyčovú, speváčku z Lúčnice, herca, zaslúžilého umelca Antona Baláža. Všetci títo herci a speváci účinkovali potom v bohatom kutúrnom programe.
Medzi hosťami boli aj Jozef Bachratý, riaditeľ firmy IGNIS z Hlohovca a Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ Považskej cementárne. Oba tieto podniky celú akciu sponzorovali.
V programe večera účinkovali aj žiaci ZŠ v Ladcoch a vyhrávala Ladčanka. Účastníkov pozdravil telegramom aj minister kultúry SR. O úspešný priebeh sa zaslúžil celý rad dobrovoľných pracovníkov, najmä Jozefína Kalusová, Alžbeta Bušíková, Obecný úrad v Ladcoch a mnohí ďalší.

Hosťujúce súbory

Zo súborov, ktoré v roku 1995 účinkovali v našej obci spomeniem:

• vystúpenie skupiny, ktorej protagonistov v Ladcoch už mnoho rokov
  vídavame, sa uskutočnilo pod vedením Michala Slivku a M. Velšicovej
  so speváčkou M. Molnárovou a hudobnou skupinou Jadranka
  
• dňa 6. augusta 1995 vystúpila v Ladcoch dychová hudba "Záhoranka".

Tieto i ďalšie súbory a skupiny požadujú vysoké honoráre. Z toho sa odvíjalo vysoké vstupné a výsledok - nízka účasť občanov.

 

Projekt spracovali na Riaditeľstve diaľnic Bratislava - Dopravoprojekt Bratislava v októbri 1994. Projekt obsahuje všetky údaje týkajúce sa nielen diaľnice samotnej, ale aj okolia, najmä ekologického vplyvu.
Projekt sľubuje mnohé pozitíva oproti doterajšej cestnej premávke priamo cez obec. Vo východiskovej enviromentálnej štúdii je ako základ uvedená intenzita dopravy na sledovanom úseku v roku 1992 1 800 vozidiel za 1 deň, v roku 1993, 1994 o 30% viac. Prognóza na rok 2000 je asi 9 000 vozidiel. Konštatovali tiež, že kapacita doterajšej cesty I/61 bude v blízkom čase vyčerpaná, jej rekonštrukcia by si vyžiadala značný zásah do výstavby a situácia by sa i tak nezlepšila a nevyriešila. Podotýkam, že týmto argumentom boli i sú občania veľmi prístupní, pretože denne trpia stále sa zvyšujúcim hlukom, exhalátmi i nebezpečenstvom úrazu, najmä deti.
Medzi pozitíva stavby diaľnice v projekte pokladajú hlavne plynulosť dopravy, vyvýšenie jej kapacity, úľavu od hluku a emisií, ďalší rozvoj priemyslu, turistiky a pod.
Diaľnica D1 Nemšová - Ladce sa nikde nedotkne koryta Váhu, ale povedie medzi kanálom hydrocentrály a korytom Váhu. Projekt počíta so zabezpečením ochrany povrchových vôd kanalizovaním a eliminuje sa zásah do vodných zdrojov, ktorých hranica sa nachádza na pravom brehu Váhu. Hluk a znečistenie ovzdušia sa rieši tak, že vzdialenosť od najbližšieho obydlia je najmenej 300 metrov a okolo obce Ladce bude vybudovaná protihluková clona. Ďalšia ochrana (proti prechodu) sa rieši oplotením.
V projekte mysleli aj na novú vegetáciu (vyrúbe sa 94 stromov) a to protieróznu na svahoch, v strede medzi jazdnými pásmi a pozdĺž kanála na zachytávanie prachu a exhalátov a z maskovacích dôvodov pri protihlukových clonách.
Výstavba si vyžiada demoláciu silážnej jamy PD Ladce, ale i záber ornej pôdy a pasienkov.

Údaje o diaľnici

Uvádzam nasledovné údaje o diaľnici:
Dĺžka (Nemšová - Ladce) 16,6 km
Šírka 26,5 m (určené pre jazdu 120 km/hod.)
Diaľnica bude mať profil: štrkopieskové vrstvy, stavebný cement, obalové kamenivo a asfaltový betón.
Celé teleso diaľnice bude na násype.
Na úseku Nemšová - Ladce bude 150 stavebných objektov (mostné diela, úpravy komunikácií, prekládky atď.).
Stavba by sa mala začať v septembri 1997 a ukončená by mala byť v roku 2001.

Verejné prerokovanie

Dňa 2. februára 1995 sa na Obecnom úrade v Ladcoch konalo verejné prerokovanie otázky výstavby diaľnice D1. Východisková štúdia bola k dispozícii na Obecnom úrade jeden mesiac. V diskusii vystúpilo veľa prítomných, pritom záujem nebol iba o záber pozemkov, ale aj o niektoré technické riešenia. Prítomní prejavili kladný postoj k stavbe diaľnice a uvítali by začatie stavby čo najskôr. Podrobnejšie boli vysvetlené tieto otázky:

• Pri Ladcoch bude križovatka diaľnice s cestou I/61, prepojené budú smery:
  diaľnica od Považskej Bystrice na cestu I/61 do Bratislavy a z cesty I/61
  na diaľnicu do Považskej Bystrice. Na rokovaní vzniesli požiadavku
  zabezpečiť smer Ladce - Bratislava. Odpoveď znela, že v záujmovom
  území budú dve križovatky s prepojením všetkých smerov a to pri Ilave
  a Beluši, ktoré tu v plnom rozsahu pokryjú dopravné nároky.
  
• V okolí Ladiec sú plánované dva zdroje materiálu do násypu diaľnice:
  z kameňolomu Tunežice a kameňolomu Považskej cementárne (materiál
  nevhodný na výrobu cementu). Prístup k nim je plánovaný po jestvujúcich
  komunikáciách, ktoré sa po ukončení rozvozu dajú do normálneho
  stavu (živicový povrch). V snahe minimalizovať negatívne dopady
  na obyvateľstvo, dodávateľ stavby bude vhodne organizovať práce, napr.
  vylúčením nočných smien pre dovoz zeminy, čistenie komunikácií,
  obmedzená rýchlosť a pod.
  
• Stavbu diaľnice bude realizovať dodávateľ, ktorého investor vyberie
  verejnou súťažou. Určitý počet pracovníkov bude zabezpečený z okolia
  a čiastočne sa podporí druhotná zamestnanosť (výroba materiálov,
  ubytovanie, stravovanie a pod.). Nepredpokladá sa, že stavba diaľnice
  výrazne podporí zamestnanosť v regióne.
  
• Zástupcovia Slovenskej správy ciest požiadali občanov, ktorí majú
  pozemky v dotknutom území, aby si preverili svoje vlastnícke vzťahy.
  Podstatne sa tým urýchli príprava výstavby.
  
• K záberu pozemkov prítomní občania nemali zásadné pripomienky.
  Tak isto zástupcovia Obecného úradu v Ladcoch potvrdili, že zábery
  pozemkov pre diaľnicu a ňou vyvolané investície nie sú v rozpore
  so záujmami obce.
  
• Najviac zaujímala aj otázka mostného projektu plánovaného nad rybníkom
  v Tunežiciach, ktorý vytvorili naši rybári z mŕtveho ramena Váhu.

Pripomienky Obecného úradu v Ladcoch

Svoje pripomienky na Slovenskú správu ciest v Bratislave poslal aj Obecný úrad v Ladcoch. Dajú sa zhrnúť do týchto bodov:
- V projekte navrhovanému podchodu pod diaľnicu pridať ďalší v mieste
terajšieho brodu cez Váh.
- Pri premostení kanála medzi mostom a elektrárňou zachovať možnosť
prechodu po oboch stranách kanála.
- Pri rybníku v Tunežiciach venovať maximálnu pozornosť ochrane životného
prostredia počas výstavby viaduktu.
- V mieste napojenia miestnej cesty na diaľnicu pri viadukte nad železnicou
zvážiť možnosť odbočky aj v smere do Bratislavy.
- V priestoroch medzi viaduktom a Tunežickým rybníkom a premostením
kanála stavať diaľnicu na pilónoch.

Túto časť zápisu za rok 1995 som písal podrobnejšie i napriek tomu, že diaľnica sa má začať stavať až v roku 1997. Robím tak preto, aby sa v budúcnosti - každý rok dalo sledovať, čo sa z uvedeného splnilo.

 

Plynofikácia

V roku 1995 pokračovala plynofikácia obce. Na ulici Ľudovíta Štúra trasa 214 metrov dlhá ukončila plynofikáciu tejto ulice až po dom Pavla Kalusa. Tým získalo možnosť zaviesť si plyn dovedna 18 domácností, najmä však bytovka Poľnohospodárskeho družstva, kde ústredné kúrenie na pevné palivo značne znečisťovalo okolie. Stavbu uskutočnil Stavebnoservisný podnik Žilina za 590 000 Sk.
Druhá trasa sa vybudovala na ulici Cementárskej. Potrubie viedli pod hlavnú cestu nad Lúčkovským potokom, potom po pravej strane cesty až po LAHOZ, celkom v dĺžke 410 metrov. Stavbu uskutočnila firma LAHOZ v náklade 574 000 Sk. Možnosť plynofikovať získalo 8 domov, poštový úrad, firma LAHOZ, pohostinstvo Centrik, bytovka (bývalý Dom služieb) i bývalé "zdravotné stredisko".

Ďalšie stavby

Obecný vodovod bol v roku 1995 rozostavaný v dĺžke 300 metrov od Podhorskej cesty pod železničnú trať. Začala sa výstavba plynovej vyrovnávacej stanice dvoch plynovodov. Budova (pri čističke odpadových vôd pri kanáli) sa koncom roka 1995 dostala pod strechu. Stanicu budoval Slovenský plynárenský podnik Žilina.
Z rozpočtu Obecného úradu v Ladcoch sa upravili (asfaltovali) chodníky pre peších chodcov v dĺžke 150 metrov.

 

V sieti obchodov a služieb sa v roku 1995 v obci veľa nezmenilo. I keď boli zrušené niektoré predajne, zväčša pre nerentabilnosť. Zrušená bola predajňa mäsa a lahôdky (majiteľ Kubáň) i obchod s dámskym šatstvom LUX (majiteľ Pavol Riecky).
V oblasti potravín naďalej fungovali predajne AMV, s.r.o. - vedúca Eva Cibičková (bývalý NICOL), Hofstädter (predajňa potravín a mäsa), Potraviny v Horných Ladcoch (Miroslav Váň), Jednota Tunežice a Potraviny Jozef Daňo. Sieť obchodov s potravinami bola dostatočná, s cenami približne rovnakými vo všetkých menovaných obchodoch.

Z pohostinstiev fungovali aj v roku 1995 podniky Centrik, Kopyto, Veronika, LAHOZ a Pohostinstvo v Tunežiciach.

Z ostatných predajní fungovala naďalej Drogéria, predajňa textilu a dve predajne novín, časopisov a tabakových výrobkov.

V službách obyvateľstvu boli k dispozícii viaceré opravovne áut, autodoprava, stavebná údržba, kameňosochárstvo, kaderníctvo a dva podniky na výrobu paliet.
Medzi službami, ktoré občanom pomáhali, boli rozvoz plynu propan-butanu každé dva týždne s výdajom v Ladcoch a Tunežiciach, každý týždeň prichádzali zberne šatstva z čistiarne.

Čulú obchodnú činnosť a pomerne dobré služby občanom vykonávali predajcovia zeleniny a ovocia zo západného a južného Slovenska, Vietnamci a Ukrajinci s rôznym tovarom, najmä šatstvom a obuvou.

 

V roku 1995 v obci Ladce vyvíjali činnosť štyri politické strany a hnutia: Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenská národná strana, Kresťanskodemokratické hnutie a Komunistická strana Slovenska. Z ich činnosti vyberám iba to, čím sa tieto politické subjekty prejavovali navonok, teda nie ich vnútornú činnosť.

Miestna organizácia Hnutia za demokratické Slovensko

Na čele tejto organizácie stál osemčlenný výbor v zložení:

• Ing. arch. Ján Remo, predseda
  
• Mgr. Ľudmila Vráblová, podpredsedkyňa
  
• Daniela Cahelová, pokladníčka
  
• členovia výboru: Ing. Peter Vrábel, Ing. Emil Záhradník, Miroslav Záhradník, Viktor Lihocký, Ferdinand Bušík.

HZDS malo v obecnom zastupiteľstve 6 členov, čo predurčilo, že práca v komisiách a v konkrétnych úlohách poslancov bola ich hlavným poslaním. Tak to bolo v samotnom vedení obce (starosta), v kultúrnej komisii a organizovaní jej aktivít, pri koordinácii činnosti v príprave na výstavbu diaľnice a pod. Organizácia spolu so starostom obce sa mimoriadne angažovali pri získavaní podielu obce na privatizácii Považskej cementárne ako zábezpeky trvalých príjmov pri budovaní a živote obce. Žiaľ, tento cieľ sa nepodarilo dosiahnuť. HZDS - jeho členovia, sa spolu s ostatnými organizáciami v obci podielali na organizovaní niektorých podujatí, ktoré sa konali pre verejnosť v roku 1995. Spomínam ich v časti "Kultúrno-spoločenský život". Začiatkom školského roku 1995 - 1996 organizovali členovia HZDS a kultúrna komisia vlastivedný zájazd do Bratislavy pre deti menej solventných rodičov.

Slovenská národná strana

Miestna organizácia SNS (založená 25. 8. 1994) mala v roku 1995 iba 12 registrovaných členov, ale oveľa viac sympatizantov, čo bolo vidieť aj na výsledkoch vo voľbách v roku 1994, kedy bola podľa podaných hlasov druhou najsilnejšou stranou.

Organizáciu viedol výbor v zložení:

• Július Šedík, predseda
  
• Pavol Habánek, podpredseda
  
• Anna Turzová, tajomníčka
  
• Roman Šedík, člen výboru.

Z podujatí, ktoré Miestna organizácia SNS v Ladcoch usporiadala, alebo sa na nich členovia podielali, spomeniem:
Dňa 25. augusta 1995 boli spoluorganizátormi akcie "Vatra zvrchovanosti", o čom píšem v stati o kultúre.
Dňa 6. júla 1995 sa v kultúrnom dome uskutočnila schôdza predsedov organizácií SNS zo všetkých miest a obcí okresu.
Významná bola aj verejná schôdza (účasť asi 50 občanov) za účasti R. Šeptáka a za účinkovania dychovej hudby Ladčanka.
Táto hudba účinkovala aj 18. novembra 1995 na slávnostnom odovzdávaní členských preukazov v Kultúrnom dome Ilava, kde bol prítomný aj predseda SNS na Slovensku Ján Slota.

Komunistická strana Slovenska

Dňa 24. februára 1995 sa konala výročná členská schôdza Základnej organizácie KSS v Ladcoch, na ktorej bol zvolený nový výbor:

• Jozefína Kalusová, predsedkyňa
  
• Ladislav Černota, tajomník
  
• Dušan Saksa, hospodár
  
• členovia výboru: František Zelík, Ing. Vojtech Miklóši, Jozef Peterka,
  Jaroslav Koyš.

26. apríla 1995 usporiadali slávnostnú členskú schôdzu pri príležitosti 50. výročia oslobodenia obce. ZO KSS organizovala slávnostné kladenie vencov pri pamätníku padlých. Osláv sa zúčastnili i zástupcovia obce a veľmi pekná bola účasť občanov.
Členovia ZO KSS v Ladcoch sa zúčastnili na celoslovenských oslavách 50. výročia ukončenia vojny v Bratislave.
27. augusta 1995 boli členovia organizácie na okresných oslavách 51. výročia SNP poriadaných tradične v partizánskej obci Vrchteplá a boli spoluorganizátormi rovnakej spomienky 28. augusta v Ladcoch.
Dňa 7. novembra 1995 sa konala členská schôdza, na ktorej odovzdali členom nové preukazy. Súčasťou bolo slávnostné zasadanie OV KSS, ktoré sa konalo v Ladcoch.

Kresťanskodemokratické hnutie

20. januára 1995 sa konala výročná členská schôdza Kresťanskodemokratického hnutia v Ladcoch. Prítomných bolo 68 členov.
25. apríla organizovali verejné zhromaždenie pod vedením Miroslava Koyša. Viac ako 40 občanov si vypočulo prednášku o mravnosti (vdp. farár z Košece).
Dňa 12. mája 1995 sa okolo 250 občanov zúčastnilo na tradičnom Dni matiek. Na zdarnom priebehu malo hlavný podiel práve KDH a jeho členovia výboru:
Ondrej Koštialik, G. Kantoríková, MUDr. Jarmila Martináková, Miroslav Koyš, Jozef Vrábel, Valika Koišová a ďalší.
Pred Veľkou nocou sa postarali členovia KDH, ale aj ďalší občania o čistenie a úpravu cintorínov a Domov smútku v Ladcoch i Tunežiciach.
44 členov sa v júni 1995 zúčastnilo na zájazde do Čenstochovej, Krakova a ďalších miest v Poľsku.
3. júla 1995 sa členovia KDH i ostatní občania zúčastnili na stretnutí s pápežom Jánom Pavlom II. v Nitre, pri príležitosti jeho návštevy na Slovensku.

V septembri 1995 umiestnili a posvätili sochu Panny Márie na nádvorí kaštieľa v Ladcoch.
Významnou akciou bola rekonštrukcia kaplnky - zvonice na Skalke. Upravili aj chodníky a okolité priestory. Dňa 13. septembra sa tu už konala omša (hody v Horných Ladcoch).

 

Všetky organizácie pôsobiace v obci Ladce sa rozsahom činnosti ničím nelíšili od predchádzajúcich rokov. Spoločným menovateľom bol nedostatok financií na činnosť a u väčšiny nízka aktivita väčšiny registrovaných, ale málo aktívnych členov. Úspešnú činnosť sme zaznamenali najmä u Slovenského rybárskeho zväzu a niektorých ďalších, vyslovene záujmových organizácií.

Slovenský rybársky zväz

Obvodná organizácia v Ilave mala vo svojom vedení podstatné a najdôležitejšie zastúpenie z Ladiec:

• Ján Sloboda, predseda
  
• Bohuš Ištvánik, tajomník
  
• Libor Kvasnica, hospodár
  
• Jozef Fatura, propagácia.
  

Ďalších päť členov bolo z Ilavy, Košece a z obcí za Váhom.

Dňa 18. februára 1995 sa konala výročná schôdza obvodnej organizácie, ktorá sa uskutočnila v Košeci. Zhodnotili činnosť a stanovili úlohy na rok 1995, medzi ktorými bolo nielen zabezpečenie športového vyžitia členov, ale i zabezpečenie vysokého priemerného úlovku. Bolo to ťažké, pretože predchádzajúci rok bol veľmi úspešný (priemerne 41 kg). Organizácia, vrátane mladých rybárov, mala 83 členov. Nábor mladých rybárov sa robí na Základnej škole v Ladcoch v novembri. V zime prešli teoretickou prípravou, potom jarnou praktickou prípravou. Po ukončení robili skúšky a napokon dostali povolenie na rybolov.
Tak to bolo aj v roku 1995. Na pretekoch, ktoré pre nich výbor organizácie pripravil, sa zúčastnilo 63 detí, z ktorých prvých 15 odmenili. Bolo medzi nimi aj 6 žiakov našej ZŠ. Priemerný úlovok na jedného žiaka bol 7,50 kg.
Tradičnými sa stali preteky dospelých. Konali sa 21. mája 1995 na Tunežickom rybníku. Zvíťazil Pavol Riecky. Preteky ako po predchádzajúce roky, plnili aj spoločenskú a rekreačnú úlohu. Občania sa na pretekoch ako diváci radi zúčastňujú, pretože ich organizátori aj v roku 1995 pripravili po všetkých stránkach, včítane občerstvenia (guláš, rybie špeciality). Preteky roku 1995 boli významné aj tým, že na nich zaznamenali najvyššie úlovky. Pretekári chytili spolu 83 kusov kaprov, 5 šťúk a množstvo menej hodnotných rýb.
Príslovečná je už brigádnicka činnosť rybárov. Rovnako ako po roky predchádzajúce, aj v roku 1995 pri čistení vodných tokov, úprave rybníkov, pri vytváraní dobrých životných podmienok rýb a vodných živočíchov odpracovali 2 165 hodín.
Rybári si pochvaľovali dobrú spoluprácu s Obecným úradom v Ladcoch, s vedením Považskej cementárne i jej odborovou organizáciou.
V roku 1995 značný rozruch medzi členstvom spôsobili rokovania v predpríprave výstavby diaľnice D1 (Nemšová - Ladce), ktorá určite nebude dobre pôsobiť na prostredie rybárskeho rajónu v oblasti rybníka v Tunežiciach, ktorému venovali rybári za posledných 9 - 10 rokov toľko práce.

Dobrovoľná požiarna ochrana

V novembri 1995 sa konala výročná členská schôdza v Základnej organizácii Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Ladcoch. Vyslovili sa na nej niektoré myšlienky, ktoré svedčili o tom, že táto dôležitá organizácia prechádzala určitou krízou, nie vždy zavinenou požiarnictvom v obci.
V našej obci počas roka 1995 nevznikol ani jeden požiar, čo je zásluha dobrej preventívnej činnosti.
V správe o činnosti na spomínanej schôdzi sa doslova konštatuje, že od novembra 1989 ani jedna vláda - federálna, či republiková - sa zodpovedne nezaoberala problematikou požiarnej ochrany a ak, tak iba v rovine formálnych organizačných zmien. Ťarchu zabezpečovania požiarnej ochrany presunula na orgány miestnej správy. Tento presun považovali požiarnici za správny, keby bolo došlo aj k hmotnému presunu. Obecný úrad bol v roku 1995 zodpovedný za fungovanie požiarnej ochrany, ale prostriedky si musel zaobstarať sám. V obci mala organizácia Požiarnej ochrany plné pochopenie zo strany Obecného úradu - osobitne zo strany starostu.
Činnosť výboru DPO v Ladcoch bola sporadická a po februári 1995, kedy zomrel predseda organizácie Milan Majerik, celkom ochabla. Naďalej sa však zabezpečovali aktuálne úlohy: preventívne prehliadky budov a malých prevádzok, nácvik požiarneho družstva, údržba technických prostriedkov.
V posledných rokoch mimoriadneho sucha v letnom období sa v Ladcoch, ale najmä v Tunežiciach prejavil nedostatok vodných zdrojov, ktoré by bolo možné využiť na hasenie.
Organizácia DPO v Tunežiciach v roku 1995 prechádzala ešte horším vývojom ako organizácia časti Ladce. Mnoho námahy vynaložili funkcionári obce, aby dostali DPO v Ladcoch - Tunežiciach do funkčného stavu.

V Ladcoch na členskej schôdzi v novembri 1995 zvolili nasledovný výbor DPO:

• František Meliš, predseda
  
• Štefan Kuman, podpredseda - veliteľ
  
• Igor Kalus, podpredseda - preventista
  
• Ing. Karol Horký, tajomník
  
• Marián Markuš, pokladník
  
• Milan Kalus, strojník
  
• Vincent Kalus, materiálno-technický referent
  
• dvaja revízori: Jozef Bednárik, Vincent Kukuliaš.

Slovenský zväz chovateľov

Organizáciu počas roka 1995 viedol výbor, ktorý bol zvolený na výročnej členskej schôdzi 19. februára 1995:

• Milan Jung, predseda
  
• Viktor Lihocký, podpredseda
  
• Anton Haršáni, tajomník
  
• Ladislav Nagy, hospodár
  
• Ladislav Černota, predseda komisie chovu králikov
  
• Ing. Ján Mihálik, predseda komisie chovu hydiny.
  

V roku 1995 začali riešiť stav v členskej základni, kde značná časť registrovaných členov bola neaktívna z rôznych dôvodov (vysoký vek, choroby i nezáujem). V evidencii bolo napokon 35 dospelých členov a 18 mladých chovateľov.
Celá činnosť v roku 1995 bola zameraná na tri okruhy: ekonomický, chovateľský, organizačný. V snahe zabezpečiť pre organizáciu dostatočné finančné prostriedky venovali sa obchodnej činnosti, nákupu a predaju hydiny. Bolo to ťažšie ako po minulé roky, pretože na okolí vzniklo viacero podnikov, ktoré sa takouto činnosťou zaoberali. I napriek tomu vyprodukovali čistý zisk 47 tisíc korún a pritom pomohli občanom bez problémov si zaobstarať chovnú i jatočnú hydinu (kurence, húsence, sliepky chovné i konzumné, morky a pod.).
Záujmom organizácie bolo rozširovať čistokrvný chov nielen medzi členmi, ale i medzi ostatným obyvateľstvom. Vidieť to i z toho, že v roku 1995 predali občanom 2 500 kureniec.
Králikárska komisia spolupracovala iba s malým počtom členov, pretože v roku 1995 sa registrovalo iba 6 chovateľov čistokrvných plemien králikov. Títo chovatelia sa zaoberali štyrmi uznávanými plemenami. Slabá bola i účasť na výstave v Beluši, kde prezentoval svoj chov králikov iba Pavol Kalus.
Dom chovateľov bol stredobodom pozornosti organizácie po celý rok 1995. Bolo to majetkovo-právne usporiadanie objektu a najmä rekonštrukcia vonkajších i vnútorných priestorov, ktorá bude pokračovať aj v roku 1996.

Miestny odbor Matice slovenskej

Miestny odbor Matice slovenskej v Ladcoch mal v roku 1995 počet členov 43. V tomto roku viedol organizáciu 5-členný výbor v zložení:

• Alžbeta Bušíková, predsedkyňa
  
• Anna Kacinová, tajomníčka
  
• Mgr. Ľudmila Vráblová, Alena Suchárová, Irena Gajdošíková
  
• v revíznej komisii: Jozefína Kalusová, Anna Gachová, Martin Fatura.

V roku 1995 usporiadal Miestny odbor MS výchovno-vzdelávací zájazd na trase: Brezová pod Bradlom - Košariská - Jaskyňa Driny - Červený Kameň - Piešťany.
Ďalšia činnosť, okrem niekoľkých relácií o slovenských národných dejateľoch v miestnom rozhlase, sa zamerala na pomoc pri organizovaní niektorých podujatí v obci, ako boli: rozlúčka so žiakmi 8. ročníka, rozlúčka s učňami OU Ladce, stretnutie so staršími dôchodcami, Večer poézie Pavla Koyša, Deň matiek.

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov

Na čele organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Ladcoch stál výbor v zložení:

• Ing. Karol Horký, predseda
  
• Jozef Rožník, hospodár - pokladník
  
• Anna Kresáčová, tajomníčka
  
• Pavol Janík, člen revíznej skupiny
  
• Gizela Cahelová, členka revíznej skupiny.

Vzhľadom na vysoký vek členov (priemerný vek 72,2 roka), nemohli požadovať od členov mimoriadnu činnosť. Organizácia SZPB sa podielala na organizovaní osláv roku 1995, menovite osláv oslobodenia, výročia SNP v obci, pietnej spomienke na zavraždených Ladčanov a iných. V rámci činnosti vo vnútri organizácie usporiadali stretnutia s členmi oslavujúcimi životné jubileum.
26. augusta 1995 uskutočnili výročnú schôdzu, ktorá vyhodnotila činnosť za roky 1994 - 1995. Ako vyplynulo zo schôdze, hlavnú činnosť venovali a i naďalej venujú rozširovaniu členskej základne v súlade so stanovami SZPB.

Slovenský zväz zdravotne postihnutých

Základná organizácia Slovenského zväzu zdravotne postihnutých v Ladcoch (bývalý Slovenský zväz invalidov), združovala v roku 1995 dovedna v Ladcoch a Tunežiciach 45 členov.
Vo výbore oproti predchádzajúcemu roku nenastali nijaké podstatné zmeny. Predsedom organizácie bol i v roku 1995 Štefan Kováčik.
Výročná členská schôdza sa konala 18. februára 1995 za prítomnosti 30 členov. Na schôdzi okrem bežného programu boli prijatí noví členovia.
V apríli 1995 sa zúčastnili členovia pracovnej brigády na úprave parku pred kultúrnym domom (kosenie, hrabanie).
Pre svojich členov usporiadali niekoľko zaujímavých podujatí:
- v júni 1995 posedenie pri dychovke,
- 26. júla zájazd do Banskej Štiavnice za účasti 45 členov, včítane ich detí,
- ku Dňu úcty k starším pripravili pre svojich členov i ostatných občanov
spoločenské posedenie na chate Muflón za účasti 40 občanov.

Telovýchovná jednota Tatran Ladce

V roku 1995 telovýchovnú jednotu viedol výbor v zložení:

• Anton Machala, predseda
  
• Pavol Tichý, tajomník
  
• členovia: František Gach, Vladimír Chovanec, Štefan Zábojník, Pavol Melicher, Roman Šedík.

Výbor tak, ako v roku predchádzajúcom, zápasil najmä s finančnými problémami, ktoré zväčša riešil za pomoci Považskej cementárne, Obecného úradu v Ladcoch, z dotácií a z vlastnej činnosti. Celá činnosť sa obracala iba na futbal. Ostatná telovýchovná a športová činnosť sa konala skôr spontánne z iniciatívy jednotlivcov (niektoré telovýchovné aktivity v telocvični ZŠ, mládeže v Horných Ladcoch a pod.).
Vo futbalovej sezóne 1994 - 1995, ktorá skončila v júni 1995, hralo futbalové družstvo dospelých v I. triede majstrovstva kraja. Trénerom bol Viliam Malovec, vedúcim družstva Vladimír Chovanec.
K dispozícii boli hráči: Černík Štefan, Daško Ferdinand, Ďuriška Jozef, Faturík Ján, Filiač Roman, Floriš Kamil, Gavlak Miroslav, Hriadel Milan, Hujo Daniel, Chleban Vladimír, Jamrich Ján, Koyš Jaroslav, Klučka Ľubomír, Kučma Marián, Kret Stanislav, Mackura Marián, Milčík Vladimír, Mosorjak Vladimír, Prekop Miroslav, Prekop Marián, Pavlačka Ján, Pajerchin Marián, Machala Anton, Seidel Marián, Stratený Pavol, Štefanec Ferdinand, Zábojník Štefan.

Z družstva odišli Vladimír Čáp, ktorý zanechal aktívnu činnosť, Vladimír Nemečkaj prestúpil do Rakúska, Jozef Závracký prestúpil do Bratislavy a Vladimír Melicher zanechal aktívnu činnosť.
V súťaži skončili na 10. mieste s 35 bodmi, keď 11 zápasov vyhrali, 5 remízovali a 10 prehrali. Treba dodať, že z pôvodných 38 bodov získaných na ihrisku im po skončení súťaže odčítali 3 body za inzultáciu rozhodcu v Starej Bystrici.
Najlepším strelcom v ročníku 1994 - 1995 bol Pavol Stratený - 26 gólov.
Družstvo dorastu hralo v ročníku 1994 - 1995 v II. triede okresného majstrovstva. Trénerom bol Pavol Tichý a vedúcim Cyril Kulich. V tomto ročníku skončilo družstvo so ziskom 25 bodov (11 víťazstiev, 3 nerozhodné výsledky a 8 prehier) na 5. mieste. Najlepším strelcom bol Michal Habánek - 32 gólov.

Družstvo žiakov pod vedením trénera Františka Koiša a vedúceho Pavla Černíka sa umiestnilo vo svojej súťaži na 4. mieste so ziskom 17 bodov (zo 16 zápasov).

V ročníku 1995 - 1996 prevzal trénerskú funkciu v družstve dospelých nový tréner Ján Pavlačka. V hráčskom kádri bolo 22 hráčov. Tu nastalo iba veľmi málo zmien. Po jesennej časti 1995 skončilo mužstvo na 10. mieste, keď z 13 zápasov vyťažilo iba 16 bodov.
V tomto súťažnom ročníku sa prihlásilo aj tzv. "B" mužstvo, ktoré zaradili do 4. triedy okresného majstrovstva (Kameničany, Kolačín, Lazy pod Makytou, Tunežice, Roma Prejta, Ladce B, Horná Breznica, Zubák). Na jeseň 1995 získali 7 bodov a skončili na 6. mieste.
Trénerom B mužstva TJ Tatran Ladce bol Milan Bajza.
V sezóne 1995 - 1996 v jesennej časti si veľmi dobre počínalo družstvo dorastu (tréner Pavol Tichý), ktoré vo svojej súťaži - II. triede okresnej súťaže získalo 25 bodov a skončilo predbežne na druhom mieste, čo je najlepšie umiestnenie zo všetkých družstiev v obci.
Žiakov viedol v sezóne 1995 - 1996 nový tréner Pavol Melicher a Milan Hriadel. Na jeseň získali iba 4 body, čo stačilo na 9. miesto.

TJ Tatran Tunežice

V roku 1995 mal výbor TJ Tatran Tunežice pri vedení svojej organizácie ešte zložitejšiu situáciu ako v roku 1994. Boli to otázky finančno-materiálne, ale i organizačné, ktoré zapríčinili mnohé problémy.
Futbalový oddiel v ročníku 1994 - 1995 skončil na 12. mieste v III. triede okresnej súťaže a zostúpil do IV. triedy, kde v jesennej časti 1995 - 1996 zaujal predbežné 4. miesto. Trénerom družstva bol Rudolf Kvasnica a Jozef Vician, vedúcim mužstva Bohumil Kvasnica. Kvalitu výkonov v ročníku 1994 - 1995, ale i v ďalšom období značne ovplyvnila skutočnosť, že podstatná časť futbalistov cestovala za prácou mimo Slovenskej republiky, vždy sa na nedeľu nevracali a tak družstvo nikdy nenastúpilo kompletné.

Futbalisti TJ Tatran Tunežice sa už viac rokov zaraďujú na popredné miesta v súťaži slušnosti. Tak to bolo aj v roku 1995. TJ Tatran Tunežice v roku 1995 viedol výbor v zložení:

• Bohumil Kvasnica, predseda
  
• Milan Letko, tajomník
  
• Jozef Rožník, hospodár - pokladník
  
• Dušan Minárik, člen
  
• Štefan Cák ml., člen výboru.
  

Organizácia mala v roku 1995 počet členov 56, z ktorých väčšinu možno pokladať za aktívnych. Predseda TJ Tatran Ladce za dlhoročnú činnosť v telovýchove (predsedom od roku 1967) bol vyznamenaný ako "Zaslúžilý funkcionár telovýchovy".
Materiálne zabezpečenie, ako som spomínal v úvode, bolo nie najlepšie. Od vyšších telovýchovných organizácií nedostali nijaké finančné prostriedky a tak boli odkázaní na sponzorov, ktorými boli Obecný úrad v Ladcoch, Slovlak Košeca a jednorázovo vypomohli aj Považské cementárne. Zo získaných prostriedkov o.i. kúpili automatickú práčku a motorovú kosačku (Obecný úrad Ladce). Organizácia od roku 1993 žila aj z financií, ktoré získali predajom autobusu AVIA-IKAR.
V septembri 1995 presťahovali klubovňu z Osvetovej besedy do starej školy, čím sa podstatne vylepšili podmienky na činnosť. Budovu dostala TJ do užívania od Obecného úradu v Ladcoch. Sú tam inštalované stolnotenisové stoly k dispozícii mládeži v miestnej časti Tunežice.
Brigádnickej činnosti pri úprave klubovne, ihriska sa zúčastňovali najmä starší členovia.
Tunežičania si pochvaľovali dlhodobú dobrú spoluprácu s TJ Slovlak Košeca, odkiaľ pochádza aj najviac hráčov mužstva v roku 1995 - osem.

Miestny spolok Slovenského červeného kríža

Miestny spolok Slovenského červeného kríža Ladce - Tunežice evidoval v roku 1995 počet členov 360, z toho 70 dôchodcov. Nie všetci členovia však boli aktívni.
Miestny spolok mal vyškolené ošetrovateľky a opatrovateľky, ktoré boli schopné poskytnúť prvú pomoc. Všetky ošetrovateľky boli vybavené lekárničkami s najnutnejším materiálom potrebným k poskytnutiu prvej pomoci. Dôležitou zložkou spolku bol oddiel Mladých zdravotníkov organizovaný v spolupráci so Základnou školou v Ladcoch. Pripravovali ich v základoch zdravotníctva a prvej pomoci. So získanými vedomosťami sa zúčastnili na okresnej súťaži a iných podujatiach mladých zdravotníkov.
Z nich medzi najvydarenejšie patril výlet do ladeckých hôr spojený so zberom liečivých rastlín a nacvičovaním modelových situácií na nácvik prvej pomoci. Výletu sa zúčastnilo okrem detí viac ako dvadsať dospelých, členov SČK.

Výbor organizácie mal v roku 1995 týchto členov:

• Ján Abrahámovský, predseda
  
• Mgr. Gabriela Koštialiková, podpredsedníčka
  
• Anna Ištvániková, tajomníčka
  
• Eva Tichá, pokladníčka
  
• členovia výboru: Júlia Belianová, Valéria Koišová, Margita Kantoríková,
  Anna Králová, Lýdia Sláviková, Anna Mazúrová, Štefan Babečka.

Z ďalšej činnosti treba ešte spomenúť bezpríspevkové darcovstvo krvi (celkom okrem cementárne 12 darcov) a od 22. januára do 18. februára tzv. Valentínova kvapka (celkom 6 darcov).
Aj v roku 1995 upravovali členovia (24 brigádnikov) verejné priestranstvá už po mnoho rokov na tom istom mieste - od novinového stánku po križovatku. Spoločne s inými organizáciami čistili a upravovali hroby na oboch cintorínoch, čistili priestranstvá.
Pre členov usporiadali celodenný zájazd do Bojníc, Trenčianskych Teplíc spojený s večerou a posedením pre všetkých účastníkov.
Za zmienku stojí zber šatstva, ktoré je ešte schopné ďalšieho použitia a výpomoc sociálne slabým rodinám.

Slovenský zväz záhradkárov

Táto organizácia evidovala v roku 1995 počet členov 62, z ktorých drvivá väčšina bola aktívna pri prácach organizovaných výborom hlavne pri ošetrovaní sadu, kosení spoločných priestorov, pri úprave svojich záhrad a predzáhradok i úprave priestorov v obci.
Ani v tomto roku sa nepodarilo zorganizovať výstavu ovocia a zeleniny, okrem iného aj preto, že nebola v roku 1995 dobrá úroda ovocia.

V roku 1995 bol na čele organizácie výbor:

• Jozef Martinák, predseda
  
• Pavol Kalus, tajomník
  
• Juraj Letko, hospodár
  
• členovia: Martinák Emil, Češko Štefan, Čemeš Jozef, Mosoriak Štefan, Kalus Ervín
• Kováčik Marián, predseda kontrolnej komisie.

 

Rok 1995 bol pre členov Lesného družstva v znamení výsadby a ochrany lesa, riešení organizačných otázok, registrácie členstva a ďaších úloh.
Pri ochrane lesa nepriateľom číslo jeden bol kôrovec. Členovia Lesného družstva osadili 12 lapačov a spravili 60 m3 lapárov proti jeho rozširovaniu. Tento škodca v poslednom období zapríčinil, že v roku 1995 museli vyťažiť 678 m3 smreka.
Ako nutná kompenzácia za predchádzajúce ťažby i ťažby v roku 1995 bola výsadba. Venovali sa najmä výsadbe listnatých stromov. Spolu vysadili 13 235 stromkov, z toho 300 kusov smreka, 2 200 kusov duba, 5 085 buka, 5 500 borovíc a 450 kusov smrekovca.
Spolu so spomínanou ťažbou dreviny po napadnutí kôrovcom vyťažili v roku 1995 1 123 m3 drevnej hmoty, z toho 305 m3 v rámci lesného hospodárskeho plánu a 40 m3 polomového dreva a pre samovýrobu poskytli tiež 40 m3 dreva.
Pri všetkých činnostiach odpracovali členovia 4 096 hodín.

V roku 1995 malo Lesné družstvo - pozemkové spoločenstvo v Ladcoch doteraz najväčší príjem - celkom 1 252 622 Sk a výdavok 790 tisíc korún.
Stále pokračovalo spresňovanie registrácie členov. U mnohých nebolo dostatočne preukázané vlastníctvo (dedičské konanie). V rokoch 1993 a 1994 vyplatili odmeny domnelým vlastníkom s tým, že si vlastníctvo vybavia na notárskom úrade. Keďže sa tak v mnohých prípadoch nestalo, výbor nedoporučil ďalšie vyplácanie podielov dovtedy, kým sa proces preukazovania vlastníctva neukončí.

Na čele Lesného družstva - pozemkového spoločenstva v Ladcoch v roku 1995 stál výbor:

• Jozef Martinák, predseda - hospodár
  
• Božena Majeríková, pokladník - hospodár
  
• Ing. Emil Záhradník, hájnik
  
• Ing. Emil Remo, Valentín Bednárik, člen.
  
• Odborným lesným poradcom bol Ivan Kobza.

 

V roku 1995 viedol Urbárske pozemkové spoločenstvo výbor:

• Jozef Martinák, predseda - hospodár
  
• Margita Kantoríková, pokladníčka
  
• Ing. Emil Záhradník, hájnik
  
• Ing. Emil Remo, Ondrej Hriadel, člen.

Urbárske pozemkové spoločenstvo malo 276 členov pasienkového práva, (počet členov horového práva stále nebol presne určený). Urbárske lesy nachádzajúce sa v katastrálnom území Veľkého Košeckého Podhradia ponechali v prenájme Štátnym lesom na základe dohody. Urbárske pasienky sú v riešení s Poľnohospodárskym družstvom Košeca. Ostatok pasienkov v horskej oblasti, na ktorých hospodárili Štátne lesy, obhospodárovalo Urbárske pozemkové spoločenstvo. Sú to pasienky zčasti zarastené kríkmi (pasienky, ktoré JRD málo užívalo a tie, ktoré boli už pred založením JRD vysadené). Bolo to asi 6 - 8 hektárov.
Urbársky dom bol stále v prenájme na obchodné účely, ale novej firme AMV Žilina (Katarína Vyvozilová). Urbárske spoločenstvo dalo urobiť na dome niektoré stavebné opravy a doplnky.
Pre potreby Urbariátu a Lesného družstva v roku 1995 prenajali od obce starší dom (bývalý dom Adolfa Zelíka) a kúpili terénne vozidlo.
V roku 1995 sa vyriešili majetkovo-právne otázky reštitučného charakteru. Na pozemkovom úrade predložili zoznam oprávnených osôb, ktorým vrátili vlastnícke právo na urbárske pasienky odňaté v roku 1950. Celkovému počtu 276 vlastníkov vrátili 75,33 hektára. Asi 5 hektárov nevrátili a budú ich riešiť pri vyrovnaní s pozemkovým fondom.
V hospodárení dosiahli slušné výsledky (440 375 Sk príjmov, 93 356 Sk výdavkov). Tak ako v prípade Lesného družstva, ani Urbárske pozemkové družstvo v Ladcoch nevyplácalo za rok 1995 podiely pre nedostatočné preukázanie vlastníctva členov (neúplné dedičské konanie). Peniaze zostali v rezervnom fonde.

 

V roku 1995 v železničnej stanici Ladce nenastali nijaké podstatné zmeny personálneho, technického ani stavebného rázu.
Prednosta železničnej stanice bol Pavol Fatura, ktorému bolo podriadených 46 zamestnancov (44 plánovaných). Pomerne vysoký počet zamestnancov je zdôvodnený tým, že do celkového stavu sa započítavali aj pracovníci nasamostatnej železničnej stanice Beluša, ktorá bola riadená z Ladiec.

Dopravná intenzita

Nakládka v železničnej stanici Ladce bola v roku 1995 o niečo vyššia ako v roku 1994, čo bol výsledok zvýšených výkonov v Považskej cementárni.
Naložili 449 679 ton v 10 588 vozňoch (nárast oproti roku 1994 na 106,9%).
Vyložili 120 682 ton v 2 845 vozňoch (pokles na 92% oproti roku 1994).
Cez stanicu Ladce prešlo v roku 1995 takmer 17 500 vlakov nákladnej prepravy a rušňov a 23 953 vlakov s prepravou cestujúcich.
V roku 1995 Železnice SR zredukovali počty vlakov na rôznych tratiach, na našej trati Bratislava - Žilina sa však počet vlakov prepravujúcich cestujúcich neznížil.

Tržby v stanici Ladce

Tržby v roku 1995 oproti roku 1994 poklesli na 80,8% a dosiahli výšku 325 711 Sk. Tržby z prepravy tovaru dosiahli 46 154 088 Sk, čo bol nárast oproti roku 1994 na 141,4 %. Vzniklo to zmenou systému účtovania tržieb za prepravu od a po štátnu hranicu. V roku 1995 nezaznamenali v priestoroch železničnej stanice Ladce nijakú dopravnú nehodu.

 

Keďže sa v ostatnom čase dosť často menil názov elektrárne v Ladcoch, uvádzam jeho presné znenie: Slovenské elektrárne, a.s., Vodné elektrárne Trenčín, závod Dubnica nad Váhom, výrobňa Vodná elektráreň Ladce.
Výrobňu v Ladcoch viedli aj v roku 1995 Ivan Fedor a Štefan Zacko.
V oblasti výroby splnili úlohy na 101% a rovnako si plnili aj harmonogramom a plánom stanovené úlohy v opravách, čo zohráva v chode elektrárne podstatnú úlohu. Na turbíne 1 sa robili iba bežné opravy, na 2. turbíne sa vymieňal regulátor otáčok, ktorý je riadený počítačom. Oprava trvala 49 dní. Počas roka sa vykonávali revízie na rozvodoch (110 kilovatovom i 22 kilovatovom).

INÉ PODNIKY

 

V Ladcoch v roku 1995 vykonávali činnosť ešte:

• Anton Jendrol - píla, drevospracujúci podnik,
  
• Palivex s.r.o. - firma zaoberajúca sa exportom a importom palív
  
• Anton Kubáň - zriadil vo svojich priestoroch výrobňu smažených
  zemiakových výrobkov.

POVAŽSKÁ CEMENTÁREŇ, a.s.

 

Rok 1995 sa v cementárni vyznačoval určitými osobitosťami, ktoré sprevádzali hospodársku činnosť a mali značný vplyv na dosiahnuté výsledky, ktoré sa hodnotia ako dobré. Išlo najmä o tieto úlohy:
Vytvorenie dostatočných zásob slinku, stabilizovanú prevádzku rozhodujúcich výrobných uzlov, osobitne rotačnej pece.
Medzi hlavné úlohy patrilo aj dosahovanie vysokej kvality výroby a rovnomernú nakládku podľa objednávok odberateľov. Tu patrila aj obchodná činnosť - predaj nielen cementu, ale aj slinku.
Pozornosť venovali aj výrobe novej minerálnej prísady lanovy a jej vývoz na zahraničné trhy. V obchodnej činnosti sa zaznamenal aj znížený predaj cementu, hlavne za prvé tri štvrťroky, čo bolo výslednicou zvyšovania konkurencie na zahraničných trhoch a orientácie predaja predovšetkým na solventných odberateľov.
S predajom súvisela doprava, ktorá na železnici opäť zdražela. Bolo treba zvýšiť podiel prepravy lodnej do SRN a Rakúska a návrat k využívaniu dopravy cementu autocisternami.
Z investičných úloh to bola výstavba paletizačnej linky a započatie paletizačného a do fólií baleného cementu. Novum bolo aj realizovanie generálnej opravy na konci roka 1995, o čom píšem na inom mieste.
Celkové hodnotenie vyznelo tak, že hospodárske výsledky za rok 1995 boli v súlade so základnými zámermi, vrátane zámerov v sociálnej oblasti.

Vedenie podniku

V riadiacich orgánoch akciovej spoločnosti Považská cementáreň sa v roku 1995 (september - október) uskutočnili viaceré personálne zmeny.

V septembri 1995 uvoľnila Dozorná rada Považskej cementárne Ing. Oldricha Kebíska z funkcie člena predstavenstva a na jeho miesto zvolila Ing. Jozefa Mikušinca. Uvoľnili aj Ing. Jaroslavu Ďurišovú, takže najvyšší orgán spoločnosti - predstavenstvo, malo nasledovné zloženie:

• Ing. Anton Barcík, predseda predstavenstva
  
• Ing. Jozef Mikušinec, podpredseda predstavenstva
  
• Ing. Ivan Horvát, člen predstavenstva (Slovnaft Bratislava)
  
• Ing. Pavol Baranec, člen predstavenstva (Forward Považská Bystrica).

Zmeny nastali aj v dozornej rade Považskej cementárne, kde Ing. Jozef Mikušinec bol nahradený Štefanom Sakalom, ktorého zvolili zamestnanci vo voľbách v októbri 1995.

Dozorná rada mala potom toto zloženie:

• JUDr. Bruno Čanády, predseda (Fond národného majetku)
  
• Ján Kvorka (FNM)
  
• Ing. Marián Pavlásek (FNM)
  
• Jaroslav Michálek (FNM)
  
• Anton Malovec (Považská cementáreň)
  
• Štefan Sakala (Považská cementáreň).

Výkonné vedenie sa tiež zmenilo. Po uvoľnení Ing. Oldricha Kebíska z funkcie generálneho riaditeľa, zvolilo v septembri predstavenstvo nového generálneho riaditeľa. Generálny riaditeľ uvoľnil z funkcie ekonomickú riaditeľku v súvislosti s jej odchodom do bankovej sféry a menoval novú ekonomickú riaditeľku, obchodného riaditeľa a personálneho riaditeľa.
Výkonné vedenie malo potom toto zloženie:

• Ing. Anton Barcík, generálny riaditeľ
  
• Ing. Jozef Mikušinec, technický riaditeľ
  
• Ing. Pavol Martauz, výrobný riaditeľ
  
• Ing. Anton Janík, obchodný riaditeľ
  
• Ing. Mária Kebísková, ekonomická riaditeľka
  
• Ing. Peter Šumaj, personálny riaditeľ.

Mimoriadne valné zhromaždenie

Mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov sa konalo 15. decembra 1995. Zhromaždenie akcionárov spoločnosti Portlandcement, a.s., Ladce sa oboznámilo so skutočnosťou, že 1. 12. 1995 sa podpísala zmluva medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a spoločnosťou Portlandcement. Rovnako akcionárov informovali o činnosti akciovej spoločnosti od jej vzniku, o premene listinných cenných papierov na zaknihované. Na zhromaždení schválili zmenu stanov, ako ju navrhlo predstavenstvo. Na záver Ing. Anton Barcík, ktorý valnému zhromaždeniu predsedal, vysvetlil postup privatizácie. Zdôraznil, že hlavným motívom zakladateľov bolo dosiahnuť (napriek snahám zahraničných firiem), aby cementáreň zostala v rukách domácich a umožnilo sa zamestnancom spolurozhodovať o ďalšom vývoji.

Priebeh privatizácie

Zmluvu o predaji a kúpe akcií akciovej spoločnosti Považská cementáreň podpísali 1. decembra 1995 štatutárni zástupcovia Fondu národného majetku SR Ing. K. Danys, podpredseda výkonného výboru a Ing. Pinkava, riaditeľ sekcie priamych predajov a za účasti generálneho riaditeľa Ing. A. Barcíka štatutárni zástupcovia akciovej spoločnosti Portlandcement, a.s., Ladce Ing. Anton Janík, predseda predstavenstva a Ing. Viera Rafajová, podpredsedníčka predstavenstva. Predávané akcie predstavovali 58%-ný podiel zo základného imania Považskej cementárne.
Týmto aktom bol zavŕšený proces úsilia a.s. Portlandcement, ktorej vysoký podiel akcií vlastnia zamestnanci cementárne. Vysoká účasť zamestnancov nemá obdobu v celej Slovenskej republike.

Zopakujeme si rozhodujúce kroky, ktoré viedli k dosiahnutiu takéhoto výsledku privatizácie:

8. novembra 1993 Založili obchodnú spoločnosť Portlandcement, s.r.o. piatimi členmi vrcholového vedenia podniku.

14. decembra 1994 Rozšírenie spoločnosti Portlandcement o 12 vedúcich útvarov podniku.

13. júla 1995 Predložili privatizačný podnet na Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR, v ktorom boli splnené všetky kritériá stanovené pre nového nadobúdateľa časti akcií Považskej cementárne.

31. júla 1995 Premena obchodnej spoločnosti Portlandcement, s.r.o. na akciovú spoločnosť. V zakladateľskej zmluve zakladatelia - upisovatelia akcií garantovali záväzok zapojiť ďalších zamestnancov do privatizácie cementárne.

10. augusta 1995 Predstavenstvo Portlandcement, a.s., Ladce schválilo predaj listinných cenných papierov odplatným prevodom dočasných listov na meno od predávajúcich upisovateľov na kupujúcich, t.j. zamestnancov cementárne. Cenné papiere od 17 zakladateľov kúpilo celkom 437 zamestnancov cementárne.

5. októbra 1995 Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky schválilo uznesenie a vydalo rozhodnutie o priamom predaji 58% akcií Považskej cementárne, a.s., Ladce pre kupujúceho Portlandcement, a.s., Ladce. Treba podotknúť, že uznesenie zo septembra o predaji 46% nerealizovali.

27. novembra 1995 Výkonný výbor Fondu národného majetku SR schválil zmluvu o odplatnom prevode akcií Považskej cementárne, a.s. pre kupujúceho Portlandcement, a.s.

1. december 1995 Podpísanie zmluvy o predaji akcií Považskej cementárne medzi predávajúcimi a kupujúcimi. Súčasne podpísali aj zmluvu o zriadení záložného práva k akciám v Stredisku cenných papierov.

Pravda, ani táto rekapitulácia najdôležitejších bodov procesu privatizácie nevystihuje všetko, čo sa muselo podniknúť. O problematike privatizácie Ladeckej cementárne sa často písalo v dennej tlači, hovorilo v televízii i rozhlase. K urýchleniu a zabezpečeniu toho, aby cementáreň privatizovali zamestnanci, slúžila aj návšteva podpredsedu Národnej rady SR Jána Ľuptáka a prezidenta Fondu národného majetku SR Š. Gavorníka, ktorí si prezreli niektoré prevádzky cementárne a zúčastnili sa na verejnom zhromaždení.
Počas celého obdobia registrovali príslušné orgány SR vysoký záujem hlavne zo zahraničných firiem, ktoré som už vymenoval v zápise kroniky v roku 1994. Tento záujem zahraničných firiem nebol vždy nezištný, často sledovali hlavný záujem - ochranu vlastných trhov. Až na treťom výberovom konaní rozhodla argumentácia, aby cementáreň, resp. jej podstatná časť, zostala v rukách tých, ktorí ju priviedli k prosperite.

Akcie Portlandcementu

Základné imanie Považskej cementárne, a.s., Ladce bolo rozdelené
na 338 495 akcií. Percentuálne rozdelenie akcií bolo takéto:
196 328, teda 58 % akcií Portlandcement Podľa toho je aj zložené valné zhromaždenie, kde je z radov zamestnancov (v tom čase 446) spolu 461 akcionárov.
39 % akcií patrí Fondu národného majetku SR
3 % na reštitučný fond.

Zakladatelia Portlandcement, a.s., Ladce sa v zakladateľskej zmluve rozhodli upísať plnú výšku základného imania a tak spoločnosť vznikla bez výzvy na upisovanie akcií. Podľa Stanov spoločnosti je zakladateľ (akcionár) povinný splatiť plnú výšku základného imania (v tomto prípade 1 000 Sk za akciu) do jedného roka od vzniku spoločnosti. Pri zápise do Obchodného registra zaplatili základné imanie vo výške 30%.

Zvýšenie miezd robotníkov

Vedenie a.s. na zasadnutí dňa 30. októbra 1995 rozhodlo o 10%-nom zvýšení hodinových taríf robotníkov s účinnosťou od 1. novembra 1995 a to tak, že o 5% sa zvýši hodinová tarifa každého robotníka a ďalších 5% rozdelia kompetentní pracovníci podľa určených zásad. Toto bolo však už druhé zvýšenie (prvé v I. štvrťroku) a tak celkové zvýšenie bolo v roku 1995 o 22,4%.

Generálna oprava po novom

Zaužívaným termínom generálnych opráv výrobných zariadení v cementárni bol začiatok kalendárneho roka. Vedenie a.s. presunulo termín generálnych opráv preto, aby sa plánované opravy rozložili na dlhšie obdobie tak, aby bolo možné väčšinu prác zvládnuť vlastnými silami. Ďalej išlo o to, aby sa skrátilo časové obdobie medzi nákupom materiálu a náhradných dielov, lepšie sa zosúladil vývoj stavu zásob a presunul nákup materiálu a náhradných dielov do obdobia lepšej platobnej schopnosti. Rozpočet na generálne opravy bol 77 miliónov korún.
V priebehu opráv (december 1995) sa ukázalo, že termín na získanie náhradných dielov bol prikrátky a tak sa musel pôvodný plán opráv zredukovať. Nepodarilo sa ani realizovať úlohu minimalizovať náklady na nadčasovú mzdu. Svoju úlohu zohralo i chrípkové obdobie a veľká absencia pracovníkov. Aj tak hodnotili generálne opravy ako úspešne vykonané, čo potvrdil nábeh zariadení do prevádzky.

Najdôležitejšie udalosti

Veľký dopyt bol v roku 1995 po novom výrobku LANOVA Považskej cementárne, a.s., Ladce na našom i zahraničnom trhu. Vývoj ukončili v roku 1993 a už druhý rok ho úspešne predávajú. Výrobok je založený na vlastnostiach vysokopecnej granulovanej trosky. Zmes cementu a minerálnej prísady LANOVA dáva produktom väčšiu použiteľnosť a vyššiu trvanlivosť.
V roku 1995 sa konalo rokovanie na povolenie banskej činnosti do roku 2000. Bola to dôležitá súčasť prípravy dobývania suroviny v lome Butkov. Záväzné boli nariadenia Banského úradu v Prievidzi. Hovorilo sa pritom aj o možnom rozšírení ťažby v súvislosti s pripravovanou stavbou diaľnice D1.
Koncom októbra 1995 sa pracovníci cementárne zúčastnili na konferencii o moderných technológiách vo výrobe stavebných látok, ktorú usporiadala Vedeckotechnická spoločnosť HIROCEM.
V novembri a decembri 1995 sa zúčastnili pracovníci baliarne školenia v Spolkovej republike Nemecko. Dodávateľom zariadení rotačnej baličky, váhy, nastreľovacieho automatu a trhača vriec bola nemecká firma HAVER-BOECKER so sídlom v Oelde.
Dôležitou poradou na prerokovanie prepravy tovarov, taríf a celej problematiky spolupráce so železnicou bolo rokovanie zástupcov závodu (Ing. Janík) a zástupcov železnice na pôde generálneho riaditeľstva Slovenských železníc.
Posledný novembrový víkend sa v Uhrovci konali Dni Alexandra Dubčeka. Otvorili pamätnú sieň, na čom sa zúčastnili i členovia vedenia Považskej cementárne. Stretnutie Ing. A. Barcíka a Ing. Antona Janíka s predsedom nadácie Alexandra Dubčeka, Dr. Pavlom Dubčekom a s čestným predsedom nadácie Ladislavom Ťažkým sa nieslo v znamení budúcej spolupráce cementárne s nadáciou.
Dňa 8. decembra 1995 sa v cementárni konala výročná členská schôdza Dobrovoľného požiarneho zboru pri Považskej cementárni.
Už tradične usporiadalo vedenie cementárne a Závodný výbor odborového zväzu Deň stavbárov. Uskutočnili ho dňa 7. júla 1995 na ihrisku TJ Tatran, kde bol medzistrediskový turnaj vo futbale a potom v kultúrnom dome spoločenské posedenie pri hudbe "Orion" z Púchova.

Pracovníci lomovej prevádzky si každoročne pripomínajú sviatok sv. Barbory - patrónky baníkov. V tomto roku boli oslavy v chate Cementár v Belušských Slatinách. Tento rok oslávili svoj sviatok spolu s manželkami.
Tradičné bolo i stretnutie bývalých pracovníkov cementárne, ktoré sa v roku 1995 konalo 8. decembra. Vysoká účasť - okolo 270 pracovníkov, dokumentovala neustály záujem o dianie v ich bývalom podniku. K dobrej nálade prispela detská dychová hudba ZŠ Ladce.
Dňa 16. decembra 1995 usporiadal výrobný úsek cementárne stolnotenisový turnaj TOP 8. Bol to prvý ročník, dobre usporiadaný po spoločenskej i športovej stránke. Vo finále sa stretli Ing. Tiso a Ing. Ježo. Prvým víťazom sa napokon stal Ing. Tiso.
19. decembra 1995 sa stretli členovia vedenia a.s. Považskej cementárne so zástupcami odborov podniku, kde si navzájom vysvetlili svoje budúce úlohy a priority spolupráce.
Zaujímavý je pohľad do platobných otázok cementárne. Často sa stávalo, že odberateľ cementu dodávku jednoducho nezaplatil. V podniku sa zaužívalo pravidlo, že po troch mesiacoch urgencií sa prípad dal na súd. Takto bolo v roku 1995 podaných na neplatičov 217 žalôb. Častými dlžníkmi boli podniky, ktoré boli už v likvidácii a vyskytli sa aj prípady podvodných nákupov.
Rok 1995 možno z hľadiska zásadných zmien v cementárni pokladať za historický. Zmena vo vlastníckych vzťahoch, niektoré nové technológie a najmä vysoká kvalita výrobkov dávali možnosť dobrého predaja, teda faktora, ktorý hýbe výrobu a potom i prosperitu našej najstaršej cementárne v Slovenskej republike.

POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO

 

Významné obdobie

Hodnotenie hospodárenia činnosti Poľnohospodárskeho družstva Košeca spadá do obdobia 150. výročia družstevníctva na Slovensku, čo malo význam nielen pre slovenské, ale i európske a svetové družstevníctvo.
22. augusta 1995 schválila vláda Slovenskej republiky správu o poľnohospodárstve a potravinárstve na Slovensku, čo je tiež určitý medzník v živote poľnohospodárskych družstiev.
Vo februári 1995 sa predstavenstvo družstva zaoberalo Nariadením vlády 208/94 o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku. Podľa týchto nariadení je družstvo povinné platiť nájomné za pôdu, ktorú užíva. Súčasne schválili bonitné triedy a ich ceny, výšku nájomného za ornú pôdu 0,3 % a za lúky a pasienky 0,05 %.
Úlohy na rok 1995 boli schválené na výročnej členskej schôdzi, ktorá sa konala 10. marca 1995. V ďalšom zápise sa hodnotia práve tieto úlohy.

Pracovníci a členovia

Za rok 1995 ubudlo 30 členov a rovnako aj prijatých bolo 30. Celkový stav k 31. decembru 1995 bol 269 pracovníkov, z toho 234 členov a 35 zamestnancov. Zaujímavosťou je, že z toho bolo 160 mužov a 109 žien. Družstvo zamestnávalo 13 pracovníkov so zníženou pracovnou schopnosťou.

Predstavenstvo družstva

V systéme riadenia a organizácie sa za rok 1995 nič podstatného nezmenilo. V predstavenstve boli tí istí členovia ako v roku 1994 a ani organizačná štruktúra sa nezmenila - bola teda členená na strediská:
Výrobné stredisko Košeca, Ladce, Ilava, Košecké Podhradie, Horná Poruba, stredisko špeciálnych plodín, mäsovýroba, výstavba a služby.
Predstavenstvo zasadalo každý mesiac a podľa potreby. Tak napr. v mesiaci január a február prerokovávali hlavne náplň podnikateľského zámeru na rok 1995, v marci schválili odpredaj bytových jednotiek v Ilave, v apríli sa zaoberali jarnými poľnohospodárskymi prácami a činnosťou Zväzu poľnohospodárskych družstiev. V letných a jesenných mesiacoch to boli hlavne poľnohospodárske práce súvisiace so zberom úrody a prípravou pôdy na ďalšie obdobie. V auguste prerokovali však i žiadosť firmy KTE na odpredaj nehnuteľností s kladným výsledkom.

Rastlinná výroba

V rastlinnej výrobe bola výroba obilovín zabezpečovaná na výmere 692 hektárov, z toho pšenica na 364 ha, raž na 47 ha, jačmeň 237 ha a triticale na 38 hektároch.
Celkom sa vyrobilo 2 614 ton obilia s výnosom 3,75 tony na hektár. Najväčší priemerný výnos dosiahli v stredisku Ilava - 4,61 tony a v Ladcoch 4,10 tony z hektára. Pšenica v celom družstve mala priemerný výnos 4,36 t, jačmeň jarný 3,33 t, raž 2,53 t, triticale 2,13 tony z hektára. Celú výrobu obilia rozdelili podľa potrieb jednotlivých výrobných stredísk a požiadaviek na zabezpečenie živočíšnej výroby.
Na zabezpečenie osivového fondu 547 ton na zabezpečenie vlastných osív 21
predaj na naturálie 331 kŕmny fond 625 vlastný kŕmny fond 1 088 tony.

Vlastný kŕmny fond bol určený na výrobu kŕmnych zmesí, ktoré vyrábali v stredisku Ladce. Tento zámer sa ekonomicky osvedčil, keď náklady na 1 metrický cent boli až o 80 Sk nižšie, ako pri dodávkach z nákupných organizácií.

Ozimnú repku pestovali na výmere 100 hektárov a dosiahli v priemere 2,29 tony z hektára. Najlepšie bolo stredisko Ladce (2,79 t). I naďalej pokladali v PD Košeca za najdôležitejší fakt pri rastlinnej výrobe jej rentabilitu, pričom najhlavnejším ukazovateľom popri dosiahnutej cene na trhu sú náklady na výrobu. Napr. pri vývoze pšenice boli náklady dosť vysoké a veľmi diferencované medzi jednotlivými strediskami, čo je výsledok najmä rôznych podmienok. Náklad na 1 q pšenice bol v Ladcoch 258 Sk, v Ilave 230 Sk, ale v Košeckom Podhradí už 550 Sk. Pri pestovaní repky ozimnej boli rozdiely ešte markantnejšie. V Ladcoch vyrobili 1 q za 394 Sk, v Košeci však za 710 Sk a boli stratoví.
Náklad na výrobu metrického centu cukrovej repy za rok 1995 bol v Ladcoch 135 Sk, v Ilave 107 Sk. Priemerná cena, za ktorú družstvo repu predalo bola 92 Sk. A tak celková strata na cukrovej repe bola v roku 1995 vo výške 446 000 Sk.
V rastlinnej výrobe celkom, iba pšenica a repka olejná boli rentabilné, na ostatné plodiny sa doplácalo.
Rovnako v stredisku špeciálnych plodín bola výroba stratová, rentabilné bolo iba pestovanie ranných zemiakov. Stratová bola všetka zelenina, ktorú pestovali: kapusta skorá, poloskorá i neskorá, mrkva, petržlen, paštrnák, zeler. Tak isto úroda z ovocných stromov a kríkov nebola príliš vysoká, náklady na zber boli vysoké a predajné ceny nízke.
Celé stredisko špeciálnych plodín malo stratu 450 000 Sk.
Kladné výsledky sa dosiahli v zabezpečovaní krmovinovej základne. Krmovín bolo dostatok na všetkých strediskách, osobitne dobrá bola situácia v stredisku Ladce. Chýbajúce niektoré druhy krmovín na jednotlivých strediskách doplňovali z tých stredísk, kde bol prebytok (Ladce, Horná Poruba).

Živočíšna výroba

K 31. decembru 1995 vlastnilo Poľnohospodárske družstvo Košeca nasledovné počty hospodárskych zvierat:

• Hovädzí dobytok celkom 1 123 kusov, z toho kravy 595 kusov.
  
• Ošípané spolu 2 225 kusov, z toho prasníc 113 kusov.
  
• Ovce spolu 278 kusov, z toho bahníc 201 kusov.
  

Počet hovädzieho dobytka sa zvýšil oproti roku 1994 o 70 kusov a počet ošípaných narástol o 400 kusov.

Úžitkovosť jednotlivých hospodárskych zvierat nebola rovnaká a rozdiely medzi strediskami boli niekedy dosť veľké. Značne sa zlepšila situácia v Ladcoch, kde dosiahli dojivosť na jednu dojnicu za rok 3 468 litrov, čo je zvýšenie oproti roku 1994 o 412 litrov. V ostatných strediskách dojivosť poklesla.
Družstvo za rok 1995 dodalo na trh 1 397 955 litrov mlieka (menej ako v roku 1994 o 56 000 litrov). Pri dodávkach mlieka sa však najviac hodnotí kvalita, teda zaradenie do jednotlivých akostných tried. V I. triede dodali zo strediska Ladce 56%, v II. triede 29%, v III. akostnej triede 8 % a neštandardného mlieka bolo 15%. Najhoršie boli strediská Košeca - v I. kategórii 6% a Košecké Podhradie - v I. kategórii nič. Ilava a Horná Poruba boli lepšie ako stredisko Ladce. Celé družstvo malo mlieko zatriedené: v I. triede - 53%, v II. triede - 21%, v III. triede - 10% a neštandardu bolo 11%. Na základe takéhoto hodnotenia kvality sa dosiahla realizačná cena (Ladce 6,64 Sk).
Náklady na výrobu jedného litra mlieka boli však oveľa vyššie (v Košeci 11,10 Sk, v Ladcoch 9,10 Sk a v ostatných strediskách nad 10 korún).
Chov kráv v družstve bol v roku 1995 stratový o viac ako 3 milióny korún. Najväčšiu stratu zaznamenali v Košeckom Podhradí - viac ako 700 000 Sk, najnižšiu v Ladcoch - 328 000 Sk. Ostatné kategórie hovädzieho dobytka dosiahli stratu 4 milióny 800 tisíc korún.
V chove ošípaných zaznamenali tiež straty, za celé družstvo celkom 2 318 000 Sk. V Ladcoch bol predvýkrm a výkrm ošípaných a aj tu bola strata viac ako 400 tisíc korún.
V chove oviec je strata za rok 1995 viac ako 300 000 Sk. Ovce chovali iba v stredisku Košeca.

Celkové hospodárenie

Aby sa dali budúcim záujemcom o kroniku a o Poľnohospodárske družstvo porovnávať výsledky hospodárenia za jednotlivé roky, uvádzam tabuľku (v Sk), ktorú uviedlo na výročnej členskej schôdzi vedenie družstva:

Stredisko	zámer 1995	skutočnosť 95	rozdiel
Košeca Ladce Ilava Koš. Podhradie Horná Poruba	-1 462 000 -801 000 -930 000 -1 742 000 -1 288 000	-3 173 000 -1 148 000 -1 957 000 -3 683 000 -1 493 000	-1 711 000 -347 000 -1 027 000 -1 941 000 -205 000

Výroba špeciálnych plodín mala plánovaný zisk 307 000 Sk, v skutočnosti mala stratu 451 000 Sk. Mäsovýroba mala plánovaný zisk jeden a pol milióna korún, skutočne jej chýbalo 63 000 Sk. Výstavba bola zisková o 106 tisíc korún. Služby boli stratové o 833 Sk. Družstvo malo celkove plánovanú stratu 5 a pol milióna Sk, skutočnosť však bola 6 667 000 Sk.
Ešte treba povedať niečo o najúspešnejšom stredisku - stredisku mäsovýroba. V roku 1995 spracovali 728 ton mäsa. Napr. kráv 152 ton, výkrmových ošípaných 440 ton, 73 ton býkov, 3 tony teliec atď. Produkcia v tomto stredisku vyjadrená v peniazoch bola 34 488 000 Sk, čo je o 269 tisíc korún viac ako v roku predchádzajúcom, na čo však malo vplyv zvýšenie cien mäsa.

Stredisko výstavby uskutočnilo v roku 1995 okrem údržbárskych a menších rekonštrukčných prác najväčšiu stavbu pri prestavbe skladu umelých hnojív v Ilave. Betonárka a štrkovňa realizovali výrobu v hodnote viac ako 2 milióny korún.
Z faktov, ktoré som uviedol v zápise o Poľnohospodárskom družstve Košeca a v ňom i stredisko Ladce je vidieť, že poľnohospodári zápasia s podobnými ťažkosťami ako v roku 1994 a prakticky od roku 1990. Nepriaznivé ekonomické prostredie, najmä drahé vstupy do výroby a nízke realizačné ceny vyrobených produktov nedovolili družstevníkom v roku 1995 priblížiť sa k vytúženej rentabilite.