Rok 1996 bol v znamení netypického počasia. Dlhá zima trvala až do apríla, keď 1. - 4. tohoto mesiaca napadlo 30 cm snehu. Ďalšie mesiace boli veľmi suché a od polovice júla, v auguste a v septembri daždivé počasie. November - jeho prvá polovica bola teplá, veľmi priaznivá na zber úrody.

Politická situácia na Slovensku sa oproti predchádzajúcemu roku príliš nezmenila. Politický boj medzi vládnucou koalíciou a opozíciou naďalej vyúsťoval do osobných sporov. Veľa kritiky od prostých občanov smerovalo na kriminalitu, nezamestnanosť i na neprehľadnú privatizáciu. Najvážnejšou politicko-administratívnou záležitosťou, ktorá sa týkala každého občana, bola územná reorganizácia. Na území Slovenskej republiky sa vytvorili nové územné celky: kraje a okresy. Reorganizácia sa uskutočnila v druhej polovici roka 1996 s definitívnou platnosťou od 1. januára 1997. Dňa 31. augusta 1996 Krajský úrad v Trenčíne a mesto Trenčín poriadali slávnosť oficiálneho vyhlásenia Trenčianskeho kraja, ktorého sa zúčastnili aj funkcionári a niektorí občania z Ladiec. Podobná oslava sa uskutočnila 11. októbra 1996 v Ilave na oslavu udelenia osvedčenia okresného sídla mestu Ilava. Bývalý okres Považská Bystrica sa rozdelil na tri okresy tak, ako to bolo pred rokom 1960: Považská Bystrica, Púchov a Ilava. Všetky tri sa pričlenili do Trenčianskeho kraja.

V obci samotnej sme zaznamenali viacero podujatí, akcií a aktivít, z ktorých spomeniem okresné oslavy výročia SNP v Ladcoch, Večer poézie a odhalenie pamätnej tabule Pavlovi Koyšovi, veľké rozšírenie plynofikácie, predĺženie vodovodného potrubia, modernizáciu telefónnej siete a niektoré ďalšie. O všetkých píšem podrobnejšie ďalej.

Občania opäť, tak ako v roku 1993, podávali tzv. majetkové priznanie podľa zákona SNR z roku 1992. Podávali ho všetky fyzické osoby, ktoré mali v Slovenskej republike trvalý pobyt. Majetkové priznanie sa podávalo na obecnom úrade do 30. apríla 1996 podľa stavu k 1. januáru 1996. Muselo obsahovať všetok nehnuteľný majetok, hnuteľné veci, majetkové práva a iné majetkové hodnoty. Akcia slúžila najmä na to, aby správca dane zistil prírastky majetku. V Ladcoch podala priznanie drvivá väčšina občanov, ktorých sa to týkalo.

Na záver roka 1996 prehovoril v miestnom rozhlase starosta obce Ferdinand Bušík. Okrem iného želal občanom, aby bol nový rok 1997 rokom lásky a porozumenia, prial občanom vzájomnú úctu, ohľaduplnosť v rodinách, toleranciu v medziľudských vzťahoch, pokoj a mier, vytrvalosť a optimizmus do budúcnosti.

Večer o 23.30 hodine dňa 31. decembra 1996 sa zišli občania na križovatke v Ladcoch, aby privítali nový rok 1997 a pripomenuli si 4. výročie vzniku Slovenskej republiky. K oslave pripravili aj ohňostroj.

 

Počet obyvateľov

Na konci roku 1996 bolo v Ladcoch celkom 2667 obyvateľov.
Do obce sa prisťahovalo 34 osôb, spolu s novonarodenými pribudlo 59 obyvateľov. Odsťahovalo sa 32 občanov, spolu so zomretými ubudlo 68 obyvateľov. Takže sme zaregistrovali pokles počtu obyvateľov Ladiec o 9 občanov.

V roku 1996 sa narodili

Alexandra Majtánová Alžbeta Balušíková Anežka Horváthová Dana Uríčková Lucia Hermanová Lucia Kalusová Mária Váňová Michaela Dolinková Natália Gachová Natália Gajdošová Patrícia Maárová Simona Ďurovcová Veronika Makasová

Adam Šotkovský Erik Hofstädter Erik Kvasnica Filip Kollár Kristián Minárik Marián Bielak Martin Letko Martin Mikuška Patrik Kútny Patrik Zajac Radovan Slávik Sebastián Hlavatý Tibor Baláž

Celkom sa narodilo 26 detí, z toho 13 chlapcov a 13 dievčat.

V roku 1996 zomreli

Bieliková Marta (64) Ďurovcová Simona (jeden deň) Gerbelová Anna (89) Horváthová Anežka (1 mesiac) Janková Helena (80) Kalusová Jozefína (58) Kalusová Mária (66) Kočišíková Helena (73) Kováčová Eva (81) Kunčevová Mária (75) Kvasnicová Anna (84) Margušová Mária (82) Martináková Rozália (93) Melicherová Jozefína (87) Szegényiová Katarína (75) Štefancová Anna (73)

Belian František (57) Cibiček Jaroslav (66) Gajdošík Augustín (92) Gapko Tomáš (76) Hatoka Emanuel (61) Holík Karol (42) Hriadel Jozef (70) Hrubo Milan (59) Jánošík Štefan (70) Král Bohumil (49) Král Valentín (70) Kuman Karol (71) Lucký Augustín (88) Martinák Ladislav (82) Petrík Vincent (71) Rudinský Ján (76) Slávik Milan (57) Szegényi Jozef (75) Zajac Bohumír (63) Živčič Ján (43)

Celkom zomrelo 36 občanov, z toho 16 žien a 20 mužov. Priemerný vek zomretých bol 71,4 roka. Do toho nie sú započítané deti, ktoré zomreli deň, resp. mesiac po narodení.

Najstaršími občanmi, ktorí v roku 1996 zomreli, boli Rozália Martináková 93-ročná a Augustín Gajdošík 92-ročný.

V tomto roku na následky ťažkej choroby zomrel aj náš bývalý občan a v nedávnom období právnik na obecnom úrade 72-ročný JUDr. Rudolf Beňo.

Občianske podujatia

Zbor pre občianske záležitosti, matrikárka obecného úradu za prispenia ďalších organizácií a inštitúcií v roku 1996 pripravili niekoľko aktov a podujatí.

Dňa 15. marca 1996 usporiadali uvítanie detí v obradnej miestnosti Obecného úradu v Ladcoch. Zúčastnilo sa ho 19 detí s rodičmi, starosta, účinkovali deti Materskej školy v Ladcoch a spevácky krúžok žien.

Podobné podujatie pre deti narodené v druhej časti roku 1996 pripravili 13. decembra 1996.

26. júna 1996 sa za spolupráce Zboru pre občianske záležitosti a Obecného úradu v Ladcoch konalo odovzdávanie výučných listov absolventom Odborného učilišťa v Ladcoch.

28. júna 1996 v obradnej miestnosti Obecného úradu sa rozlúčili s absolventami ôsmeho ročníka Základnej školy v Ladcoch.

Okrem týchto tradičných slávností treba ešte spomenúť stretnutie poslancov obecného zastupiteľstva a predstaviteľov politických strán, hnutí, organizácií a spolkov dňa 1. januára 1996, kde si pripomenuli 3. výročie vzniku Slovenskej republiky a zhodnotili rok 1995 v obci Ladce.

 

Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch sa zaoberalo mnohými spoločenskými, ekonomickými, ekologickými a inými problémami, ktoré sa týkali bezprostredne občanov. V tejto časti kroniky vyberám opatrenia a uznesenia, ktoré riešili otázky v právomoci obecného zastupiteľstva tak, ako sa prerokovávali na jednotlivých zasadaniach počas roku 1996.
Hlavným poslaním zasadania dňa 25. januára 1996 bolo schválenie hospodárskych výsledkov v roku 1995 a schválenie rozpočtu na rok 1996.

• Celkové príjmy v roku 1995 boli 10 643 000 Sk z toho úver 1 200 000 Sk.
  
• Rozpočtové výdaje za rok 1995 6 519 000 Sk
  
• Investičné výdaje 2 061 000 Sk. V rozpočte na rok 1996 sa počíta s vyššími výdavkami i príjmami.
  
• Príjem 11 479 000 Sk
  
• Výdaj 11 816 000 Sk
  
• Prevod z roku 1995 je 1 482 000 Sk.
  

Na tom istom zasadaní konštatovali, že z obecného úradu odišiel Ing. Milan Pikora (naďalej bude pracovať na čiastočný úväzok). Odchádza aj právnik JUDr. Rudolf Beňo a na jeho miesto prijali JUDr. Ľudovíta Volníka, tiež na čiastočný úväzok.
Začala sa riešiť otázka výstavby garáží, na starosť to dostala stavebná komisia, ktorá neskôr vypracovala tri varianty. Poslanci prerokovali a schválili vybudovanie odbočky z trasy plynovodu do Tunežíc k bytovkám v Záhradnej ulici.
Poslanci schválili návrh poplatkov na cintoríne a pohrebné služby v obci. Schválili ako záväzné nariadenie číslo 1/1996, ktorého časť uvádzam ďalej.

29. februára 1996 zvolili nového predsedu stavebnej komisie, ktorým sa stal Ing. Vojtech Mikloši. Toto zasadanie sa zaoberalo investičnými úlohami, ktoré sú pre obec veľmi nutné, ale nie sú pokryté rozpočtom. Išlo najmä o práce na verejnom osvetlení, miestnom rozhlase, rozšírenie cintorína a jeho ozvučenie, opravy chodníkov na Hviezdoslavovej ulici, opravy striech, izolácie bytoviek, plynofikácia, opravy pomníkov a ďalšie práce v hodnote okolo 4 miliónov korún.
Na zasadaní sa zaoberali aj prípravou osláv 600. výročia prvej písomnej zmienky o Tunežiciach. Poslanci poverili členov zastupiteľstva, ktorí sú z Tunežíc (J. Turzík, Kvasnica, Kováč), aby v spolupráci s ďalšími občanmi vypracovali návrh na podujatia v rámci týchto osláv.
Prerokovali iniciatívny návrh na projekt "Centrum voľného času" pre mládež v obci s možnosťou realizovať ho v Dome kultúry v Ladcoch.
28. marca 1996 prerokovali poslanci otázku plynovodu, zmeny projektu na ulici Hviezdoslava.
Poslanci z Tunežíc informovali o príprave osláv 600 rokov Tunežíc.

Z radov občanov sú ustanovené dve komisie: technická (vylepšenie verejných priestranstiev a budov) a kultúrna komisia na prípravu podujatí. Celkové náklady sa predpokladajú na 174 000 korún.
Pri obecnom zastupiteľstve bola ustanovená finančná komisia, ktorá bude v budúcnosti riešiť finančné záležitosti obce (rozpočet, vymáhanie nedoplatkov od podnikateľov, na dani z nehnuteľností a pod). Za predsedu zvolili Pavla Faturu.
16. apríla 1996 na zasadaní obecného zastupiteľstva poslanci jednomyseľne odsúhlasili Všeobecne záväzné nariadenie o cintorínoch, o prenájme miesta na cintoríne a poplatky za pohrebné služby. Občania si budú platiť za vykopanie obyčajného hrobu 1000 Sk, prehĺbeného hrobu tiež 1000 Sk, za vykopanie hrobu pre dieťa 500 Sk a nemluvňa 200 Sk. Všeobecne záväzné nariadenie o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve sa v obci Ladce stalo platným od 1. mája 1996. V úvodnom ustanovení sa uvádza, že správcom pohrebiska (cintorína) je Obecný úrad v Ladcoch. Stará sa, aby cintorín bol v poriadku a prideľuje miesta pre hroby, hrobky a urny. V ďalších častiach sa definujú pochovávacie obvody, hovorí sa o prepožičaní miesta pre hrob, stanovujú sa rozmery hrobových miest. Článok číslo 5 uvádza cenník za prepožičanie miest a to pre jednotlivcov a partnerov - manželov. Poplatky boli stanovené na 10 rokov - potom sa zvyšujú o 100 % a po 20 rokoch sa už miesta neprenajímajú. V ďalšom ustanovení poslanci schválili zásady o dočasnom uložení mŕtveho, pochovávacej povinnosti, ukladaní telesných pozostatkov do hrobu a ďalších otázkach spojených s pochovávaním mŕtveho. Ukladá sa povinnosť pri akejkoľvek stavbe, či stavebnej úprave cintorína mať povolenie správcu cintorína - teda Obecného úradu v Ladcoch. Všeobecne záväzné nariadenie ďalej uvádza, ako označovať hrobové miesta, ako sa o hroby starať, zánik práva na prepožičané miesto. Na záver schválili zásady o prístupe na cintorín, o správaní sa na cintoríne a sankcie pri porušovaní zásad. (Všeobecne záväzné nariadenie v plnom znení je uložené aj v dokumentačnom archíve kroniky v časti roku 1996).

26. apríla 1996 prijali poslanci demisiu z funkcie poslanca obecného zastupiteľstva Milana Bystrického pre zdravotné dôvody a pracovné zaneprázdnenie. Na jeho miesto nastúpil ďalší poslanec Jozef Daňo (za KDH). Na tomto zasadaní zložil predpísaný sľub poslanca.

Poslanci schválili odpredaj bývalej predajne potravín v Horných Ladcoch Ing. Miroslavovi Váňovi a pre schátralosť budovy odsúhlasili 25%-nú zľavu z odhadovanej ceny.

Ivete Zbínovej schválili prenájom priestorov bývalej školy v Tunežiciach na prevádzku pohostinstva.

Dňa 30. mája 1996 sa uskutočnila opäť jedna zmena vo funkciách obecného zastupiteľstva. Novým zástupcom starostu (namiesto M. Bystrického) bol zvolený poslanec Ján Turzík. Na tomto zasadaní schválili uzavretie skládky pevného domového odpadu od 1. júna 1996 (píšem o tom v časti "Životné prostredie").
Hlavným bodom rokovania bolo však Všeobecne záväzné nariadenie o podnikateľskej a obchodnej činnosti v obci. Toto opatrenie upravovalo podnikateľskú činnosť na úseku vydávania súhlasu obce s umiestnením a začatím podnikateľskej činnosti. Pri obchodnej činnosti predajný a prevádzkový čas. Obecné zastupiteľstvo určilo za vykonávateľa tejto činnosti komisiu pre obchod a služby v obci.
V ďalších bodoch tohoto nariadenia stanovili, že podnikateľ je povinný požiadať obec o súhlas so začatím podnikateľskej činnosti. Obec nepovolí takú prevádzku, ktorá by ohrozovala a negatívne vplývala na životné prostredie, nezodpovedala zámerom obce v určitej lokalite a pod. Stanovenie - schválenie predajného času určilo obecné zastupiteľstvo do kompetencie starostu obce a to i včítane zmien. V nariadení sa ďalej spomínali povinnosti podnikateľa a to označenie a jeho náležitosti, povinnosti pri uzatváraní predajne - prevádzky, povinnosť označovať tovar cenovkami atď.
Všeobecne záväzné nariadenie v posledných častiach hovorí o porušovaní verejného poriadku a znečisťovaní životného prostredia. V závere stanovuje, kto môže vykonávať kontrolu: pracovníci obecného úradu vybavení osobitným poverením, členovia komisie pre obchod a služby, poslanci obecného zastupiteľstva a hlavný kontrolór obce.

27. júna 1996 veľa priestoru venovalo zasadanie otázkam skládky a zberu domového odpadu. Stanovili sa kritériá separovaného zberu a jeho materiálne zabezpečenie, čo si vyžiadalo náklady do 100 tisíc korún. Zaoberali sa aj otázkami výstavby diaľnice. Ing. arch. Ján Remo informoval o záverečnom prerokovávaní projektu.

22. augusta 1996 schválili príspevok 35 000 Sk na zakúpenie počítačovej techniky pre novozriadenú Obchodnú akadémiu v Ilave. Schválili odpredaj budovy č. 167 (časti) pre Ing. Róberta Rafaja na podnikanie (sklad textilu). Zaoberali sa vážnou situáciou vo financovaní hlavných stavieb v obci, najmä plynovodu Ladce - Tunežice a uvažovali o prípadnej ďalšej pôžičke. Obecné zastupiteľstvo určilo ďalšieho sobášiaceho v starostovej neprítomnosti. Stal sa ním poslanec Miroslav Kvasnica.

Zasadanie, ktoré sa konalo 26. septembra 1996, schválilo i odmietlo niekoľko požiadaviek občanov. Poslanci súhlasili so sumou 2 175 Sk na opravu kaplnky v Tunežiciach. Schválili rozšírenie úveru pre obec (na ďalšiu výstavbu) vo výške 2,5 milióna korún. Poslanci odmietli žiadosť Pavla Jesenského na zriadenie pohostinstva a obchodu s rozličným tovarom v budove, ktorá bola menovanému vrátená v rámci reštitúcií (bývalý OTEX). Toto zasadanie sa zaoberalo aj mimoriadne dôležitou otázkou pre ďalšie úspešné fungovanie obce - pridelenie akcií Považskej cementárne obci Ladce. Poslanci obecného zastupiteľstva Ján Turzík, Jozef Daňo a pracovník Ing. Milan Pikora rokovali s podpredsedom NR Slovenskej republiky Jánom Ľuptákom, ktorý prisľúbil, že 10% akcií cementárne pridelia obci Ladce. Onedlho sa konalo zasadanie Fondu národného majetku, ktoré rozhodlo, že týchto 10% akcií sa pridelí PORTLANDCEMENTU.

5. novembra 1996 prerokovali poslanci obecného zastupiteľstva viaceré žiadosti občanov o finančnú výpomoc a o zavedenie plynu a iné - väčšinou v súčasnosti nesplnené požiadavky.

19. decembra 1996 sa zaoberali jedinou otázkou - otázkou nočného klubu. Na zasadaní sa zúčastnili zástupcovia Okresného úradu - životného prostredia Ing. Ivanka a Ing. Mužík a zástupca nočného klubu p. Luciak. Doterajšie nezrovnalosti boli nielen v odpore občanov k tomuto zariadeniu, ale i zákonné nezrovnalosti v používaní stavby, kde prevádzka funguje bez kolaudácie. Okresný úrad v Ilave dal prísľub, že v nasledujúcom roku obnoví rokovanie a dá celú vec do zákonného rámca. V zastupiteľstve panuje názor, že slovo k celej záležitosti by mali mať aj občania - najmä tí najbližšie pri podniku bývajúci.

 

Dane z nehnuteľností boli v roku 1996 základnými príjmami obce. Daň z nehnuteľností sa tak, ako po iné roky, delila na daň z pozemkov a daň zo stavieb.

Daň z pozemkov sa týkala celkovej výmery 12 088 382 m2 (orná pôda, trvalé trávnaté porasty, záhrady, stavebné pozemky a pod.). Predpis dane bol 578 885 Sk, zaplatená daňová povinnosť predstavovala sumu 369 552 korún.

Daň zo stavieb sa týkala bytových domov, stavieb poľnohospodárskej prvovýroby, chát, samostatne stojacich garáží, stavieb energetických a priemyslových, priestorov na podnikanie atď. Celkom to bolo 940 budov. Bytových domov bolo 608, garáží 213, rekreačných a záhradných chát 30. V tomto druhu dane bol predpis 1 027 184 Sk - zaplatená suma 995 647 korún. Celkom 711 daňovníkov zaplatilo 1 325 199 Sk z predpisu 1 milión 600 tisíc korún. Väčšina dlžníkov (s väčšími sumami) boli podnikatelia, ale i niektorí občania - tí istí ako po minulé roky. Najväčším dlžníkom je však Poľnohospodárske družstvo Košeca, doteraz je to už 1 100 000 korún.

Občania boli aj v roku 1996 veľmi disciplinovaní, platili včas a v plnej výške. Od tých, ktorí nezaplatili (malí daňovníci - asi 5 000 Sk), obecný úrad daň vymáhal.

 

V roku 1996 bol v obci veľký stavebný ruch na verejných stavbách. Popri bežných prácach na miestnych komunikáciách, údržbe domov a menších opravách, to boli tri hlavné stavby: podstatné rozšírenie trasy plynofikácie, predĺženie obecného vodovodu a zásadná modernizácia telefónnej siete. Sem patrí aj oficiálne započatie výstavby diaľnice Nemšová - Ladce, ktoré však konkrétne chotár obce ešte nezasiahlo.

Plynofikácia

Najväčší pokrok zaznamenala plynofikácia v Ladcoch práve v roku 1996. Jej trasa zasiahla už prakticky celú obec, okrem Horných Ladiec. Celkom mala trasa plynovodu na konci roka 1996 3 552 metrov, z toho v roku 1996 do Tunežíc 1 802 metrov, na ulici Cementárska 280 metrov a na ulici Hviezdoslavovej 516 metrov. To umožnilo zaviesť plyn desiatkam domácností, včítane niektorých bytoviek.
Plynofikáciu v roku 1996 realizovali viaceré firmy. Najviac STAVIS, a.s., Žilina, FIVA Udiča, LAHOZ Ladce a Stavebno-servisný podnik Žilina.
Postupné zavádzanie plynu si vyžiadalo nemalé náklady. Trasa do Tunežíc 6 800 000 Sk, na ulici Cementárska 574 000 Sk a Hviezdoslavova ulica 849 000 korún - všetko na náklady obce Ladce.
V roku 1996 sa projekčne pripravovala plynofikácia Horných Ladiec, čím by sa tento proces až na domy, ktoré sú mimo vybudovaných trás, ukončil. Plynofikácia prispela k zlepšeniu ovzdušia a uľahčila život mnohým domácnostiam.

Obecný vodovod

V roku 1995 prekročila trasa obecného vodovodu "hranicu" železničnej trate. V roku 1996 sa už napojili prví účastníci na vodovodnú sieť z ulice Záhradnej (číslo 147, 148, 157 a ďalšie). Vodovodné potrubie v dĺžke asi 500 metrov si vyžiadalo náklady 2 milióny korún. Urýchlené zavedenie vodovodu zo základnej siete obecného vodovodu si vyžiadala nefunkčnosť vodárne umiestnenej medzi bytovkami a železničnou stanicou.

Modernizácia telefónnej siete

Veľká modernizácia sa uskutočnila v rekonštrukcii telefónnej siete. Nová ústredňa a prakticky neobmedzené množstvo telefónnych staníc cez najnovší kabelizačný systém - to sú výsledky veľmi nákladných prác (hradili Spoje) po celý rok 1996. Modernizácia si vyžiadala veľké výkopové práce, ktoré vykonávala firma z Košíc, zamestnávajúca poväčšine občanov Rómov. Technické práce uskutočnili pracovníci Spojov. Káble zaviedli prakticky v každej ulici, pracovali systematicky, takže život občanov príliš neznepríjemňovali. Výsledok sa ukázal v menšej poruchovosti, ale i v tom, že desiatky občanov si zaviedlo telefónne stanice, ktoré Spoje (na rozdiel od minulosti) zaviedli vo veľmi krátkom čase.

Výstavba diaľnice Nemšová - Ladce a príprava výstavby Ladce - Sverepec

Dňa 29. novembra 1996 predseda vlády SR Vladimír Mečiar slávnostne otvoril úsek diaľnice Chocholná - Nemšová a súčasne poklepal základný kameň úseku Nemšová - Ladce. Otvorením úseku Chocholná - Nemšová sa odťažila doprava cez mesto Trenčín a diaľnica sa priblížila až po Dubnicu. Dňa 2. novembra 1996 sa začali konkrétne stavebné práce na úseku Nemšová - Ladce, keď predtým vydal Okresný úrad v Ilave na túto stavbu stavebné povolenie.
Občanov Ladiec však zaujíma aj pokračovanie výstavby diaľnice z Ladiec do Sverepca. Preto uvádzam aj niektoré najdôležitejšie údaje o tomto úseku, ako ich uvádza Rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Považskej Bystrici zo dňa 30. apríla 1996, ktoré bolo publikované na výveskách v Ladcoch od 10. mája 1996 do 28. mája 1996.
Diaľnica D - 1 Ladce - Sverepec sa dotýka územia obcí Beluša (Hloža, Podhorie), Visolaje, Sverepec a Ladce. Dá sa povedať, že tento úsek bude oveľa náročnejší ako úsek Nemšová - Ladce. Dlhý bude 9,5 km, bude mať mimoúrovňovú križovatku (Beluša), na diaľnici bude 12 mostov, nad diaľnicou 3 a mimo 14 mostných objektov. Tak ako predchádzajúci úsek si stavba vyžiada preložky cesty, provizórne napojenie, protihlukové clony, oporné múry atď. Projekt, ktorý bol zverejnený aj v našej obci predpokladá, že diaľnica bude hlavnou spojnicou v smere západ - východ a zároveň bude súčasťou medzinárodnej európskej cesty č. 50.
Najviac nás zaujíma trasa diaľnice. Z Ladiec bude cez železničný nadjazd pokračovať po jestvujúcej ceste č. I/61, ktorá bude pri Hloži a Beluši pokračovať (jestvujúca cesta bude ľavý prúd diaľnice). Potom nasleduje križovatka s možnosťou napojenia na cestu č. I/61 pred motorestom Zákruta. Ďalej pokračuje nad obcou Visolaje, preklenie motokrosový areál vo Sverepci a končí pred Považskou Bystricou neďaleko "Božej lúky".

 

Otázka životného prostredia sa v Ladcoch v ostatných rokoch stávala čoraz vážnejšou. Na jednej strane sa znížila prašnosť z Považskej cementárne, na druhej strane sa zhoršil stav v odpadovom hospodárstve. Obecný úrad a obecné zastupiteľstvo v Ladcoch po celý rok 1996 tieto otázky riešil zásadne. Prijal a začal realizovať množstvo opatrení na zlepšenie situácie.

"Divoké skládky"

Jednou z negatívnych stránok bol zvyšujúci sa počet tzv. divokých skládok. Vznikali v Horných Ladcoch v Hliníku, Na kopanici, pri ovocnom sade i pri ceste za cementárňou, v obci pri Poľnohospodárskom družstve a pri železničnej stanici. V Tunežiciach pri nadjazde popri železničnej trati. Obec dala tieto skládky likvidovať a súčasne upozornila občanov, že zakladanie nových skládok sa bude pokutovať od 500 do 5 000 Sk.

Vývoz odpadu

V obci bolo v roku 1996 takmer 800 domácností, z ktorých 120 nevlastnilo smetnú nádobu. Podľa Všeobecne záväzného nariadenia o poriadku v obci bola každá domácnosť povinná mať aspoň jednu smetnú nádobu. Občania si ju mohli zakúpiť na obecnom úrade za 390 korún (skutočná hodnota bola 800 Sk - zvyšok hradil obecný úrad). V roku 1996 platil systém žetónov, ktoré si majiteľ zavesil na nádobu a tým si sám reguloval odvoz. Cena žetónu bola 8 Sk, ale s rastúcimi nákladmi na odvoz a inými okolnosťami, o ktorých sa zmieňujem ďalej, sa cena zvyšovala až na 12 Sk a 15 Sk pre podnikateľov.

Zrušenie skládky

Dňa 30. júna 1996 sa definitívne uzavrela skládka pevného domového odpadu v Ladcoch. Odpad z obce sa začal voziť na skládku do Dubnice nad Váhom. Cena za uloženie tony, včítane odvozu, bola okolo 450 korún. Za jeden sobotňajší vývoz zaplatila obec okolo 6 000 Sk. Ročná produkcia odpadu v obci sa počítala na 2 000 ton.

Rekultivácia skládky

Po zrušení skládky odpadu v Ladcoch sa nastolila otázka rekultivácie pozemku, na ktorom skládka bola a jej opätovné začlenenie do okolitej krajiny. S rekultiváciou sa začalo vyrovnávaním terénu a zavážaním hlinito-piesčitej a ílovitej pôdy. V ďalšom - podľa prijatého projektu - sa predpokladá návoz humusu a potom biologická rekultivácia výsadbou drevín (najmä topoľ a osika). Spolu sa plánuje vysadiť okolo 3 000 sadeníc. Náklady budú viac ako pol milióna korún.

Separovaný zber odpadu

Obecné zastupiteľstvo prijalo v roku 1996 opatrenie na separovaný zber domového odpadu a obecný úrad túto úlohu začal od 1. júla 1996 plniť. Podľa skúseností z iných miest a obcí začal sa separovaný zber v domácnostiach v rodinných domoch na ulici Vážska a Kollárová. Celý systém založili na pravidelnom odvoze vriec spred domov v presne stanovenom termíne a súčasne každému účastníkovi odovzdali vrecia, na ktorých bolo označenie o aký druh odpadu ide.
V klasifikácii odpadu boli: papier, plasty, železný (plechový) šrot a sklo. Obecné zastupiteľstvo schválilo zakúpenie 12 kontajnerov, papierové vrecia a vytlačenie letákov, všetko v sume okolo sto tisíc korún. Predpokladalo sa, že zavedením separovaného zberu v celej obci sa celkový objem ostatného odpadu zníži na 50% súčasného stavu.
Koncom novembra 1996 spôsobilo problémy vypovedanie zmluvy zo strany pracovníkov KUKA-vozu, ktorí prestali zvážať domový odpad. Obecný úrad riešil kalamitu, ktorá vyústila do preplnených popolníc, náhradným odvozom. V decembri sa už situácia zlepšila a odvoz bol viac-menej pravidelný.

Ochrana prírody

V ochrane prírody - konkrétne v parku, sa nedosiahli pre nedostatok financií nijaké podstatné pokroky. O hospodárení s lesným fondom píšem v časti Lesné družstvo.
Obecný úrad dostal prípis z odboru životného prostredia Okresného úradu v Považskej Bystrici, v ktorom mu oznamuje, že v chotári Ladiec bol ako chránený strom schválený buk lesný, nachádzajúci sa na parcele 1912-časť (pri chate MUFLÓN). Strom bol chránený aj predtým. Mnoho stromov v okrese však označenie "chránený" stratilo.

 

Obchodná sieť a poskytované služby v obci sa v roku 1996 nejako podstatne nerozšírili. Podľa mienky bol počet obchodov s potravinami a pohostinstiev dostatočný. I tak nastali niektoré zmeny, ktoré možno pokladať za aktívum, ale i také, ktoré situáciu zhoršili.

V potravinárskom sortimente naďalej fungoval obchod AMV (samoobsluha), ktorý bol najväčší, s najväčším obratom i sortimentom. Podnikateľ Hofstädter prevádzkoval obchod s potravinami, mäsom a mäsovými výrobkami (v bývalom obecnom dome), ale v septembri otvoril aj novú predajňu (bývalá Jednota), ktorú zrekonštruovali na somoobsluhu. Miroslav Zajac rozšíril predajňu "Lahôdky" o predaj mäsa (bývalý LAHOZ). Naďalej boli otvorené obchody s potravinami v Tunežiciach (Jednota), v Horných Ladcoch (Miroslav Váň) a potraviny Jozefa Daňu. Daniela Rosinová otvorila v októbri predajňu zeleniny v novovybudovanom stánku pri hlavnej ceste.
Pohostinstvá boli v roku 1996 otvorené tie isté ako v predchádzajúcom roku: CENTRIK, KOPYTO, bývalý LAHOZ - teraz Miroslav Zajac, bistro VERONIKA a v budove bývalej školy v Tunežiciach Iveta Zbínová.
Občania naďalej nakupovali drogistický tovar v drogérii A. Zábojníkovej. Definitívne uzavreli obchod s textilom OTEX a budovu prevzal jej pôvodný majiteľ Pavol Jesenský. Iba čiastočne ho nahradil novovybudovaný drevený stánok (na tržnici) - majiteľka Iveta Daňová. Po určitej prestávke opäť začal predaj dámskeho oblečenia Pavol Riecky (LUX).
Z malých a stredných podnikov nastali zmeny v niektorých službách. Okrem autoopravovní, ktoré fungovali už predtým, zriadila sa nová v priestoroch bývalého SEAT, ktoré odkúpil ďalší súkromný podnikateľ (Šotkovský).

Najviac podnikateľov sa zaoberalo obchodom a spracovaním dreva. Najväčším podnikom bola píla a drevospracujúci podnik Antona Jendrola, výroba paliet Jozefa Chovanca a obchod s drevom Jozefa Škutu. Stavebnou činnosťou a obchodom so stavebninami sa zaoberala firma LAHOZ a niektorí podnikatelia popri zamestnaní. Kameňosochárske práce i naďalej poskytovala firma Antona Bieloňa.
Ďalej treba spomenúť firmu PALIVEX sídliacu v kultúrnom dome (obchod s palivami), podnik Pavla Kubáňa spracovanie zeleniny a mrazených výrobkov. Občanom boli k dispozícii dva stánky s predajom novín, časopisov a tabakových výrobkov.
Zmena sa udiala aj v budove bývalej drogérie (pôvodná četnícka stanica). Nový majiteľ Ing. Róbert Rafaj ju dal zrekonštruovať a zriaďuje v nej sklad textilu.
K službám patril aj dvojtýždenný rozvoz plynu propan-butan a týždenný zber šatstva pre čistiareň.
I naďalej v obci chýbala predajňa domácich potrieb a elektrosortiment, holičstvo i niektoré iné služby, ktoré neboli pre podnikateľov dosť atraktívne.
Osobitnou udalosťou bolo zriadenie erotického salónu (časť bývalého obchodu P. Kubáňa vedľa hlavnej cesty). Vyvolalo to viacero protestov zo strany starších občanov i niektorých cirkevných činiteľov. So zriadením nesúhlasilo ani obecné zastupiteľstvo, o čom píšem v časti "Zasadania obecného zastupiteľstva".

Materská škola v Ladcoch

V školskom roku 1995 - 1996 boli v Materskej škole v Ladcoch v prevádzke 4 triedy s 90 deťmi. Riaditeľkou bola i naďalej Irena Gajdošíková. Ani v obsadení tried nenastali takmer nijaké zmeny. V tomto školskom roku tu pôsobili učiteľky Pikálková, Alena Svádová, Alena Kukučková, Irena Gajdošíková, Viera Kováčová, Anna Grmanová, Táňa Kukuliašová, Vladimíra Ďurechová. Okrem nich pracovali v Materskej škole správne zamestnankyne (kuchárky, upratovačky a pracovníčky v práčovni). Práčovňa slúžila nielen tejto škole, ale aj jedálni v Základnej škole v Ladcoch, MŠ Hloža, Škole v prírode "Alžbetín" v Belušských Slatinách a Škole v prírode Mojtín.
Vo výchovnom procese sa riadili Programom výchovnej práce pre materské školy. Všetky úlohy a poznatky rozvíjali hravými formami a metódami práce. Za zmienku stoja viaceré akcie poriadané pre deti, ale aj také, ktorými deti prispeli k zdárnemu priebehu niektorých celoobecných podujatí. Okrem iných akcií organizovali:

• Kultúrny program pri posedení pre prestárlych občanov, pri uvítaní novonarodených detí, pri oslave vyhlásenia Slovenskej republiky (3. výročie).
  
• Pre deti a rodičov pripravili vo februári fašiangový karneval.
  
• V marci a apríli organizovali návštevy kina, obecnej knižnice, vychádzky do prírody, rôzne ekohry a výsadbu stromčekov v rámci "Dňa zeme".
  
• Mimoriadne sa v roku 1996 vydaril Medzinárodný deň detí, najmä jeho súťaživé hry "Hľadanie rozprávkového pokladu", súťaž o najkrajší model zo stavebníc a športové hry.

Učiteľky Materskej školy sa už tradične zúčastnili okresnej súťaže vo výrobe učebných pomôcok a ako v minulosti, aj teraz získali výborné umiestnenia - Irena Gajdošíková a Anna Grmanová prvé miesta.
V rezorte školstva je stále málo finančných prostriedkov na prevádzku škôl. I tak sa uskutočnili niektoré nutné opravy: oprava strechy v celom areáli školy, oprava atiky, kanalizácie, lakovanie dverí, všetko v náklade okolo 150 000 Sk. Náklady by boli iste oveľa väčšie, nebyť pomoci Obecného úradu v Ladcoch a Považskej cementárne, ktorí v priebehu roka pomáhali zabezpečovať údržbu budov Materskej školy.
Boli aj ďalší sponzori (obchodníci R. Hofstädter, Jozef Daňo, podnik Slovlak Košeca), ktorí prispeli podľa svojich možností. Vedenie školy si pochvaľovalo aj spoluprácu s Odborným učilišťom v Ladcoch.
Zaznamenali sme aj poľutovaniahodné udalosti. Bola to už v poradí ôsma krádež vlámaním do budovy Materskej školy. Preto bol namontovaný bezpečnostný systém za namalé náklady - 27 000 Sk.

Základná škola v Ladcoch

Vedenie školy sa v tomto roku nezmenilo.

• Riaditeľkou bola Mgr. Mária Letková,
  
• zástupkyňou riaditeľky Mgr. Ľudmila Vráblová,
  
• výchovnou poradkyňou Mgr. Mária Bednáriková.
  

V personálnom obsadení nastali niektoré zmeny. Zo školy odišli Eleonóra Macková, Eva Počarovská, Anton Pavelka a zo školského klubu Alena Zaťková. Do školy nastúpili noví pedagógovia: Mgr. Jarmila Remová, Soňa Burdejová, Mgr. Valentína Kyselicová a do školského klubu Beata Magicová. V škole pôsobilo celkom 22 pedagogických pracovníkov, traja katechéti a 10 správnych zamestnancov.
Škola mala 329 žiakov, z toho 161 dievčat a 168 chlapcov.

Do Základnej školy v Ladcoch, tak ako do všetkých v Slovenskej republike, sa dostal program "Čisté ruky", ktorého hlavným cieľom bola tolerancia a vzájomné rešpektovanie medzi kolegami, ale aj humanizácia vzťahov medzi žiakom a učiteľom.
Prostredníctvom psychologičky Mgr. Zlatice Baricovej a triednych učiteľov sa úspešne šírila protidrogová prevencia medzi žiakmi. Súčasťou výchovného pôsobenia bola enviromentálna výchova rôznymi formami, vrátane zájazdov, vychádzok, výletov.
Školský klub mali možnosť žiaci navštevovať v mimovyučovacom čase. Využívalo to okolo 40 žiakov 1. - 5. ročníka. Mesačný poplatok bol 20 Sk. Medzi najužitočnejšie aktivity patrili krúžky zdravotnícky, šikovných rúk, ekologický a športový. Ten posledný mohli navštevovať aj žiaci mimo klubu.
Krúžkovú činnosť v škole zabezpečovali pedagogickí pracovníci. Úspešne pracoval krúžok literárno-dramatický, dramatický pre prvý ročník, krúžok francúzskeho jazyka, nemeckého jazyka, spevácky krúžok, strelecký, šachový, športový (chlapcov a dievčat), dopravný, počítačový (viedol rodič Ing. Neipl). Z kultúrnej oblasti to bol ešte dychový súbor, ktorý viedol František Letko, učiteľ ZUŠ v Ilave a tanečný krúžok pod vedením Oľgy Hlavatej, učiteľky ZUŠ v Ilave.
Plavecký výcvik sa tak ako každoročne, usporiadal v krytej plavárni v Púchove pre žiakov 3. ročníka. Absolvovalo ho 40 žiakov.
Lyžiarsky výcvik bol vo februári 1996 s dennou dochádzkou na lyžiarske terény v Mojtíne. Zúčastnilo sa ho 36 žiakov 7. ročníka ZŠ.

Medzi významné udalosti v Základnej škole patrila beseda žiakov 5. - 8. ročníka s básnikom a dramatikom Jaroslavom Rezníkom. Vydarené podujatie zakončili autogramiádou. Jaroslav Rezník napísal do kroniky školy tieto verše ako spomienku:

Kde z piesne nikdy neubúda,
kde kvetmi kvitne každá stráň,
je tvoj diel zeme, tvoja hruda,
tak si ju chráň, tak si ju chráň!

So spomienkou na krásnu, inšpiratívnu a aktívnu besedu so žiakmi Vašej školy
Jaroslav Rezník Ladce, 12.4.1996

Rodičovské združenie pracovalo pod nasledovným vedením:

• Viera Remová, predsedkyňa,
  
• Mária Bednáriková, tajomníčka,
  
• Ing. Daniela Kalusová, hospodárka.
  Ďalšími členmi výboru boli všetci triedni dôverníci.

Z jednotlivých aktivít pre zábavu detí i pre získanie finančných prostriedkov na činnosť, treba spomenúť tanečnú zábavu, Medzinárodný deň detí i podiel rodičov na úprave tried a zakúpenie kníh pre žiakov s výborným prospechom v hodnote 2 600 korún.

Medzi mimoriadne udalosti v škole patrila chrípková epidémia. Choroba nadobudla najväčšie rozmery pred Vianocami 1995, keď v triedach chýbalo až 40% žiakov. Keďže obdobná situácia bola na celom Slovensku, vyhlásila ministerka školstva od 18. decembra 1995 chrípkové prázdniny, potom nasledovali riadne vianočné prázdniny a žiaci sa vrátili do školy až 8. januára 1996.

Finančná situácia v Základnej škole nebola ani v opisovanom roku priaznivá. O to viac si vážili sponzorov, ktorí prispeli k tomu, aby mohla škola normálne fungovať. Boli to najmä Považské cementárne, ktoré venovali 8 000 Sk na kancelárske potreby, zaplatili autobus na exkurziu, zabezpečili mreže na okná, nábytok do kancelárií, kopírovali tlačivá a pod. Obecný úrad venoval 7 000 korún na učebné pomôcky pre 1. - 4. ročník, 2 500 korún na exkurziu, 5 000 Sk na pomôcky do kabinetov, uhradili plavecký výcvik atď. Slovlak Košeca venoval škole náterové látky v hodnote 18 000 Sk.

Odborné učilište v Ladcoch

V školskom roku 1995 - 1996 bolo v učilišti 304 žiakov, z toho prvákov 81 (murár, maliar, zámočník, krajčírka).
V roku 1996 sa o žiakov staralo 13 učiteľov, 39 majstrov odborného výcviku, 19 vychovávateľov a 30 správnych zamestnancov. Na čele školy bol riaditeľ PaedDr. Vladimír Hromek. Zástupcom pre všeobecné vzdelávanie bol Mgr. Miroslav Sňahničan a zástupcom riaditeľa pre odborné predmety Jozef Hladký. Vedúci pre stavebné odbory bol Ján Filo, vedúcou pre záhradníkov Júlia Hromková, vedúcou pre krajčírky bola Margita Rudolfyová. Z ďalších funkcií to bola školská psychologička Emília Méderová, sociálna pracovníčka Jarmila Stachová, zdravotná sestra Anna Sláviková, vedúca školskej jedálne Mária Horváthová. Vedúcim výchovy bol Marián Justh, od 1. septembra Stanislav Kret.

V roku 1996 zaviedli v škole dva nové učebné odbory:

• Inštalatér vodovodného zariadenia, ktorý je určený pre chlapcov a trvá tri roky. Zameraný bol na to, aby absolvent vedel samostatne inštalovať bytové vodovodné zariadenie.
  
• Služby a domáce práce je určený pre dievčatá. Odbor spája v sebe prvky krajčírskeho a záhradníckeho odboru spolu s varením a upratovaním.

Okrem výchovy a vyučovania vládol v škole čulý spoločenský a kultúrny život a tak ako v predchádzajúce roky, usporiadali aj tento rok množstvo športových podujatí a súťaží.
Žiaci učilišťa sa zúčastnili Celoslovenského behu všestrannosti. Ladce reprezentovalo družstvo dievčat (3. miesto) a chlapcov (5. miesto).
Pohár riaditeľa učilišťa mal jesennú a jarnú časť. V oboch kolách sa v kategórii dievčat víťazkami stali krajčírky z 2. ročníka a v kategórii chlapcov maliari. Aj tento rok sa súťažilo v ľahkoatletických disciplínach.
Medzi najvýznamnejšie podujatie patrili Celoslovenské športové hry mládeže, ktoré sa uskutočnili pre chlapcov v Michalovciach, pre dievčatá v Ladcoch. Z chlapcov sa v dňoch 30. mája - 2. júna 1996 v Michalovciach najlepšie umiestnili Ján Facuna, ktorý bol prvý v behu na 100 m, v skoku do diaľky a druhý vo vrhu guľou. Ján Šedivý získal 2. miesto v skoku do výšky, rovnako druhý bol Ladislav Chamaj v behu na 1500 m. Futbalisti boli tretí a celkove sa učilište (chlapci) umiestnilo na 2. mieste.
Športové hry v Ladcoch boli v dňoch 22. - 24. mája 1996. Dlho ich pripravoval organizačný výbor: Vladimír Hromek, Miroslav Sňahničan, Dana Kretová, Stanislav Kret, Marián Justh, Mária Horváthová, Ján Filo, Anna Sláviková a Eva Riecka.
Pretekárky z celého Slovenska boli ubytované v priestoroch Domova mládeže v Ladcoch. Preteky mali dobrú organizačnú úroveň a konali sa na štadióne v Považskej Bystrici. Otvorenie bolo 22. mája a ukončenie 25. mája 1996. Dievčatá nezískali také dobré výsledky ako chlapci v Michalovciach. Najlepšia bola Martina Novotná, ktorá získala 1. miesto v behu na 100 m. O to, že preteky sa mohli uskutočniť v takýchto rozmeroch sa pričinili mnohí sponzori, z ktorých si zmienku zaslúžia hlavne Ministerstvo školstva SR, Považská cementáreň, a.s., Ladce, Makyta Púchov, Slovlak Košeca, VÚB Považská Bystrica, Veľkosklad hračiek LUAN Bratislava, BALLAY - mliekáreň Kotešová, Nestlé FORD Prievidza, Matador Púchov, Pivovar Ilava, Miroslav Dadák, Detský fond SR - pobočka v Ladcoch.

Najvýznamnejšou kultúrno-spoločenskou udalosťou roku 1996 však bolo 30. výročie založenia školy. Oslavy sa konali dňa 25. októbra 1996 v priestoroch školy a kultúrneho domu. V rámci spomienkovej oslavy bolo slávnostné otvorenie, kultúrny program a módna prehliadka modelov zhotovených žiačkami učilišťa. Najväčším zážitkom však boli stretnutia bývalých zamestnancov školy, medzi ktorými nechýbal ani prvý riaditeľ školy - zakladateľ Odborného učilišťa - doc. Dr. Štefan Vašek , CSc. s manželkou, Karol Kuniak a ďalší. Medzi vzácnymi hosťami boli zástupcovia Ministerstva školstva SR, Krajského úradu v Trenčíne, Okresného úradu v Ilave, Obecných úradov z Beluše, Ladiec, Košece. Nechýbali ani zástupcovia významných podnikov, sponzorov, sesterských škôl i škôl rovnakého zamerania z Českej republiky.

 

Centrum voľného času

Obecné zastupiteľstvo v Ladcoch schválilo vypracovanie koncepcie činnosti Centra voľného času pri Dome kultúry v Ladcoch. Jeho koncepcia bola vytvorená v spolupráci telovýchovy a kultúrneho domu a jeho hlavným poslaním je skvalitňovať využívanie voľného času občanmi, najmä mládežou.
K tomu navrhli využiť všetky priestory kultúrneho domu, ktoré užívali doteraz, novozískané rekonštrukciou bývalej kotolne, priestory areálu futbalového ihriska a priľahlé plochy. Predpokladá sa zriadenie počítačovej a spoločenskej miestnosti. V rekonštruovanej kotolni mienia zriadiť fitness centrum a saunu. Plánuje sa zriadiť ihriská pre tenis, basketbal a terén pre cyklotriál. V koncepcii sa predpokladá zriadiť kluby - krúžky: počítačový, turistický, cyklotrialový, "REPETE" a fitnesscentrum. Plánuje sa oživiť kurzová činnosť, zintenzívniť prácu knižnice. Plánuje sa organizovať rôzne súťaže, posedenia, z ktorých časť sa už v roku 1996 začala plniť. V októbri otvorili kurz šitia, za účasti žien z Ladiec.

Klub "REPETE"

Klub "REPETE" slávnostne otvorili 5. októbra 1996. "Krstným otcom" sa stal spevák populárnych piesní Robo Kazík, známy najmä z rovnomennej televíznej pesničkovej súťaže "Repete". Činnosť tohoto klubu sa uskutočňuje v prístavbe kultúrneho domu, je určená staršej a strednej generácii, ktorá v posledných rokoch pociťuje nedostatok spoločenskej zábavy. Spoluorganizátorom bolo DCA-RÁDIO z Dubnice nad Váhom.
Druhé stretnutie členov klubu bolo 9. novembra 1996 za prítomnosti spevákov Heleny Vrtichovej a Zdena Sychru.

Odhalenie pamätnej tabule Pavlovi Koyšovi

Už tradične sa konal Večer poézie na počesť básnika, rodáka z Ladiec, Pavla Koyša. Tohoto roku bolo celé podujatie umocnené odhalením pamätnej tabule pri príležitosti nedožitých 65. rokov tohoto významného slovenského básnika.

Slávnosť sa konala dňa 3. októbra 1996 v priestoroch Kultúrneho domu v Ladcoch pod názvom Koyšove Ladce 1996.
Oslavy pripravil a riadil prípravný výbor v zložení:
Alžbeta Bušíková, Irena Dolinská, Helena Hanúsková, Dr. Leo Kaša, Monika Fábryová, Irena Gajdošíková, Marián Justh, Anna Kacinová, Mária Liptáková, Ing. Jozef Mikloš, Mgr. Ľudmila Vráblová.
Oslava sa začala popoludní na nádvorí pred kultúrnym domom koncertom dychovej hudby. Starosta obce potom privítal hostí, medzi ktorými bola manželka básnika JUDr. Margita Koyšová a sestra básnika. Medzi hosťami boli ďalej autor pamätnej tabule akademický sochár Tibor Bártfay, spisovateľ Osvald Záhradník, herci Anton Baláž, Juraj Sarvaš, speváčka Angela Vargicová, básnik Vojtech Kondrót a mnoho ďalších. Ďalej privítali hostí Dr. Pavla Števčeka, generálneho riaditeľa úseku Ministerstva kultúry a predsedu Spolku slovenských spisovateľov, Dr. Milana Ferka, generálneho riaditeľa sekcií štátneho jazyka a národného písomníctva MK SR, odborárskych funkcionárov Mariána Mesiarika, Vladimíra Gazdíka, Jaroslava Rezníka, spisovateľa a riaditeľa vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. Medzi hosťami boli aj mnohí zástupcovia organizácií a inštitúcií, ktorí podujatie sponzorovali.

Recitačná súťaž

Po prvýkrát sa v roku 1996 v rámci oslavy konala recitačná súťaž. Vedúcou tejto časti bola Mgr. Ľudmila Vráblová. V porote zasadali: JUDr. Margita Koyšová, H. Kleinbauerová, A. Baláž, J. Sarvaš, V. Kondrót, Osvald Záhradník, J. Rezník a Mgr. Ľudmila Vráblová.
Súťažilo sa v dvoch kategóriách:
I. kategória - 5. - 8. ročník základných škôl
II. kategória - študenti stredných škôl.
V jednotlivých kategóriách sa na prvých miestach umiestnili Miroslava Eliášová z Ladiec (základné školy) a Zuzana Juríčková (Považská Bystrica) v druhej kategórii.
Ceny súťažiacim venovali Obecný úrad Ladce, Spolok slovenských spisovateľov a výtvarník Pavol Bley.

Odhalenie pamätnej tabule

Pamätná tabuľa, ktorej autorom je akademický sochár Tibor Bártfay, je umiestnená na budove kultúrneho domu. Je na nej reliéf hlavy básnika Pavla Koyša a nápis "Obec Ladce svojmu básnikovi" 1932 - 1993.
Rámcový program tvoril koncert dychovej hudby, vystúpenie spevokolu z Košece, básne, ktoré predniesli S. Martauzová, Juraj Sarvaš, Vojtech Kondrót, Anton Baláž. Vystúpila aj speváčka Angela Vargicová.

Slávnosť otvoril starosta obce Ladce Ferdinand Bušík a slávnostný príhovor za Ministerstvo kultúry mal Pavol Števček. Slávnostné odhalenie vykonali Pavol Števček a Ferdinand Bušík.

Večer poézie

V rámci Večera poézie účinkovali: dychová hudba z Ladiec, spevokol z Košece, básne zo zbierky Pavla Koyša recitovali herci Anton Baláž a Juraj Sarvaš. Okrem nich spievala Angelika Vargicová. Slávnostný príhovor predniesol Dr. Milan Ferko, zástupca Ministerstva kultúry SR a za Spolok slovenských spisovateľov sa prihovoril Drahoslav Machala.
V ďalšej časti odovzdali ceny víťazom a umiestneným na ďalších miestach v recitačnej súťaži "Koyšove Ladce 1996".
Na záver Večera poézie poďakovala všetkým moderátorka Alžbeta Bušíková a po básni, ktorú zarecitoval Anton Baláž, odznela pieseň "Zaleť sokol biely vták".

Poďakovanie

Poďakovanie za úspešné podujatie patrilo mnohým organizátorom, ktorým sa rozhodli poslať ďakovné listy. Osobitne tým, ktorí finančnými príspevkami toto podujatie umožnili. Patrili medzi nich:
Fond PRO SLOVAKIA, Považská cementáreň Ladce, Portlandcement, Matador Púchov, Prvá komunálna banka Považská Bystrica, IGNIS, s.r.o., Hlohovec, Považské osvetové stredisko, firma Miroslav Zajac a ďalší.
Podrobné vyhodnotenie podujatia, podmienky recitačnej súťaže a ďalšie podrobnosti sa nachádzajú v archíve - dokumentácii obecnej kroniky v Ladcoch.

Kino obecného úradu

Kino obecného úradu zaznamenalo ďalší pokles v návštevnosti. Premietali 56 filmov za veľmi nízkej účasti divákov. Návštevnosť 1749 znamená najnižšiu návštevnosť za posledné roky. Mladých ľudí, ktorí by mali byť potencionálni diváci, odrádza vysoké vstupné, ktoré zase podmieňuje tzv. pevné nájomné za filmy. Najúspešnejším filmom bol "Deň závislosti" - 126 divákov na jednom predstavení. Na mimoriadne úspešný film "Záhrada" neprišiel ani jeden divák.

Knižnica

Po úmrtí dlhoročnej vedúcej knižnice prevzala túto funkciu Eva Riecka za pomoci Rudolfíny Rieckej (na polovičný úväzok, platil Obecný úrad v Ladcoch).
Najväčším problémom bol nedostatok financií na kúpu kníh a na obaľovanie kníh (fólie). I napriek tomu v roku 1996 pribudlo 176 kníh, z čoho 80 kusov v hodnote 8 991 Sk zakúpil obecný úrad, 96 kníh bolo od sponzorov a dary súkromných osôb (pani Zlatica Baricová). Počet zväzkov narástol na 11 916, čo je najväčší počet zväzkov z knižníc obcí okresu.
Počet čitateľov bol stabilizovaný, ako po iné roky navštevovalo knižnicu celkom 233 , z toho mládež 81. Čitatelia si za rok 1996 vypožičali 12 828 kníh.
Do činnosti knižnice v roku 1996 treba zarátať aj osvetovú činnosť: výstavku kníh spojenú s predajom, súťaž v prednese poézie (spoluorganizátorstvo) a Mikulášsky večierok.

Ostatné podujatia

V roku 1996 bolo badať v budove kultúrneho domu určité oživenie, najmä sa zvýšilo využívanie priestorov hlavnej budovy i prístavby.
Okrem akcií, ktoré spomínam v iných častiach tohoto zápisu, sa vo veľkej sále kultúrneho domu usporiadalo 21 diskoték, väčšinou poriadaných súkromníkmi. Najzaujímavejšou však bola diskotéka poriadaná 15. októbra 1996 DJ - Internacional - Wien. Usporiadala ju Liga boja proti drogám a AIDS.
Vo väčšej miere sa začali využívať priestory spoločenskej miestnosti a kuchyne v prístavbe kultúrneho domu na rôzne rodinné slávnosti i podujatia organizácií a spolkov.
Pod vedením Ing. Gertrúdy Hrdinovej usporiadali kurz šitia i keď záujem nebol príliš veľký.
Na znížené úväzky pracovali v dome kultúry vedúca (Zdena Hriadelová), organizačný pracovník (Marián Justh), domovník - údržbár a tri upratovačky.

 

Organizácie a spolky združujúce občanov v obci pracovali tak ako v minulosti - dobre i horšie. Najaktívnejšie boli záujmové organizácie, kde sa občania schádzali a vykonávali činnosť podľa svojich osobných záujmov (telovýchova, rybárstvo a pod.).

Dobrovoľná požiarna ochrana Základná organizácia v Ladcoch

V roku 1996 mala organizácia 28 členov, z toho 9 čestných. Jej činnosť usmerňoval výbor v zložení:

• František Meliš, predseda
  
• Štefan Kuman, podpredseda a veliteľ
  
• Igor Kalus, podpredseda pre prevenciu
  
• Ing. Karol Horký, tajomník
  
• Marián Markuš , pokladník
  
• Milan Kalus, strojník
  
• Vincent Kalus, materiálno-technický referent
  
• Jozef Bednárik, Vincent Kukuliaš, členovia revíznej komisie
  

Oproti roku 1995 sa podstatne zintenzívnila praktická činnosť požiarnych družstiev, o čom svedčí ich účasť na troch súťažiach, na ktorých dvakrát zvíťazili. Okrem toho uskutočnili významné zásahy:
- uvoľňovali ľady na Slatinskom potoku pri Základnej škole v Ladcoch
- hasili požiar v bytovke v Ladcoch
- zúčastnili sa protipožiarneho zásahu v Belušských Slatinách.

Požiarnici vykonali v marci 1996 preventívne prehliadky obytných budov (316) a osem v malých prevádzkach. V novembri potom vykonali dohliadky v 322 obytných budovách a v 8 malých prevádzkach. Nedostatky zistené pri prehliadkach odstránili majitelia zväčša už pri prehliadkach. Túto činnosť pokladali požiarnici za najdôležitejšiu, pretože pomáhala predísť požiarom.

Technické vybavenie bolo približne také ako v roku 1995. Mali k dispozícii požiarne vozidlo AVIA s dvoma striekačkami a hasiacimi prístrojmi. Všeobecne platí, že vybavenie požiarnych zborov bolo nielen v našej obci nedostatočné.
Naproti tomu dobrá bola spolupráca s obecným úradom (najmä starostom obce, ktorý bol čestným predsedom), ktorý dotoval organizáciu 45 tisícami korún.
Pozitívny vývoj sme zaznamenali vo vzťahových otázkach s požiarnikmi v Považskej cementárni. Dobrá bola spolupráca v praktickej oblasti - pri cvičeniach i na súťažiach.

Nový okresný výbor Dobrovoľnej ochrany bol ustanovený v Ilave 30. novembra 1996, do ktorého bol z Ladiec zvolený František Meliš.

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov

V roku 1996 mala organizácia 15 členov. V tomto roku ju navždy opustil aktívny člen partizánskych bojov v SNP a viacročný predseda Karol Kuman. Bol zvolený nový predseda a výbor v zložení:

• Ing. Karol Horký, predseda
  
• Jozef Rožník, hospodár
  
• Anna Kresáčová, tajomníčka
  
• Pavol Janík, Gizela Cahelová, členovia revíznej komisie.
  

Priemerný vek členov SZPB v Ladcoch bol 73,1 roka, preto sa činnosť zameriavala na fyzicky nenáročné podujatia. V roku 1996 zorganizovali pietnu spomienku na padlých spoluobčanov v cementárni a v obci (16. apríla 1996). Spolupracovali pri príprave a uskutočnení osláv oslobodenia Ladiec (30. apríla 1996) i pri organizovaní osláv Slovenského národného povstania. Tradičným sa stalo stretnutie s jubilantami - členmi organizácie.

Slovenský zväz zdravotne postihnutých

Organizácia združujúca zdravotne postihnutých mala v roku 1996 v našej obci 45 členov. Vo výbore organizácie boli:

• Štefan Kováčik, predseda
  
• Milan Rafaj, podpredseda
  
• Mária Sláviková, pokladník
  
• a členovia výboru: Maršovský Pavol, Ďuriš Ján, Chlebanová Zdenka,
  Zacková Margita.
  

Tento výbor zvolili na hodnotiacej schôdzi, ktorá bola v kultúrnom dome 28. apríla 1996. V roku 1996 bola činnosť zväzu v Ladcoch mimoriadne pestrá a bohatá. Vyberám aspoň niektoré aktivity, ktoré obohatili život členov.
Tradične v apríli upratovali priestory pri kultúrnom dome. V máji poriadali spoločenské posedenie na chate Muflón v Ladcoch, na ktorom privítali aj hostí zo sesterskej organizácie z Domaniže a zo Sverepca. V júli poriadali dva zájazdy: do Vrátnej doliny a do Frívaldu, kde si pozreli Slovenský Betlehém. Na spiatočnej ceste sa zastavili na spoločenské posedenie v Domaniži. V auguste sa zišli členovia organizácií Ladce a Sverepec vo Sverepci.

Vyvrcholením stretnutí viacerých organizácií bolo stretnutie v novembri 1996 pri príležitosti Dňa zdravotne postihnutých, ktoré pripravili v Kultúrnom dome v Ladcoch za prítomnosti členov z Púchova, Sverepca, Domaniže, Beluše a Dubnice nad Váhom.
Bez finančnej podpory by tejto činnosti nebolo. Najviac im prispela Považská cementáreň (5000 korún) a obecný úrad (3000 Sk). Za dôležitú úlohu pokladali aj právnu poradňu, ktorú poskytovali svojim členom.

Slovenský rybársky zväz

Organizácia, ako jedna z troch, patrila do pôsobnosti mestskej organizácie v Dubnici nad Váhom, odkiaľ bola metodicky riadená, mala však vlastný deväťčlenný výbor s vlastným plánom a činnosťou. Vedená je ako organizácia číslo 3 Ilava, kde mala svoje sídlo, ale prakticky od svojho vzniku vo výbore najdôležitejšie funkcie zastávali občania Ladiec. V roku 1996 to bol:

• Ján Sloboda, predseda,
• Bohuslav Ištvánik, tajomník,
  
• Libor Kvasnica, hospodár,
  
• Jozef Fatura, člen.
  

Organizácia mala v roku 1996 počet členov 264, ktorí pochádzali najmä z Ladiec, Košece, Ilavy i obcí ležiacich za Váhom. Z Ladiec bolo 58 dospelých členov a 18 detí. Títo členovia boli opäť aktívni pri úprave brehov ramena kanála, pri údržbe a dostavbe Tunežických rybníkov, pri čistení a presvetlení Lúčkovského potoka a na iných priestoroch životného prostredia. Odpracovali takmer 1000 hodín.
Najzaujímavejšou akciou, ktorá má už svoju tradíciu, boli preteky v love rýb udicou. Konali sa na rybníkoch v Tunežiciach za účasti 156 rybárov. Mimoriadne veľká bola aj účasť divákov-občanov, ktorí sa naučili sem chodiť z rekreačných dôvodov a pre zábavu. Mimoriadne veľký bol počet ulovených rýb, z ktorých len kaprov bolo 87. Odmenili šesť pretekárov v poradí: Radovan Malovec, Pavol Koštial, Rudolf Kvasnica, Timotej Šebek, Milan Pravda, Anton Novotný. Jednu z cien (v hodnote 500 Sk) venovala Považská cementáreň, Ladce.

Vo svojej činnosti pokračoval krúžok mladých rybárov pod vedením Ing. Jozefa Šedíka. Celkom 18 detí po absolvovaní teoretickej prípravy a praktických cvičení absolvovali skúšky zakončené pretekmi, po ktorých im vydali doklady oprávňujúce vykonávať výkon rybárskeho práva.

V roku 1996 urobili rybári ešte niekoľko prác, z ktorých spomeniem úpravu dna rybníka číslo 2, čo malo podstatný význam pre jeho zarybnenie.

Postupne začali dávať do poriadku Lúčkovský potok, kde čistili jeho prítoky a koryto.
V roku 1996 si členovia rybárskeho zväzu pochvaľovali dobrú spoluprácu s viacerými organizáciami a inštitúciami. Osobitne to bola spolupráca s obecným úradom, Považskou cementárňou, Poľnohospodárskym družstvom v Košeci a s niektorými súkromnými podnikateľmi. Tradične dobrá bola spolupráca so Základnou školou v Ladcoch.

Organizácia Slovenského rybárskeho zväzu patrila v roku 1996 medzi najaktívnejšie organizácie v Ladcoch.

Územný spolok Slovenského červeného kríža Ladce - Tunežice

Členská základňa, v ktorej počet členov bol v minulých rokoch značne nadsadený, zaznamenala pokles na úroveň zväčša aktívnych členov. V spolku nastali niektoré zmeny, takže zloženie výboru bolo takéto:

• Anna Ištvániková, predsedkyňa
  
• Mgr. Gabriela Koštialiková, tajomníčka
  
• Eva Tichá, pokladníčka
  
• členovia výboru: Júlia Belianová, Božena Bezecná, Anna Králová , Ján Abrahámovský, Lýdia Sláviková, Valika Koišová, Margita Kantoríková.

Činnosť sa zameriavala na tradičné oblasti tohoto spolku: návštevy chorých a prestárlych občanov, pomoc sociálne odkázaným, na prácu s mládežou a darcovstvo krvi.
Opäť bola dobrá spolupráca so Základnou školou Ladce pri výcviku mladých zdravotníkov, pre ktorých usporiadali na záver celodenný výlet.
Pre členov Červeného kríža usporiadali zájazd, posedenie pri hudbe (na záver výročnej členskej schôdze) a prednášku.
Humánnym činom bola zbierka - finančná pomoc pre občianku, ktorej vyhorel byt a zber šatstva pre deti Osobitnej školy v Ilave, ktoré sú sociálne odkázané.
Ján Abrahámovský sa v tomto roku vzdal funkcie predsedu, ktorú vykonával k spokojnosti mnoho rokov, pre vážne ochorenie.

Slovenský záhradkársky zväz

V tejto záujmovej organizácii je počet členov veľmi stabilizovaný. V roku 1996 to bolo 63 členov, ktorí si zvolili na čelo organizácie výbor:

• Jozef Martinák, predseda
  
• Pavol Kalus, tajomník
  
• Juraj Letko, podpredseda
  
• členovia: Štefan Češko, Jozef Čemeš, Štefan Mosorjak, Ervín Kalus.
  
• V revíznej komisii boli Marián Kováčik a Vincent Kukuliaš.
  

Výbor zasadal jedenásťkrát a riešil aktuálne otázky, medzi ktoré patrila pomoc členstvu a poradenstvo, spolupráca s organizáciami (Slovenský zväz chovateľov, Základná škola v Ladcoch, Slovenský červený kríž), otázky sadu, vzťahy s Urbárskym spoločenstvom a vzťahy k obecnému úradu.
Členovia SZZ v roku 1996 odpracovali viac ako 500 hodín a to najmä pri prácach v ovocnom sade. V ňom zobrali na jeseň 1996 dovedna 3500 kilogramov jabĺk a pomerne dosť sena (časť pridelili členom).

Združenie technických a športových činností

Táto organizácia (bývalý ZVÄZARM) už našla v nových podmienkach svoje miesto aj v Ladcoch. V roku 1996 mala 60 členov, z ktorých väčšina bola nejakým spôsobom aktívna. Výbor mal 11 členov na čele s predsedom Ing. Jozefom Remom.
Medzi významné akcie treba zaradiť preteky v motokrose usporiadané na Šatarnovici. Zúčastnilo sa na nich 16 jazdcov z celého Slovenska a traja pretekári z Ladiec (Mražík, Kvasnica, Čurík). Z nich Slavomír Mražík skončil na 3. mieste.

Dňa 16. júna 1996 sa konala Rally cross - Veľká cena Považia v kameňolome Tunežice. Preteky mali cudzieho organizátora.

V dňoch 9., 10., 11. augusta 1996 nadviazala organizácia na tradíciu Zväzarmu v Ladcoch a usporiadala turistický zájazd do Nízkych Tatier a Vysokých Tatier. Zúčastnilo sa 45 ľudí, z nich 13 vystúpilo na Tatranský Kriváň a 32 na Ďumbier.

Telovýchovná jednota Tatran cementáreň Ladce

Pre seniorov futbalového oddielu TJ Tatran cementáreň Ladce nebola sezóna 1995 - 1996 úspešná. V tabuľke V. ligy skončili na 13. mieste a spolu s Novou Dubnicou a Rajcom zo súťaže vypadli a zostúpili do I. triedy majstrovstva okresu. Za celú jarnú časť získali iba 6 bodov (za víťazstvo v Beluši a v Rajci kontumačne). Trénerom bol Ján Pavlačka a vedúcim mužstva Vladimír Chovanec.

Muži "B" družstva hrali III. triedu v rámci okresu a skončili celkom uspokojivo na 3. mieste. Trénerom bol Milan Bajza, vedúcim družstva Ing. Anton Machala.

Dorast hral v sezóne 1995 - 1996 v I. triede okresného majstrovstva. Viedol si úspešne - obsadil 2. miesto a spolu s Belušou postúpili do V. ligy. Najlepším strelcom družstva a zároveň tretím v celej súťaži bol Michal Habánek. Trénerom bol Pavol Tichý, vedúcim Cyril Kulich.

Žiaci skončili na 10. mieste I. triedy okresného majstrosvstva. Trénerom bol Pavol Melicher.

Od novej sezóny 1996 - 1997 pracoval výbor telovýchovnej jednoty v zložení:

• Miroslav Zajac, prezident
  
• Ing. Anton Machala, tajomník
  
• Marián Holý, pokladník
  
• Členovia: Dušan Porubčan, Jozef Daňo, Vladimír Chovanec.

Futbalový oddiel muži "A" hral v I. triede majstrovstva okresu. V jesennej časti (1996) skončil na 5. mieste so stratou päť bodov za vedúcou Domanižou. Trénerom bol Pavol Stratený, vedúcim Vladimír Chovanec.

Muži "B" boli po jesennej časti tiež na 5. mieste. Trénerom bol Milan Bajza a vedúcim Dušan Porubčan.

Celkom úspešne si v 1. časti V. ligy viedol dorast - zatiaľ na 4. mieste. Trénerom bol Pavol Tichý, vedúcim Cyril Kulich.

Pod vedením trénera Pavla Melichera a vedúceho družstva Jaroslava Koyša sa o niečo zlepšili žiaci, ktorí boli v jesennej časti I. triedy na 7. mieste.

V TJ Tatran cementáreň Ladce vcelku pretrvávali tie isté problémy ako v posledných rokoch - nedostatok financií i keď Obecný úrad v Ladcoch (50 000 Sk) a Považská cementáreň sa snažili všemožne pomáhať. Zlepšila sa organizovanosť, práca výboru, ale nič sa nezmenilo na tom, že telovýchovná jednota organizovala prakticky jediný šport a telovýchovnú aktivitu - futbal.
Zaznamenali sme iba niektoré aktivity (bez účasti telovýchovnej organizácie): cvičenie žien v telocvični Základnej školy v Ladcoch, cvičenia učňov Odborného učilišťa v Ladcoch vonku a v zime v telocvični ZŠ.

Telovýchovná jednota Tatran Tunežice

V roku 1996 mala telovýchovná jednota v Tunežiciach 45 členov. Na čele organizácie boli členovia výboru:

• Bohumil Kvasnica, predseda
  
• Jozef Rožník, hospodár
  
• členovia: Milan Letko, Dušan Minárik, Jozef Letko.
  

Futbalové mužstvo TJ Tatran v ročníku 1995 - 1996 vo IV. triede skončilo na 4. mieste a v súťaži slušnosti na 2. mieste.
Tréner Rudolf Kvasnica sa funkcie vzdal a tak mužstvo hralo bez trénera. Nahrádzal ho kapitán mužstva Jozef Mikuška. Vedúcim mužstva tak ako po minulé roky bol Bohumil Kvasnica.

Hlavným sponzorom bol v roku 1996 Obecný úrad v Ladcoch, čiastočne aj Považská cementáreň a zmluvu o reklame mal Slovlak Košeca. Celková finančná situácia v telovýchovnej jednote bola uspokojivá. Dobrá bola spolupráca s TJ Slovlak Košeca, za ktorú hrali 6 hráči z Tunežíc. Najväčší problém bol s cestovaním, ktorý riešili tak, že na zápasy chodili vlastnými autami.
Kladom činnosti v roku 1996 bolo, že sa oživil turistický oddiel. Zúčastnili sa tradičného výstupu na Vápeč.
V sezóne 1996 - 1997 reorganizovali futbalové súťaže. Družstvo TJ Tatran Tunežice zaradili do III. triedy okresu. Po jesennej časti 1996 skončili na 5. mieste.

Slovenský zväz chovateľov

Organizácia Slovenského zväzu chovateľov sa v roku 1996 zamerala na propagačné akcie v chovateľstve, na obchodnú činnosť a poradenské služby.
Výbor pracoval v zložení:

• Milan Jung, predseda
  
• Ladislav Černota, podpredseda
  
• Anton Haršáni, tajomník
  
• Ladislav Nagy, pokladník - hospodár.
  
• Predsedom králikárskej a hydinovej komisie bol Ladislav Černota.
  

Členovia základnej organizácie (Kalus, Haršáni, Jung a Ďurikovič) sa zúčastnili na rôznych výstavách, kde doniesli dvadsať exponátov.

Dobrá bola spolupráca so Základnou školou v Ladcoch, kde v roku 1996 získali 5 žiakov za členov chovateľov.

Ťažiskom pozornosti sa po vyriešení majetkových otázok stal Dom chovateľov, na ktorého oprave a údržbe odpracovali takmer 500 hodín a ušetrili tak organizácii okolo 25 000 korún. Obchodná činnosť bola koncipovaná ako pomoc občanom i organizácii. V roku 1996 predali občanom okolo 5 000 kusov chovných kuričiek "Moravia" a pre členov okolo 200 kusov výberových odrôd. Okrem toho veľké množstvo jatočnej hydiny hrabavej i vodnej. Predajom získala organizácia viac ako 20 tisíc korún.
Rok 1996 bol významným aj v tom, že organizácia v Ladcoch oslávila 40. výročie vzniku. Na oslavu pozvali aj bývalých členov a hostí.

Matica slovenská

V roku 1996 mala organizácia Matice slovenskej 62 členov. Predsedom bol Ferdinand Bušík. Zloženie výboru sa oproti roku 1995 nezmenilo.

Dobrovoľný požiarny zbor v Tunežiciach

Organizácia Dobrovoľného požiarneho zboru v Tunežiciach sa v roku 1996 konsolidovala. Viedol ju výbor:

• Kvasnica Libor ml., predseda
  
• Koiš Anton, veliteľ
  
• Letko Milan, tajomník
  
• Juríček Jaroslav, pokladník
  
• Pagáč Juraj, strojník
  
• členovia: Marguš Valentín, Melicher František.
• Revízna komisia: Kováč František, Riečičiar Viktor.

V roku 1996 evidovali celkom 30 členov, čo znamená úbytok o 6 členov. Akcieschopné požiarne družstvo malo okrem veliteľa Antona Koiša a strojníka Juraja Pagáča 12 členov.
Na vykonávanie preventívnych prehliadok stanovili 5 dvojčlenných skupín. V apríli - októbri 1996 vykonali 86 prehliadok v obytných domoch a v 2 prevádzkach. Za rok uskutočnili v obci 10 a mimo obce 6 výjazdov techniky.
Z ostatnej činnosti ako dôkaz aktivity treba spomenúť účasť na súťažiach v Lednici a pri príležitosti výročia Požiarneho zboru v Podhorí. V brigádnickej činnosti pracovali na detskom ihrisku a pri úprave, ošetrovaní požiarnej techniky a objektov, ktoré slúžia Dobrovoľnému požiarnemu zboru v Tunežiciach.

 

Lesné družstvo v Ladcoch

Lesné družstvo v Ladcoch bolo v roku 1996 aktívne v hospodárskej činnosti, v zlepšení organizovanosti, v otázkach majetkovo-právneho vysporiadania, v ošetrovaní lesa a v ostatných činnostiach.
Vo vedení sa od predchádzajúceho roka nič nezmenilo. Výbor bol v zložení:

• Jozef Martinák, predseda
  
• Ing. Emil Záhradník, hájnik
  
• Božena Majeríková, pokladník
  
• Ing. Emil Remo, Valentín Bednárik, členovia
  

Rok bol úspešný v oblasti ošetrovania lesa, jeho záchrany pred škodcami a v obnove porastov. Pozornosť si zaslúži práca pri vysádzaní stromkov. Počas roka vysadili celkom 18 176 kusov, z toho na jar 12 200 a na jeseň 5 976 kusov. Nezostali iba pri výsadbe, ale o mladý porast sa i naďalej starali. Vykášali trávu a burinu medzi stromkami takmer na 6 hektároch a na tej istej výmere urobili opatrenia na ochranu proti ohryzu zveri. V dospelom lese robili ochranu proti kôrovcovi (lykožrút) tak, že spravili a rozmiestnili 40 m3 lapákov a 15 lapačov. V nich pravidelne vymieňali feronové sáčky.
Zaujímavá bola i ťažba dreva. Pri odstraňovaní kalamity a kôrovca vyťažili 850 m3 dreva.
Za rok 1995 vyplatili s ročným oneskorením členom dividendy. Dôvodom oneskorenia bolo neúplné majetkovoprávne vysporiadanie viacerých členov a tým aj nejasnosti v podielníctve.

Urbárske spoločenstvo

V roku 1996 vlastnilo toto spoločenstvo 80 hektárov lesa, ktoré bolo v prenájme Štátnym lesom a 10 hektárov vlastnili členovia. Pasienky užíval Slovenský zväz záhradkárov a Poľnohospodárske družstvo Košeca (stredisko Ladce). Tzv. urbársky dom slúžil i naďalej ako samoobslužná predajňa potravín. V nájme ho mala firma AMV Žilina, s.r.o. (majiteľka Vyvozilová).
Výbor organizácie mal týchto členov:

• Jozef Martinák, predseda
  
• M. Kantoríková, pokladník
  
• Členovia: Ing. Emil Záhradník, Ondrej Hriadel, Ing. Emil Remo.
  

Lesné družstvo a urbárske spoločenstvo v Tunežiciach

Lesné družstvo a urbárske združenie v Tunežiciach viedol výbor na čele s Miroslavom Kvasnicom a členmi: Jozef Češko ml., Ján Mikuška, Jozef Mikuška ml., Mihálik, Milan Bielik. V dozornom výbore boli Dana Letková, František Letko ml., Víťazoslav Kalus.
Lesná pôda patriaca urbariátu mala 43,23 hektára, Lesnému družstvu v Tunežiciach patrilo 121,47 hektára lesov. Pasienky urbárskeho združenia obhospodarovalo Poľnohospodárske družstvo Košeca.

 

Hnutie za demokratické Slovensko

Organizácia Hnutie za demokratické Slovensko v Ladcoch sa aktívne zapájala do politického života v obci. Jej zástupcovia organizovali, pomáhali organizovať alebo sa zúčastnili na všetkých politických a kultúrno-spoločenských aktivitách.
Medzi politickú činnosť patrila predovšetkým práca poslancov a starostu - volených za HZDS i spolupráca s inými stranami a hnutiami, organizáciami a inštitúciami pri organizovaní takých podujatí, akými boli odhalenie pamätnej tabule p. Koyšovi, recitačná súťaž, účasť na Vatre zvrchovanosti, okresné oslavy SNP v Ladcoch a ďalšie.
Mimo obce sa treba zmieniť o aktivite na okresných zasadaniach HZDS a na jeho sneme, kde podporili administratívne rozdelenie a pridelenie okresného sídla mestu Ilava. Zástupcovia hnutia z Ladiec sa zúčastnili slávnostnej omše v Šaštíne, ktorá sa konala aj za prítomnosti premiéra SR V. Mečiara a arcibiskupa Sokola.
V roku 1996 bol predsedom HZDS v Ladcoch Miroslav Záhradník, učiteľ odborného výcviku v Odbornom učilišti v Ladcoch.

Slovenská národná strana

Predsedom organizácie bol v roku 1996 naďalej Július Šedík.
Najvýznamnejším podujatím, ktoré organizácia SNS spolu s ďalšími organizáciami pripravila, boli oslavy výročia vyhlásenia zvrchovanosti Slovenska. Zúčastnilo sa na nich okolo 300 občanov, vrátane poslanca Národnej rady SR p. Šeptáka.
Organizáciu na celoslovenskom zjazde Slovenskej národnej strany v Žiline zastupoval Július Šedík. Členská základňa organizácie sa nezmenila. Raz do mesiaca sa schádzali na schôdzkach miestnej organizácie. Mimo obce sa zúčastnili na slávnostnom vyhlásení Trenčianskeho kraja a slávnosti novoustanoveného okresu v Ilave.

Komunistická strana Slovenska

V roku 1996 mala základná organizácia Komunistickej strany Slovenska v Ladcoch 24 členov. Predsedom organizácie po smrti dovtedajšej predsedkyne Jozefíny Kalusovej sa stal Ladislav Černota.
Okrem vnútroorganizačnej práce venovali pozornosť významným výročiam, najmä ako spoluorganizátori celookresných osláv výročia Slovenského národného povstania v Ladcoch za účasti politikov, poslancov (Kanis, Fico, Schmögnerová a ďalší).
Členovia organizácie sa zúčastnili na viacerých akciách mimo obce: Oslavy SNP vo Vrchteplej, oslavy na slovensko-moravskom pomedzí. Na II. zjazde KSS sa zúčastnil Dušan Saksa a spolu s Ladislavom Černotom aj na ustanovujúcej konferencii Trenčianskeho kraja a okresného ustanovujúceho zasadania v Ilave.
Z členov organizácie zastávajú významné funkcie:
Dušan Saksa (predseda Krajského výboru v Trenčíne)
Ladislav Černota (podpredseda Okresného výboru v Ilave).

Kresťansko-demokratické hnutie

Politická aktivita Kresťansko-demokratického hnutia v Ladcoch sa prejavovala najviac v práci poslancov v obecnom zastupiteľstve. Tu po odstúpení poslanca za KDH p. Bystrického nahradil ho v poradí ďalší poslanec za KDH Jozef Daňo.

Najväčšiu aktivitu prejavila poslankyňa MUDr. Martináková ako predsedkyňa komisie sociálnej a ďalšia členka M. Kantoríková.
Aj členovia KDH, podobne ako členovia ostatných politických strán a hnutí, sa zúčastnili aktívne na oslavách, ktoré som už menoval, ale i na Dni matiek, 65. výročia nedožitých narodenín rodáka Pavla Koyša.
Vo sviatok Sedembolestnej panny Márie - 15. septembra 1996 usporiadali púť s omšou na Skalke v Ladcoch.
Členovia KDH pripravovali výzdobu, starali sa o poriadok v kostole i na cintoríne, osobitne na hroboch rehoľných sestričiek.

Zmeny v akciovej spoločnosti

V polovici mesiaca február sa uskutočnilo mimoriadne zasadanie - valné zhromaždenie a.s. Považská cementáreň Ladce, ktoré inicioval prvý akcionár Portlandcement, a.s.. Hlavným bodom programu bola zmena stanov. Z 15 navrhovaných zmien však bolo prijatých iba päť.

V marci 1996 došlo vo vedení k niektorým zmenám. V spoločnosti Považská cementáreň poverili vedením obchodného úseku Ing. Ľubomíra Martinku. Do výkonného čela spoločnosti Portlandcement bol menovaný Ing. Anton Janík.

Dňa 14. júna 1996 bolo valné zhromaždenie a.s. Portlandcement zvolané na prerokovanie a schválenie výročnej správy, ročnej účtovnej uzávierky a rozdelenia zisku. Na zasadaní sa zúčastnili vo veľkej väčšine zamestnanci cementárne.

17. decembra sa konalo valné zhromaždenie Považskej cementárne, a.s., Ladce. Znova išlo o zmenu stanov, čo sa i hlasovaním podarilo. Odstránili sa určité obmedzenia právomocí predstavenstva Považskej cementárne a spresnila sa kompetencia ostatných orgánov spoločnosti. Rozšíril sa počet členov predstavenstva o obchodného riaditeľa Ing. Ľubomíra Martinku.

Dňa 31. októbra 1996 bola podpísaná zmluva o kúpe 10% podielu a.s. Považská cementáreň medzi predávajúcim Fondom národného majetku SR a kupujúcim Portlandcement Ladce. Už na decembrovom valnom zhromaždení akcionári a.s. Portlandcement disponovali 68%-ným podielom hlasov. Zvýšenie vlastníckeho podielu malo význam pre stabilizáciu vlastníckych vzťahov v Považskej cementárni. Neprivatizovaný (štátny) podiel dával možnosť na špekuláciu prípadným majiteľom, rôznym firmám a jednotlivcom, ktorí nemohli mať záujem o rozvoj fabriky, investovanie a pod.

K reorganizácii podniku patrilo aj zrušenie výrobného úseku a technického úseku a zriadenie jedného výrobno-technického (riaditeľ Ing. Jozef Mikušinec) a vytvorenie nového úseku kvality a stratégie (riaditeľ Ing. Pavel Martauz).

Výsledky v roku 1996

Cementárne i naďalej v rámci Slovenskej republiky patrili medzi nadbytkové kapacity. Oproti minulosti, kedy sa na domácom trhu umiestnilo okolo 4 miliónov ton cementu ročne, v ostatných rokoch je to iba 1,3 milióna ton. Prístup aj v roku 1996 bol čoraz ťažší i vinou zvýšenia tarifných položiek na železnici, ale i pre zvýšenie konkurencie. Klesol i vývoz na nemecký trh, kam Cementáreň v Ladcoch umiestňovala v posledných dvoch rokoch väčšinu svojej produkcie. Považská cementáreň na exportný pokles zareagovala včas a patrila v roku 1996 medzi cementárne s najväčším nárastom tovaru umiestneného na domácom trhu.
Dosahovaný predaj umožnil plynulú výrobu a tým nižšiu nákladovosť na opravy, skvalitniť výrobné, ekonomické i sociálne otázky. Tak sa dosiahli úspešné hospodárske výsledky, keď po prvý raz (po roku 1989) vyrobili a predali viac ako 500 000 ton cementu a to i napriek tomu, že stavebná sezóna bola pre dlhú zimu kratšia.
Udržali vysoký kvalitatívny štandard produkcie a vyrobili nový sortiment cementu CEM I 52,5 R vyrábaný podľa európskej normy. V krátkom čase sa uviedol na trh i do zahraničia. Špičkové parametre ho umožňujú použiť na náročné betónové konštrukcie.

Technika, rekonštrukcie a opravy

Osobitnou otázkou v cykle výroby a predaja bola železničná vlečka, patriaca do majetku Považskej cementárne, ale podľa zmluvy vykonávali Železnice SR dozor nad 42 výhybkami a 10,6 km úseku koľaje. Celý tento úsek bol v roku 1996 v dobrom stave, ale i tak sa uskutočnili opravy s nákladom 4 milióny Sk. Doprava sa stala jedným z limitujúcich článkov v cykle výroba - predaj. Ceny za prepravu po železnici stúpli v roku 1996 o 20%, no i tak sa najviac cementu prepravilo po železnici. Súčasne však Považská cementáreň pristupuje k budovaniu cisternovej dopravy.
V roku 1996 sa začala rekonštrukcia cementovej mlynice. Išlo o viaceré akcie (rekonštrukciu odprašovacieho zariadenia na cementovej mlynici CM III, výmena pancierových dosiek a iné). Postupne sa začínala aj rekonštrukcia CM I s termínom dokončenia v roku 1997. Dôvodov modernizácie bolo niekoľko: opotrebovanie zariadenia a príprava na výrobu nových druhov cementu s vysokými parametrami. Na opravách sa podielali firmy CEVING z Přerova, POLATA Milevsko, KTE Nová Dubnica a niektorí domáci dodávatelia.
Vedenie cementárne rozhodlo, že zrealizuje výstavbu skladovej kapacity slinku o objeme 50 000 ton. V novembri 1996 vycestovali zainteresovaní do Českej republiky, kde niekoľko podobných kapacít už postavili. Súčasný stav skladovania je nevhodný a voľne skladovaná surovina podlieha skaze.

Ekologické opatrenia a výsledky

V minulosti si občania Ladiec a okolia skúsili svoje s prašnosťou Považskej cementárne. Jej vedenie každoročne, rok 1996 nevynímajúc, vynaložilo značné úsilie i finančné prostriedky na zníženie prašnosti. Tá sa markantne znížila - oproti roku 1970 o 90%.
Z areálu Považskej cementárne vyviezli niekoľko tisíc ton rôzneho odpadu, na miestach týchto "skládok" vytvárali zelené plochy - trávniky a vysádzali okrasné stromky. Veľká pozornosť sa venovala aj údržbe a ošetrovaniu vytvorenej zelene. Vo výrobe sa pokračovalo v zlepšovaní životného prostredia a v zlepšovaní sociálnych zariadení.

Kolektívna zmluva

Kolektívna zmluva uzatvorená medzi Považskou cementárňou, a.s., Ladce, zastúpená predsedom predstavenstva Ing. Antonom Barcíkom a členkou predstavenstva Ing. Máriou Kebískovou a Základnou organizáciou odborového zväzu Považskej cementárne, zastúpenou jej predsedom Jánom Suchárom. Platnosť kolektívnej zmluvy bola od 1. apríla 1996 a potrvá do 3. marca 1998.
Kolektívna zmluva riešila vzťahy medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou. V nej sa zamestnávateľ zaväzuje vopred prerokovať s odborovou organizáciou zásadné otázky rozvoja akciovej spoločnosti.
Kolektívna zmluva okrem iného obsahovala pracovno-právne vzťahy, najmä otázky prijímania a prepúšťania zamestnancov, zmeny pracovného pomeru, pracovný čas, dovolenku, kvalifikáciu a rekvalifikáciu a i.
V jednej stati sa zaoberá bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, ale i sociálnym zabezpečením, podmienkami pre reprodukciu síl. Medzi najzávažnejšie časti patrí tá, ktorá sa zaoberá mzdami, mzdovými tarifami, kde sa jasne odzrkadluje nárast miezd aj v budúcich rokoch.

Dlhopisy v prospech zamestnancov

Spoločnosť Portlandcement Ladce začala v prvom septembrovom týždni kupovať dlhopisy Fondu národného majetku SR. Po dohode s vedením Považskej cementárne a spoločnosti Portlandcement sa stanovili pravidlá odkúpenia dlhopisov, ktoré zvýhodnili zamestnancov cementárne - akcionárov a.s. Portlandcement a ich najbližších príbuzných. Ceny dlhopisov stanovili pre zamestnancov cementárne na 9 000 Sk, pre najbližších príbuzných (manžel - manželka) 8 000 Sk a ostatných rodinných príbuzných zamestnancov na 7 700 Sk. Zamestnanci a ich rodiny získali predajom dlhopisov viac ako 10 miliónov korún.

Priemerný zárobok v roku 1996 dosahoval u cca 450 zamestnancov podniku 11 400 Sk, z toho robotníci 10 050 korún. Tým vysoko prekročili celoštátny priemer.

Rôzne udalosti

Dve nové chatky postavili v zimných mesiacoch 1995 - 1996 pred podnikom. Chatky prevzala Považská cementáreň ako výmenu za nedobytnú pohľadávku z JZD Slušovice. Nové objekty umožnili poskytnúť ubytovanie cudzím pracovníkom spolupracujúcim s cementárňou.
Slovenský, český, poľský a maďarský cementársky zväz pokračoval v tradícii vzájomných stretnutí. V roku 1996 sa stretli vo Vyšegráde v Maďarsku. Činnosť jednotlivých zväzov so zameraním na spoločné aktivity predstavili prezidenti národných zväzov. Zaujímavosťou bolo, že na stretnutí sa so svojimi výrobkami predstavili aj najznámejší výrobcovia cementárskej techniky zo západnej Európy.
Regionálne združenie podnikateľov v našom regióne pod vedením Ing. Štefana Rosinu, generálneho riaditeľa Matador Púchov, sa pravidelne stretáva a rieši spoločné problémy. V roku 1996 sa stretli dvakrát. Z predložených ekonomických ukazovateľov vyplynulo, že prevládajú pozitívne trendy vývoja a väčšina firiem vykazuje kladný hospodársky výsledok.
Považská cementáreň nákladom 850 000 Sk realizovala investičnú akciu "Voda pre lom". Zaviedli pitnú vodu z potrubia vodovodu. Bola to jedna z dôležitých akcií zlepšovania sociálnych a materiálnych podmienok v lome.
V mesiaci júl 1996 schválilo vedenie podniku novú strážnu službu. Stala sa ňou OBS Profit Topoľčany. Predchádzajúcu firmu - strážnu službu - vymenili, pretože si nedostatočne plnila povinnosti (vzmáhajúce sa krádeže).

Rakúsky cementársky zväz inicioval stretnutie s generálnymi riaditeľmi cementární v Slovenskej republike. Konalo sa vo Viedni 11. septembra 1996 za účasti všetkých podnikov zo Slovenska. Rakúska strana mala problémy s konkurenciou - dovozom cementu do Rakúska (zo Slovenska, Českej republiky, Talianska, Rumunska a Bulharska). Snahou bolo ujasniť si objemy dovozu do konca roku 1996 i v budúcnosti.

Cementáreň v Ladcoch bola v roku 1996 dodávateľom cementu na viaceré diaľničné úseky. Cementom CEM I 42,5 sa ako dodávatelia Doprastavu Žilina priamo zúčastnili na výstavbe diaľničných úsekov D 61, D 1 Chocholná - Skala a D1 Skala - Nemšová. V roku 1996 podpísali zmluvu (kúpa cementu) na ďalšie diaľničné úseky.

Dňa 29. novembra sa priestory veľkej sály Kultúrneho domu v Ladcoch zaplnili viac ako 270 dôchodcami. Na programe bolo vystúpenie generálneho riaditeľa Ing. Antona Barcíka a spoločenské posedenie.
Tradíciu zachovali aj pracovníci lomu, ktorí sa pri príležitosti sviatku svätej Barbory, patrónky baníkov, stretli v Belušských Slatinách na spoločenskom posedení aj so svojimi manželkami.

V roku 1996 naďalej vychádzal občasník Ladecký cementár, ktorý redigoval redaktor Ferdinand Rybníček. Celkom vyšlo 5 čísel.

 

Železničná stanica v Ladcoch (a jej podriadená stanica v Beluši) mala dovedna 47 zamestnancov. Pomerne vysoký stav pracovníkov bol spôsobený aj tým, že stanica bola určená na výcvik výpravcov. Prednostom stanice bol Pavol Fatura.

Dopravná intenzita

Nakládka v roku 1996 bola o niečo nižšia ako v roku 1995. Príčinou bolo zrejme i zvýšenie prepravného na Železnici SR a stabilizácia výrobných výkonov v Považskej cementárni. V roku 1996 naložili 419 975 ton v 92 256 vozňoch. Okrem toho v Beluši 2 439 ton v 94 vozňoch.
Vykládka bola 221 499 ton v 11 352 vozňoch. Cez stanicu Ladce prešlo za rok 1996 takmer 16 500 vlakov nákladnej dopravy a rušňov a 22 141 vlakov s prepravou osôb.

Tržby z prepravy

Tržby oproti roku 1995 narástli na 124% v preprave cestujúcich a dosiahli výšku 500 000 Sk v Ladcoch a 302 000 Sk v Beluši.
Tržby z prepravy tovaru z dovozného dosiahli sumu 26 470 835 korún a pri vývoze 6 723 816 korún. V Beluši 1 064 pri dovoze a pol milióna korún pri vývoze.

Nehodovosť

V stanici Ladce sa zaznamenali tri dopravné nehody a to vykoľajenie vozidiel pri posune. Jedenkrát to bola nehoda na vlečke Považskej cementárne z viny pracovníkov posunu z cementárne, dvakrát z viny pracovníkov Železničnej stanice Ladce. Nehody nespôsobili väčšie škody a nedošlo ani k zraneniam. Pri jednej z nich však bola prerušená doprava na trati Žilina - Bratislava na 6 hodín.

 

Organizačné zadelenie Vodnej elektrárne v Ladcoch v roku 1996 bolo takéto:
Slovenské elektrárne, a.s.
Vodné elektrárne Trenčín
Závod Dubnica nad Váhom
Vodná elektráreň Ladce.

Od 1. mája došlo v elektrárni k jednej personálnej zmene. Do dôchodku odišiel strojný majster Štefan Zacko, na jeho miesto menovali Pavla Starečka (pracovník strojnej údržby VE Ladce).
Vo výrobe nesplnili ukazovatele vo výrobe elektrickej energie - vyrobili 76 343 000 kWh, čo predstavuje plnenie na 97,63%.

Aj v roku 1996 vykonali viaceré opravy, výmeny technológie a údržbárske práce. Medzi nimi najmä generálna oprava rozvodne dodávateľským spôsobom za 49 800 000 Sk. To bola najväčšia a najdrahšia oprava. Ale ani ostatné opravy a výstavba neboli zanedbateľné:

• Výmena vtokového žeriavu o nosnosti 12 ton.
  
• Výstavba čističky odpadových vôd pre pracovníkov elektrárne a obyvateľov bytovej kolónie.
  
• Zateplili objekt elektrárne, pričom vymenili 35 kusov plastových okien.
  

V roku 1996 urobili viacero opráv budov elektrárne stavebného charakteru a bežné opravy strojového parku.

 

Plnenie výrobných a ekonomických úloh zabezpečovalo Poľnohospodárske družstvo Košeca cestou jednotlivých výrobných stredísk, teda aj nášho strediska v Ladcoch. Boli to úlohy stanovené na výročnej členskej schôdzi dňa 8. marca 1996. Úlohy boli stanovené s konkrétnymi ukazovateľmi pre rastlinnú a živočíšnu výrobu, pre mäsovýrobu, stavebnú činnosť a pomocné činnosti.

Rastlinná výroba

Rastlinná výroba sa zabezpečovala na 1203 hektároch ornej pôdy a 1891 ha lúk a pasienkov. Obiloviny sa pestovali na 583 hektároch (401 ha pšenica, 84 ha jarný jačmeň, 43 ha tritikále, 40 ha raž, 15 ha ovos a 15 hektárov peluška).
Zrniny pestovali na ploche 598 hektárov s celkovou produkciou 2330 ton (priemer 3,89 tony z hektára).
Okopaniny pestovali na 133 hektároch s podielom zemiakov 24 ha, zeleniny 37 ha.
Olejniny pestovali na 178 ha, z toho repka olejná 140 ha, horčica 38 ha.
Krmoviny na ornej pôde pestovali na 114 hektároch. Jarné strukovinoobilné miešanky a kukuricu na ploche 168 ha. V roku 1996 trvalé trávnaté porasty zaberali 1891 hektárov.
Ako najekonomickejšie sa ukázali pestované zemiaky so ziskom 256 000 Sk a peluška so ziskom 161 tisíc korún. Naproti tomu stratové boli tritikále, raž a najmä zelenina. Petržlen paštrnák dokonca nestačili na jeseň zobrať z poľa.
Zo stredísk v rastlinnej výrobe najlepšie výsledky dosiahli strediská Ilava a Ladce (zisk 280 000 Sk). Ostatné strediská boli stratové.
Stredisko Ladce malo aj najmenšie náklady na jednotku produkcie (210 Sk) pri výrobe pšenice. Rovnako i pri výrobe jarného jačmeňa 283 Sk. Ladce sa zaradili na prvé miesto v najnižších nákladoch pri výrobe repky (579 Sk) a na každom hektári boli ziskoví cca 100 korún.

Živočíšna výroba

Stavy hospodárskych zvierat v celom komplexe družstva k 31. decembru 1996 boli nasledovné:

• Hovädzí dobytok 1 078 kusov, z toho kráv 517 kusov, čo je o 78 kusov menej ako v predchádzajúci rok.
• Ošípaných bolo 2 201 kusov, z toho prasníc 89 kusov.
  
• Oviec chovali na družstve 223 kusov.

Úžitkovosť u dojníc bola najvyššia v stredisku Ladce 3 517 litrov na dojnicu a rok. Za rok 1996 dodalo celé družstvo 1 382 764 litrov a v drobnom predali 121 tisíc litrov.
Oproti predchádzajúcemu roku sa zlepšila kvalita mlieka. Najlepšie strediská boli Horná Poruba, Ilava a Ladce. Pre zlý stav v chove kráv zrušili v priebehu roka chov v Košeckom Podhradí.
Chov kráv bol v roku 1996 na celom družstve stratový vo výške 3 628 000 Sk, pričom v Ladcoch bola strata najnižšia - 371 000 korún. Celkový chov hovädzieho dobytka bol v Poľnohospodárskom družstve Košeca stratový o 8 638 000 korún.

V chove ošípaných za celý podnik dosiahli zisk 209 tisíc Sk, v kategórii prasníc však bola strata 1 063 000 Sk. Vo výkrme a predvýkrme ošípaných dosiahli kladný hospodársky výsledok + jeden milión 545 tisíc korún a to najmä na stredisku Ladce.

Celková úroveň hospodárenia

Jednotlivé strediská dosiahli v hospodárení takéto výsledky:

• Košeca - 3 102 000 Sk
  
• Ladce + 395 000 Sk
  
• Ilava - 1 665 000 Sk
  
• Koš. Podhradie - 3 665 000 Sk
  
• Horná Poruba - 1 597 000 Sk
  
• Špeciálne plodiny - 525 000 Sk
  
• Mäsovýroba +1 109 000 Sk
  
• Výstavba - 175 000 Sk
  
• Služby + 160 000 Sk

Celkove teda zaznamenali stratu 4 a pol milióna korún, čo je viac ako o dva milióny menej ako v roku 1995.

Nás najviac zaujímali výsledky dosiahnuté v stredisku Ladce, ktoré ako jediné zo stredísk zaoberajúcich sa priamo poľnohospodárskou výrobou dosiahlo zisk. Je to o to pozoruhodnejšie, že v roku predchádzajúcom (1995) zaznamenali stratu 1 148 000 Sk.

Predstavenstvo

V predstavenstve Poľnohospodárskeho družstva Košeca nedošlo v personálnom obsadení k podstatnejším zmenám. Predstavenstvo zasadalo pravidelne mesačne. Zo zaujímavejších zasadaní vyberám novembrové, kde sa zaoberali otázkami strediska mäsovýroba. Odmietli mnohé návrhy na prenájom tohoto strediska a rozhodli, že i naďalej bude v pôsobnosti družstva.

Celkový stav pracovníkov ku koncu roka 1996 bol 241 pracovníkov, z toho 207 členov a 34 zamestnancov. Postupne sa mení aj štrukturálna skladba družstevníkov. Z prevahy žien v prvých rokoch družstiev sa postupne prechádza na prevahu mužov. V roku 1996 pracovalo v PD Košeca 146 mužov a 95 žien.

Zaujímavá je štruktúra vzdelania pracovníkov. S vysokoškolským vzdelaním to bolo 11 pracovníkov, s úplným stredoškolským vzdelaním 41 pracovníkov, so stredným odborným vzdelaním 146 a so základným vzdelaním 43 pracovníkov.